C-232/25
ECLI:EU:C:2026:494
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CJ0232
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 18. júna 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Článok 5 bod 3 – Osobitná právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Fyzické a právnické osoby, ktoré tvrdia, že ich práva na ochranu osobnosti boli porušené v dôsledku vysielania audiovizuálneho obsahu v televízii a jeho šírenia na internete – Medzinárodná právomoc súdov iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom bol tento obsah vytvorený – Miesto vzniku škody – Centrum záujmov týchto osôb – Obsah obsahujúci skutočnosti, ktoré umožňujú nepriamo identifikovať osobu ako jednotlivca – Žaloba, ktorej cieľom je dosiahnuť prijatie opatrení, ktoré majú odstrániť následky takéhoto porušenia a predchádzať im, ako aj dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy “
Vo veci C‑232/25 [Idziski]( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Najwyższy (Poľsko) z 21. februára 2025 a doručený Súdnemu dvoru 27. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
Z.R.,
Ś.
proti
U.,
Z.,
za účasti:
Prokurator Regionalny w Krakowie,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia F. Schalin (spravodajca), M. Gavalec a Z. Csehi,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Z.R. a Ś., v zastúpení: M. Brzozowska‑Pasieka a J. A. Pasieka, radcowie prawni,
– U. a Z., v zastúpení: P. Niezgódka, adwokat,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: B. Ernst a J. Hottiaux, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 5. februára 2026,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42, ďalej len „nariadenie Brusel I“) v spojení s odôvodneniami 11 a 12 tohto nariadenia.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Z.R., fyzickou osobou s bydliskom v Poľsku, a Ś., právnickou osobou so sídlom v Poľsku, na jednej strane, a U. a Z., koproducentami televízneho seriálu so sídlom v Nemecku, na druhej strane, vo veci údajného porušenia práv na ochranu osobnosti Z.R. a Ś. v dôsledku vysielania tohto seriálu v televízii a jeho šírenia na internete.
Právny rámec
Nariadenie Brusel I
3 Odôvodnenia 11 a 12 nariadenia Brusel I uvádzali:
„(11) Normy súdnej právomoci [Pravidlá právomoci – neoficiálny preklad ] musia byť vysoko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu musí byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet konania [predmet sporu – neoficiálny preklad ] alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iné kritérium väzby. …
(12) Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou [sporom – neoficiálny preklad ] alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva [riadneho výkonu spravodlivosti – neoficiálny preklad ].“
4 Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:
„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“
5 Článok 5 bod 3 uvedeného nariadenia, ktorý bol súčasťou jeho kapitoly II oddielu 2, nazvaného „Osobitná právomoc“, stanovoval:
„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:
…
3. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“.
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012
6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) zrušilo a nahradilo nariadenie Brusel I.
7 Článok 66 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:
„1. Toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
2. „Bez ohľadu na článok 80 sa [nariadenie Brusel I] naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 Z.R. je poľský štátny príslušník, bývalý vojak, ktorý počas druhej svetovej vojny patril k poľskej tajnej vojenskej organizácii (ďalej len „organizácia X“), a bývalý väzeň v tábore Osvienčim‑Brezinka. Venuje sa uchovávaniu pamiatky vojakov organizácie X a pripomínaniu zásluh Poliakov pri záchrane židovského obyvateľstva počas uvedenej vojny. Ś. je združenie s právnou subjektivitou so sídlom v Poľsku, ktoré združuje bývalých členov tejto organizácie. Toto združenie má za cieľ najmä chrániť dôstojnosť, dobré meno, ako aj pamiatku organizácie X a jej členov.
9 U. a Z., ktorí sú usadení v Nemecku, boli koproducentami televízneho seriálu, ktorého dej sa odohráva na pozadí udalostí druhej svetovej vojny (ďalej len „sporný seriál“). Tento seriál bol prvýkrát odvysielaný v televízii v Nemecku v roku 2013 a následne v niekoľkých ďalších členských štátoch, vrátane Poľska. Je tiež prístupný na internete.
10 Podľa Z.R. a Ś. uvedený seriál zobrazuje vojakov organizácie X ako antisemitov, nacionalistov a kolaborantov s nacistami počas holokaustu. Toto zobrazenie tak podľa ich názoru porušuje ich práva na ochranu osobnosti, najmä právo na dôstojnosť, národnú identitu a neskreslenú históriu.
11 Dňa 19. novembra 2013 Z.R. a Ś. podali na Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov, Poľsko) žalobu, ktorou sa domáhali najmä toho, aby bola U. a Z. uložená povinnosť odvysielať ospravedlnenie na poľských televíznych kanáloch a na televíznych kanáloch v ďalších členských štátoch, v ktorých bol sporný seriál vysielaný, ako aj na internete. Z.R. tiež požadoval zaplatenie 25000 poľských zlotých (PLN) (približne 5 750 eur) ako náhradu jeho nemajetkovej ujmy.
12 U. a Z. vzniesli námietku nedostatku právomoci poľských súdov, pričom tvrdili, že právomoc rozhodovať o tejto žalobe majú len nemecké súdy. Uznesením z 18. júla 2016 Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) túto námietku zamietol. Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov, Poľsko) tiež zamietol odvolanie podané proti tomuto uzneseniu.
13 Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), ktorý rozhodoval vo veci samej, rozsudkom z 28. decembra 2018 čiastočne vyhovel návrhu Z.R. a Ś., pričom najmä nariadil odvysielanie ospravedlnenia na poľských a nemeckých televíznych kanáloch, ako aj na internete. Nariadil tiež, aby bola Z.R. zaplatená suma 20 000 PLN (približne 4 700 eur) ako náhrada jeho nemajetkovej ujmy.
14 Tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov) z 23. marca 2021, ktorý čiastočne vyhovel návrhu Ś, ale zamietol návrh Z.R. v celom rozsahu. Podľa tohto súdu nedošlo k poškodeniu cti Z.R. z dôvodu neexistencie väzby, ktorá by umožňovala individualizovať ho ako osobu, na ktorú sa údajné hanlivé scény sporného seriálu vzťahovali.
15 Všetci účastníci konania podali proti tomuto rozhodnutiu Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd Krakov) kasačný opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tomto rámci sa U. a Z. dovolávajú najmä neplatnosti konania z dôvodu, že vec bola predmetom meritórneho preskúmania, hoci poľské súdy nemali medzinárodnú právomoc o nej rozhodnúť.
16 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta na výklad pojmu „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia Brusel I.
17 V prvom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta, v akom rozsahu môže mať súd medzinárodnú právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu celej škody vyplývajúcej z porušenia práv na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo vysielaním seriálu v televízii. V tejto súvislosti sa po prvé snaží zistiť, či je judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i. (C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685), týkajúca sa porušení práv na ochranu osobnosti, ku ktorým došlo uverejnením informácií na internete, relevantná aj v prípade vysielania audiovizuálneho obsahu v televízii. V prípade kladnej odpovede by osoba, ktorá by sa cítila poškodená takýmto vysielaním, mohla podať žalobu o náhradu celej údajnej škody na súdoch členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov.
18 Poukazuje najmä na to, že vzhľadom na súčasný technologický vývoj sa rôzne druhy médií už navzájom výrazne nelíšia, pokiaľ ide o dosah ich príslušných spôsobov šírenia, keďže ten istý obsah sa často zverejňuje tak prostredníctvom bežného spôsobu šírenia, ako aj na internete. Seriál vysielaný v televízii je teda dostupný aj na internete a vysielanie seriálu v televízii je najčastejšie spojené s reklamnou a informačnou kampaňou na internete. Okrem toho vďaka technologickému vývoju geografického blokovania a geolokalizácie by sa šírenie obsahu na internete mohlo obmedziť na určité územie a tento obsah by sa mohol líšiť v závislosti od miesta jeho sledovania. Súd preto vyjadruje pochybnosti o tom, či na účely určenia medzinárodnej právomoci súdov členských štátov je vhodné zachovať kritérium založené na technickej forme šírenia obsahu na internete. Domnievať sa, že žaloba o náhradu celej škody by mohla byť podaná v členskom štáte, v ktorom sa nachádza centrum záujmov žalobcu, len za predpokladu, že údajná škoda vyplýva zo šírenia na internete, by v prípade súbežného šírenia online a offline viedlo k fragmentácii sporu. Takéto riešenie by však nebolo zlučiteľné s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti.
19 Po druhé Súdny dvor v rozsudku zo 17. júna 2021, Mittelbayerischer Verlag (C‑800/19, EU:C:2021:489), spresnil, že súd miesta, kde sa nachádza centrum záujmov žalobcu, môže rozhodnúť o žalobe o náhradu celej údajnej škody len vtedy, ak sa v obsahu nachádzajú „objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať [žalobcu] ako jednotlivca“. Predkladajúci vnútroštátny súd má však pochybnosti o spôsobe, akým sa majú tieto kritériá vykladať v situácii, o akú ide vo veci, ktorá mu bola predložená. Konkrétne sporný seriál neumožňuje individuálne identifikovať Z.R. a už vôbec nie Ś, keďže ide o fikciu a priamo ani nepriamo neodkazuje na existujúce alebo kedysi existujúce osoby. Tento seriál však podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu opisuje správanie menšej a vymedzenej skupiny osôb, ktorá nepochybne odkazuje na organizáciu X, ktorej členom bol Z.R., pričom združenie Ś. si za svoj cieľ vytýčilo najmä chrániť dôstojnosť, dobré meno a pamiatku tejto organizácie. Z.R. a Ś. tak možno považovať za nepriamo identifikovaných.
20 Predkladajúci vnútroštátny súd si kladie otázku, či v prípade, keď žalobca nie je identifikovaný ako jednotlivec, možno napriek tomu uvažovať o zohľadnení významu obsahu správy, ktorá by mohla porušovať jeho práva na ochranu osobnosti v členskom štáte, v ktorom sa nachádza centrum jeho záujmov. V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd zastáva názor, že ak má tento obsah v členskom štáte objektívne značný význam, vydavateľ tohto obsahu môže rozumne očakávať, že bude podaná žaloba na súdy tohto členského štátu. Vzhľadom na účel sledovaný článkom 5 bodom 3 nariadenia Brusel I v spojení s jeho odôvodneniami 11 a 12 by tieto súdy mohli mať právomoc vo veci celej údajnej škody.
21 V druhom rade v prípade, že by poľské súdy mali právomoc obmedzenú iba na tú časť údajnej škody, ktorá vznikla na poľskom území, si predkladajúci vnútroštátny súd ešte kladie otázku, či by niektoré z nepeňažných nárokov Z.R. a Ś. mohli patriť do tejto právomoci. Súdny dvor totiž vo svojom rozsudku zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan (C‑194/16, EU:C:2017:766), obmedzil tento typ právomoci, keď dospel k záveru, že nárok na opravu alebo odstránenie obsahu uverejneného na internete je nerozdeliteľný, takže ho možno predložiť len súdom štátu, ktorý má medzinárodnú právomoc posúdiť celú škodu spôsobenú potenciálnym porušením práv na ochranu osobnosti. Predkladajúci vnútroštátny súd však uvádza, že Z.R. a Ś. nežiadajú, aby bol sporný seriál odstránený z internetu alebo aby sa už nevysielal v televízii. Na jednej strane požadujú, aby pred každým vysielaním tohto seriálu boli uvedené konkrétne informácie a na druhej strane, aby bolo nariadené uverejnenie náležitého vyhlásenia na poľských a nemeckých televíznych kanáloch, na ktorých bol uvedený seriál vysielaný, ako aj na internetových stránkach, na ktorých bol uvedený seriál šírený.
22 Za týchto podmienok Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 5 bod 3 v spojení s odôvodneniami 11 a 12 [nariadenia Brusel I] vykladať v tom zmysle, že vo veciach porušenia práv na ochranu osobnosti obsahom kinematografického diela majú súdy členského štátu, v ktorom bol film odvysielaný, iného ako je štát, v ktorom bol film vyrobený, medzinárodnú právomoc rozhodovať vo veciach nárokov na:
a) nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práv na ochranu osobnosti, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa na televíznych kanáloch, na ktorých bol film odvysielaný, bez ohľadu na to, kde bol odvysielaný, ako aj na webových stránkach, a uloženia povinnosti umiestniť pred každým odvysielaním filmu, bez ohľadu na miesto vysielania, vyhlásenie primeraného obsahu, alebo
b) peňažné plnenie (náhradu škody) zamerané na náhradu celej nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práv na ochranu osobnosti, a to aj v súvislosti so šírením (vysielaním) filmu v iných členských štátoch,
keďže:
– žalobcovia majú centrum záujmov a bydlisko (sídlo) v tomto členskom štáte [vysielania],
– žalobcovia spájajú porušenie ich práv na ochranu osobnosti so spôsobom filmového zobrazenia vojakov vojenskej organizácie tohto členského štátu (nazývanej…), pričom jeden zo žalobcov je bývalým vojakom tejto vojenskej organizácie a druhý je združením bývalých vojakov tejto vojenskej organizácie, ktorého štatutárnym cieľom je najmä ochrana pamäti, historickej pravdy a dôstojnosti tejto organizácie,
– obsah filmu, vrátane spôsobu zobrazenia vojakov vyššie uvedenej vojenskej organizácie (nazývanej…), má na území tohto členského štátu v historickom, kultúrnom a spoločenskom kontexte objektívne zásadný význam?
2. V prípade zápornej odpovede na [prvú otázku] – má sa článok 5 bod 3 v spojení s odôvodneniami 11 a 12 nariadenia [Brusel I] vykladať v tom zmysle, že vo veciach porušenia práv na ochranu osobnosti obsahom kinematografického diela majú súdy členského štátu, v ktorom bol film odvysielaný, iného ako je štát, v ktorom bol film vyrobený, medzinárodnú právomoc rozhodovať vo veciach nárokov na:
a) nepeňažné plnenie zamerané na odstránenie následkov porušenia práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v súvislosti s odvysielaním filmu na území členského štátu, v ktorom bola podaná žaloba, vrátane uloženia povinnosti ospravedlniť sa v tomto štáte a uloženia povinnosti umiestniť vyhlásenie primeraného obsahu pred každým odvysielaním filmu v tomto členskom štáte, alebo
b) peňažné plnenie (náhradu škody) zamerané na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práv na ochranu osobnosti, a to v súvislosti so šírením (vysielaním) filmu v členskom štáte, v ktorom bola podaná žaloba?
prípadne s prihliadnutím na okolnosti uvedené v [prvej otázke] prvej [až] tretej zarážke?“
Konanie na Súdnom dvore
23 Predkladajúci vnútroštátny súd navrhol, aby táto vec bola prejednaná v skrátenom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora alebo v naliehavom prejudiciálnom konaní podľa článku 107 tohto rokovacieho poriadku.
24 Rozhodnutím z 10. apríla 2025 druhá komora Súdneho dvora na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta rozhodla, že návrhu na uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania nevyhovie.
25 Uznesením z 22. mája 2025, Idziski (C‑232/25, EU:C:2025:389), predseda Súdneho dvora rozhodol o zamietnutí návrhu predkladajúceho vnútroštátneho súdu na prejednanie tejto veci v skrátenom konaní podľa článku 105 rokovacieho poriadku. Tým istým uznesením však predseda Súdneho dvora vzhľadom na povahu veci a dôležitosť otázok, ktoré kladie, priznal tejto veci prednostné prejednanie podľa článku 53 ods. 3 rokovacieho poriadku.
O prejudiciálnych otázkach
Úvodné poznámky
26 Na úvod treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 80 prvej vety nariadenia č. 1215/2012 toto nariadenie zrušuje a nahrádza nariadenie Brusel I, ktoré samo nahradilo Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenený následnými dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru. Výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam jedného z týchto právnych nástrojov teda platí rovnako aj vo vzťahu k ustanoveniam ostatných týchto nástrojov, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“. Takáto rovnocennosť pritom existuje medzi článkom 5 bodom 3 nariadenia Brusel I na jednej strane a článkom 7 bodom 2 nariadenia č. 1215/2012 na druhej strane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2025, Stichting Right to Consumer Justice a Stichting App Stores Claims, C‑34/24, EU:C:2025:936, bod 43 a citovanú judikatúru).
27 Z toho vyplýva, že výklad posledného uvedeného ustanovenia podaný Súdnym dvorom platí aj pre článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I.
28 V druhom rade, pokiaľ ide o určenie právnej úpravy uplatniteľnej ratione temporis na spor vo veci samej, treba spresniť, že článok 66 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje, že nariadenie Brusel I sa naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto posledného uvedeného nariadenia.
29 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobcovia vo veci samej podali svoju žalobu na poľské súdy 19. novembra 2013. Z toho vyplýva, ako to ostatne konštatoval aj predkladajúci vnútroštátny súd, že nariadenie Brusel I je ratione temporis uplatniteľné na spor vo veci samej.
O prvej otázke
30 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, majú právomoc rozhodovať o jej žalobe o náhradu celej škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním audiovizuálneho obsahu v televízii vo viacerých členských štátoch.
31 Tento súd sa tiež pýta, či to isté platí v situácii, keď bol uvedený obsah šírený na internete, ale neumožňuje identifikovať, ani nepriamo, túto osobu, hoci jednoznačne identifikuje menšiu skupinu, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, ku ktorej môže byť táto osoba priradená.
32 Článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I stanovuje, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
33 Treba pripomenúť, že ako výnimku z právomoci stanovenej v článku 2 ods. 1 nariadenia Brusel I, teda z právomoci súdov členského štátu, na území ktorého je žalovaný usadený, ktorá predstavuje všeobecné pravidlo, treba pravidlo osobitnej právomoci vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti uvedené v tomto článku 5 bode 3 vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 1993, Shearson Lehman Hutton, C‑89/91, EU:C:1993:15, body 14 až 16, a zo 17. júna 2021, Mittelbayerischer Verlag, C‑800/19, EU:C:2021:489, bod 26).
34 Toto pravidlo osobitnej právomoci je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania (rozsudky zo 16. júla 2009, Zuid‑Chemie, C‑189/08, EU:C:2009:475, bod 24, a z 21. decembra 2021, Gtflix Tv, C‑251/20, EU:C:2021:1036, bod 24).
35 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výraz „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“, uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia Brusel I, sa vzťahuje tak na miesto, kde vznikla škoda, ako aj na miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla ku vzniku tejto škody. Žalovaného tak možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest. Obe tieto miesta môžu predstavovať významnú spojitosť z hľadiska súdnej právomoci vzhľadom na to, že každé z nich môže podľa okolností poskytnúť zvlášť užitočné údaje týkajúce sa dôkazov a organizácie konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 1976, Bier, 21/76, EU:C:1976:166, body 15, 17, 24 a 25, ako aj z 2. decembra 2025, Stichting Right to Consumer Justice a Stichting App Stores Claims, C‑34/24, EU:C:2025:936, bod 47).
36 V prejednávanej veci sa predkladajúci vnútroštátny súd pýta na možnosť poľských súdov vyhlásiť, že majú vo veci právomoc na základe miesta vzniku údajnej škody za okolností, o aké ide v spore vo veci samej.
37 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ ide o žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy údajne spôsobenej článkom v tlači poškodzujúcim dobré meno, poškodený môže podať proti vydavateľovi žalobu o náhradu škody na súdy každého členského štátu, v ktorom došlo k uverejneniu a v ktorom podľa tvrdenia poškodeného došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti. Každý z týchto súdov má však právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej v členskom štáte, kde sa tento súd nachádza (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 1995, Shevill a i., C‑68/93, EU:C:1995:61, bod 33, ako aj z 21. decembra 2021, Gtflix Tv, C‑251/20, EU:C:2021:1036, bod 29).
38 V osobitnom kontexte internetu však Súdny dvor v prípade údajného porušenia práv na ochranu osobnosti rozhodol, že osoba, ktorá sa cíti poškodená, musí mať tiež možnosť podať žalobu o náhradu celej spôsobenej škody na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685, bod 52, ako aj zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan, C‑194/16, EU:C:2017:766, bod 32).
39 Súdny dvor spresnil, že vzhľadom na to, že možnosť osoby, ktorá sa považuje za poškodenú, obrátiť sa na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov, v súvislosti s náhradou celej škody, je odôvodnená záujmom riadneho výkonu spravodlivosti, a nie záujmom na konkrétnej ochrane žalobcu, nie je rozhodujúce, či pôjde o osobu fyzickú alebo právnickú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan, C‑194/16, EU:C:2017:766, bod 38).
40 Vzhľadom na tieto pripomenutia judikatúry sa predkladajúci vnútroštátny súd v prvom rade pýta, či sú závery rozsudku z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i. (C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685), pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, relevantné aj v prípade porušenia práv na ochranu osobnosti v dôsledku vysielania audiovizuálneho obsahu v televízii vo viacerých členských štátoch.
41 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že miestom vzniku škody je miesto, kde skutočnosť zakladajúca mimozmluvnú zodpovednosť osoby, ktorá ju spôsobila, vyvolala škodlivé účinky voči poškodenému (rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i., C‑68/93, EU:C:1995:61, bod 28).
42 V prípade medzinárodného porušenia práv na ochranu osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby v súvislosti s vysielaním audiovizuálneho obsahu v televízii sa však toto porušenie prejavuje v miestach vysielania tohto obsahu a tam, kde poškodený tvrdí, že došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti (pozri analogicky rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i., C‑68/93, EU:C:1995:61, bod 29).
43 Za týchto podmienok musí mať fyzická alebo právnická osoba možnosť podať proti producentovi uvedeného audiovizuálneho obsahu žalobu o náhradu škody na súdoch každého členského štátu, v ktorom bol tento obsah vysielaný a v ktorom podľa tvrdenia poškodeného došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti, pričom každý z týchto súdov má právomoc rozhodovať len o žalobe o náhradu škody spôsobenej v členskom štáte, kde sa daný súd nachádza.
44 Televízne vysielanie audiovizuálneho obsahu vo viacerých členských štátoch však treba odlišovať od šírenia takéhoto obsahu na internete. Uverejnenie obsahu na internetovej stránke sa totiž v zásade odlišuje od územne obmedzeného šírenia média v tom, že cieľom tohto uverejnenia je v zásade všadeprítomnosť uvedeného obsahu. S týmto obsahom sa môže okamžite oboznámiť neobmedzený počet užívateľov internetu kdekoľvek na svete nezávisle od toho, či má jeho vydavateľ v úmysle, aby tento obsah bol prístupný mimo členského štátu jeho usadenia a mimo jeho kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685, bod 45).
45 Tieto úvahy sa neuplatnia, pokiaľ ide o vysielanie audiovizuálneho obsahu v televízii. Takéto vysielanie totiž v zásade nie je dostupné okamžite a na celom svete, ale je územne ohraničené a obmedzené na geografickú oblasť príjmu televízneho signálu.
46 Okolnosť, na ktorú poukázal predkladajúci vnútroštátny súd, že šírenie a dostupnosť diela na internete by sa tiež mohli obmedziť na určité územie vďaka technologickému vývoju geografického blokovania a geolokalizácie, nemôže spochybniť vyššie uvedené úvahy. Aj keby sa totiž ukázalo, že takýto technologický alebo iný vývoj môže byť relevantný pre posúdenie, či je splnená podmienka všadeprítomnosti audiovizuálneho obsahu šíreného na internete, tento vývoj nemá vplyv na konštatovanie, že vysielanie audiovizuálneho obsahu v televízii nespĺňa túto podmienku.
47 Tieto úvahy nemožno spochybniť ani v prípade, ktorý bol takisto spomenutý v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, keď sa audiovizuálny obsah vysiela v televízii a súčasne sa šíri na internete, a to z dôvodu, že by to viedlo k fragmentácii sporu. Aj keď má posúdenie rôznych aspektov toho istého sporu rôznymi súdmi svoje nevýhody, žalobca má stále možnosť podať žalobu o náhradu celej spôsobenej škody na súdoch členského štátu bydliska žalovaného, alebo miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla ku vzniku škody, teda sídla producentov sporného seriálu (pozri analogicky rozsudky zo 7. marca 1995, Shevill a i., C‑68/93, EU:C:1995:61, bod 32, ako aj z 25. októbra 2011, eDate Advertising a i., C‑509/09 a C‑161/10, EU:C:2011:685, bod 43).
48 V dôsledku toho na základe kritéria väzby súvisiaceho so vznikom škody v prípade údajného porušenia práv na ochranu osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby v dôsledku obsahu vysielaného v televízii vo viacerých členských štátoch súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov žalobcu, nemôžu mať právomoc rozhodovať o žalobe týkajúcej sa celej údajnej škody. Naopak, súdy každého členského štátu, v ktorom bol tento obsah vysielaný v televízii a v ktorom podľa tvrdenia poškodeného došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti, majú právomoc rozhodnúť o žalobe o náhradu škody podanej touto osobou. Táto právomoc je však pre každý z týchto súdov obmedzená len na žaloby o náhradu škody spôsobenej v členskom štáte, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú.
49 V druhom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd v súvislosti s porušením práv na ochranu osobnosti v dôsledku audiovizuálneho obsahu vysielaného na internete, pýta, či súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov žalobcu, majú právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu škody za toto porušenie, ak tento obsah neumožňuje, a to ani nepriamo, identifikovať tohto žalobcu, hoci uvedený obsah jednoznačne identifikuje menšiu skupinu, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, ku ktorej môže byť uvedený žalobca priradený.
50 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že súd miesta, kde sa nachádza centrum záujmov osoby, ktorá tvrdí, že jej práva na ochranu osobnosti boli porušené obsahom uverejneným na internetovej stránke, má právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu celej údajne spôsobenej škody podanej touto osobou len v prípade, ak sa v tomto obsahu nachádzajú objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať uvedenú osobu ako jednotlivca (rozsudok zo 17. júna 2021, Mittelbayerischer Verlag, C‑800/19, EU:C:2021:489, bod 46).
51 Takáto požiadavka je totiž nevyhnutná na zabezpečenie predvídateľnosti pravidiel právomoci stanovených v nariadení Brusel I a právnej istoty, ktorú má toto nariadenie zaručiť, najmä vo vzťahu k vydavateľovi dotknutého obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2021, Mittelbayerischer Verlag, C‑800/19, EU:C:2021:489, bod 37).
52 V prejednávanej veci sporný seriál uverejnený na internete vykresľuje správanie menšej a vymedzenej skupiny osôb, ktorú podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu jednoznačne tvoria členovia organizácie X, medzi ktorých patril aj Z.R., pričom združenie Ś. si za svoj cieľ vytýčilo najmä chrániť dôstojnosť, dobré meno a pamiatku tejto organizácie, ako aj jej členov.
53 Treba však uviesť, že okolnosť, že tento obsah odkazuje na menšiu a vymedzenú skupinu osôb, ku ktorej by mohol byť Z.R. priradený, nepostačuje na to, aby ho bolo možné nepriamo identifikovať ako jednotlivca.
54 S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom totiž zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že sporný seriál neumožňuje individuálne identifikovať žalobcov vo veci samej, keďže ide o fikciu, ktorá vykresľuje správanie skupiny vojakov, ktorí sú členmi organizácie X, bez toho, aby bolo možné zistiť skutočnú totožnosť členov takto zobrazených.
55 Vzhľadom na ciele predvídateľnosti pravidiel právomoci a právnej istoty pripomenuté v bode 51 tohto rozsudku kritérium týkajúce sa nepriamej identifikácie osoby, ktorá tvrdí, že jej práva na ochranu osobnosti boli porušené obsahom uverejneným na internete, vyžaduje, aby táto osoba mohla byť s istotou identifikovaná na základe charakteristík, ktoré sú jej vlastné a ktoré ju odlišujú od akéhokoľvek iného jednotlivca.
56 Ak by to bolo inak, malo by to za následok, že autor správy porušujúcej práva na ochranu osobnosti by nebol schopný poznať centrum záujmov osôb, ktorých sa táto správa týka, a predvídať tak, na akom súde by mohol byť žalovaný. Aj keby sa totiž obsah takejto správy týkal len menšej a vymedzenej skupiny osôb, ku ktorej by mohol byť žalobca nepriamo priradený, centrá záujmov jednotlivých osôb tvoriacich túto skupinu by sa mohli nachádzať v rôznych členských štátoch.
57 Naopak, organizácia X, ako menšia skupina, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, je jednoznačne priamo identifikovaná v spornom seriáli šírenom na internete. Obsah tohto seriálu tak obsahuje objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo identifikovať túto skupinu a odlíšiť ju od akejkoľvek inej skupiny.
58 Z toho vyplýva, že súd miesta, kde sa nachádza centrum záujmov právnickej osoby, ktorej hlavnou úlohou je chrániť záujmy menšej skupiny, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, má právomoc rozhodovať o žalobe o náhradu celej údajnej škody podanej touto právnickou osobou, ak audiovizuálny obsah šírený na internete obsahuje objektívne a overiteľné skutočnosti, ktoré umožňujú priamo alebo nepriamo identifikovať túto skupinu a odlíšiť ju od akejkoľvek inej skupiny.
59 Tento záver spĺňa požiadavku predvídateľnosti, keďže umožňuje tak žalobcovi, ako aj žalovanému určiť príslušné súdy. Pokiaľ ide v prejednávanej veci o U. a Z., producentov sporného seriálu, vzhľadom na to, že tento seriál sa osobitne zameriava na organizáciu X, je predvídateľné, že žaloba o náhradu celej spôsobenej škody bude podaná na súd miesta, kde sa nachádza centrum záujmov právnickej osoby, ktorej hlavnou úlohou je chrániť záujmy tejto organizácie.
60 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, nemajú právomoc rozhodovať o jej žalobe o náhradu celej škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním audiovizuálneho obsahu v televízii vo viacerých členských štátoch. To isté platí, pokiaľ ide o súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej osoby, ak bol uvedený obsah šírený na internete, ale neumožňuje identifikovať, a to ani nepriamo, túto osobu, hoci jednoznačne identifikuje menšiu skupinu, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, ku ktorej môže byť táto osoba priradená. Naopak, súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov právnickej osoby, ktorej hlavnou úlohou je chrániť záujmy tejto skupiny, majú právomoc rozhodovať o jej žalobe o náhradu celej škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s šírením toho istého obsahu na internete.
O druhej otázke
61 Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej v členskom štáte, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú, a vyplývajúcej z údajného porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti so šírením seriálu na internete a jeho vysielaním v televízii, môžu rozhodovať o žalobe podanej proti producentovi tohto seriálu, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie, ktoré má odstrániť následky takéhoto porušenia a predchádzať im, a na druhej strane peňažné plnenie, ktoré má nahradiť nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z vysielania a šírenia tohto seriálu.
62 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že žalobcovia vo veci samej požadujú, aby boli pred každým šírením sporného seriálu uvedené konkrétne informácie, a to bez ohľadu na to, či je tento seriál šírený na internete alebo vysielaný v televízii. Na druhej strane sa domáhajú vydania príkazu na uverejnenie náležitého vyhlásenia na poľských a nemeckých televíznych kanáloch, ako aj na internete. Okrem toho tiež požadujú, aby bola Z.R. vyplatená náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku vysielania a šírenia uvedeného seriálu.
63 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na všadeprítomnú povahu údajov a obsahov zverejnených na internetovej stránke a na to, že rozsah ich šírenia je v zásade univerzálny, Súdny dvor už rozhodol, že nárok na opravu údajov a odstránenie obsahov je jediný a nerozdeliteľný. Takýto nárok preto možno predložiť len súdu, ktorý je príslušný na rozhodovanie o celom nároku na náhradu škody, a nie súdu, ktorý na to nie je príslušný (rozsudky zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan, C‑194/16, EU:C:2017:766, bod 48, a z 21. decembra 2021, Gtflix Tv, C‑251/20, EU:C:2021:1036, bod 32).
64 Naproti tomu Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na to, že žaloba o náhradu škody nie je jediná a nerozdeliteľná, žalobca môže podať žalobu na súdoch každého členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodnúť o časti škody spôsobenej na území členského štátu, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú, na účely čiastočného odškodnenia obmedzeného len na škodu spôsobenú v tomto členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Gtflix Tv, C‑251/20, EU:C:2021:1036, body 35 a 43).
65 Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdy každého členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej na území členského štátu, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú, môžu rozhodovať len o žalobách o náhradu škody, ktoré sú rozdeliteľné. Také žaloby sa teda môžu týkať iba náhrady škody spôsobenej v členskom štáte súdu, na ktorý bola žaloba podaná, alebo zabránenia tejto škode, a ich účinky sa musia obmedzovať na územie tohto členského štátu.
66 Pokiaľ ide teda v prejednávanej veci len o škodu vyplývajúcu z údajného porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním seriálu v televízii, žaloba podaná žalobcami vo veci samej na poľských súdoch môže byť v súlade s pravidlom právomoci stanoveným v článku 5 bode 3 nariadenia Brusel I, pokiaľ sa títo žalobcovia vo svojej žalobe obmedzujú na návrh na náhradu škody, ktorá im bola podľa ich názoru spôsobená len na poľskom území, alebo na zabránenie vzniku takej škody.
67 Pokiaľ ide len o škodu, ktorá vyplýva z údajného porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s šírením seriálu na internete, vzhľadom na odpoveď na prvú otázku je druhá otázka relevantná len vo vzťahu k fyzickej osobe, akou je Z.R. Žaloba, ktorú tento žalobca podal na poľských súdoch a ktorej predmetom je peňažné plnenie, môže byť v súlade s pravidlom právomoci stanoveným v článku 5 bode 3 nariadenia Brusel I, pokiaľ predmet tejto žaloby zohľadňuje obmedzenia uvedené v predchádzajúcom bode. Naopak, tieto súdy nemajú právomoc rozhodovať o žalobe podanej fyzickou osobou, akou je Z.R., ktorej predmetom je nepeňažné plnenie smerujúce k oprave údajov v uvedenom seriáli, ktoré boli zverejnené na internete.
68 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej v členskom štáte, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú, a vyplývajúcej z údajného porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním seriálu v televízii, môžu rozhodovať o žalobe podanej proti producentovi tohto seriálu, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie, ktoré má odstrániť následky takéhoto porušenia a predchádzať im, a na druhej strane peňažné plnenie, ktoré má nahradiť nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z vysielania tohto seriálu. To isté platí pre žalobu podanú proti tomuto producentovi, ktorej predmetom je peňažné plnenie, ktoré má nahradiť nemajetkovú ujmu vyplývajúcu zo šírenia tohto seriálu na internete. Naopak, tieto súdy nemajú právomoc rozhodovať o žalobe podanej proti uvedenému producentovi, ktorej predmetom je nepeňažné plnenie smerujúce k oprave údajov v uvedenom seriáli, ktoré boli zverejnené na internete.
O trovách
69 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
sa má vykladať v tom zmysle, že:
súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, nemajú právomoc rozhodovať o jej žalobe o náhradu celej škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním audiovizuálneho obsahu v televízii vo viacerých členských štátoch. To isté platí, pokiaľ ide o súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov fyzickej osoby, ak bol uvedený obsah šírený na internete, ale neumožňuje identifikovať, a to ani nepriamo, túto osobu, hoci jednoznačne identifikuje menšiu skupinu, ktorej členovia tvoria uzavretú kategóriu osôb, ku ktorej môže byť táto osoba priradená. Naopak, súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum záujmov právnickej osoby, ktorej hlavnou úlohou je chrániť záujmy tejto skupiny, majú právomoc rozhodovať o jej žalobe o náhradu celej škody, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s šírením toho istého obsahu na internete.
2. Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001
sa má vykladať v tom zmysle, že:
súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej v členskom štáte, v ktorom sa tieto súdy nachádzajú, a vyplývajúcej z údajného porušenia práv na ochranu osobnosti v súvislosti s vysielaním seriálu v televízii, môžu rozhodovať o žalobe podanej proti producentovi tohto seriálu, ktorej predmetom je na jednej strane nepeňažné plnenie, ktoré má odstrániť následky takéhoto porušenia a predchádzať im, a na druhej strane peňažné plnenie, ktoré má nahradiť nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z vysielania tohto seriálu. To isté platí pre žalobu podanú proti tomuto producentovi, ktorej predmetom je peňažné plnenie, ktoré má nahradiť nemajetkovú ujmu vyplývajúcu zo šírenia tohto seriálu na internete. Naopak, tieto súdy nemajú právomoc rozhodovať o žalobe podanej proti uvedenému producentovi, ktorej predmetom je nepeňažné plnenie smerujúce k oprave údajov v uvedenom seriáli, ktoré boli zverejnené na internete.
Podpisy
* Jazyk konania: poľština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.