C-246/25

62025CJ0246

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 30. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13/EHS – Účinky konštatovania nekalej povahy podmienky – Dodatok k zmluve o hypotekárnom úvere – Dôsledky neplatnosti tohto dodatku na platnosť tejto zmluvy – Zásady efektivity a proporcionality – Odstrašujúci účinok – Podmienky zachovania platnosti zmluvy – Povinnosti vnútroštátneho súdu“

Vo veci C‑246/25 [Hańczynek] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 31. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 1. apríla 2025, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

AS, v zastúpení: K. Pilawska a A. Zorski, adwokaci,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), ako aj zásad efektivity a proporcionality.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi AS a spoločnosťou BNP Paribas Bank Polska S.A. (ďalej len „BNP Paribas“) vo veci dôsledkov nekalej povahy niektorých podmienok dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej medzi AS a právnym predchodcom spoločnosti BNP Paribas.

Článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

5

Článok 7 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených [uzatváraných – neoficiálny preklad ] so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Poľské právo

2. Ak nejaké ustanovenie zmluvy nie je podľa odseku 1 pre spotrebiteľa záväzné, ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú pre strany záväzné.“

8

Článok 385 2 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Zlučiteľnosť ustanovení zmluvy s dobrými mravmi sa posudzuje s ohľadom na situáciu existujúcu v čase uzavretia tejto zmluvy, pričom sa zohľadňuje jej obsah, okolnosti uzavretia zmluvy, ako aj ostatných zmlúv súvisiacich s uvedenou zmluvou obsahujúcou ustanovenia, ktoré sú predmetom posúdenia.“

9

Podľa článku 506 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník na účely zániku záväzku so súhlasom veriteľa zaviaže poskytnúť iné plnenie alebo rovnaké plnenie, avšak založené na inom právnom základe, predchádzajúci záväzok zaniká.

Dňa 20. marca 2008 podpísali tieto strany druhý dodatok k tej istej zmluve (ďalej len „druhý dodatok“). Podľa článku 1 ods. 1 druhého dodatku bola suma úveru, ktorá sa má splatiť, prepočítaná na švajčiarske franky (CHF). Článok 2 druhého dodatku spresňoval, že úroková sadzba tohto úveru sa určuje na základe referenčného indexu Libor 6M ( London Interbank Offered Rate 6‑month , 6‑mesačná londýnska medzibanková úroková referenčná sadzba), zvýšeného o maržu dotknutej banky. Podľa článku 3 ods. 1 druhého dodatku bol uvedený úver splatný v PLN, pričom výška mesačných splátok sa vypočítala podľa predajného kurzu tejto meny platného v tejto banke ku dňu splatnosti dotknutej splátky. Okrem toho článok 3 ods. 2 druhého dodatku stanovoval, že úroky, poplatky a provízie sa vypočítajú v mene úveru a musia byť splatené v PLN podľa predajného kurzu tejto meny platného v tejto banke ku dňu tejto úhrady. V článku 3 ods. 5 druhého dodatku sa uvádzalo, že dlžník bol informovaný o tom, že znáša kurzové riziko. Napokon článok 5 druhého dodatku stanovoval nový dátum splatnosti toho istého úveru na 20. december 2026.

13

Zmluvné strany zmluvy o hypotekárnom úvere, o ktorú ide vo veci samej, uzavreli 13. februára 2015 k tejto zmluve tretí dodatok, podľa ktorého bolo AS priznané právo platiť mesačné splátky priamo vo švajčiarskych frankoch.

14

Po tom, čo AS splatil 350088,07 PLN a 83920,95 CHF (celkovo približne 171800 eur), podal 25. novembra 2022 na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa v prvom rade domáhal určenia neplatnosti podmienok indexácie uvedených v druhom dodatku a subsidiárne sa domáhal najmä vyhlásenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, o ktorú ide vo veci samej, v celom rozsahu.

18

Predkladajúci vnútroštátny súd však poukazuje na riziká, ktoré predstavuje obnovenie podmienok pôvodnej zmluvy, pokiaľ ide o odstrašujúci účinok, ktorý by malo mať odstránenie nekalých podmienok na správanie predajcov alebo dodávateľov. Na jednej strane predajca alebo dodávateľ nie je penalizovaný za použitie nekalých podmienok, keďže tento predajca alebo dodávateľ môže mať za určitých okolností dokonca prospech z nahradenia nekalých podmienok podmienkami pôvodnej zmluvy. Na druhej strane neplatnosť zmluvy ako celku má pre dotknutého spotrebiteľa priaznivé hospodárske dôsledky, najmä ak je pohľadávka veriteľa premlčaná.

19

V tejto súvislosti sa však predkladajúci vnútroštátny súd pýta, či konštatovanie neplatnosti zmluvy môže byť odôvodnené, ak vychádza len z kvantitatívneho ekonomického posúdenia výhod, ktoré dotknutému spotrebiteľovi vyplývajú z tejto neplatnosti.

20

Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

BNP Paribas tvrdí, že položená otázka je neprípustná, keďže riešenie sporu vo veci samej závisí len od uplatnenia ustanovení poľského práva.

23

V tejto súvislosti Súdnemu dvoru neprináleží v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo, keďže táto úloha prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu (rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i., C‑331/21 , EU:C:2023:812 , bod 40 , ako aj citovaná judikatúra).

24

Po tomto spresnení treba pripomenúť, že konanie upravené týmto článkom je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , bod 44 , ako aj citovaná judikatúra).

25

28

Podľa článku 6 ods. 1 prvej časti vety smernice 93/13 nekalé podmienky použité v zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa nie sú pre spotrebiteľov záväzné, a to za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov.

29

V tejto súvislosti vnútroštátny právny rámec ochrany, ktorú spotrebiteľom zaručuje smernica 93/13, však nemôže zmeniť rozsah a v dôsledku toho ani podstatu tejto ochrany [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C‑630/23 , EU:C:2025:302 , bod 47 a citovanú judikatúru].

30

V tejto súvislosti je úlohou členských štátov zabezpečiť primerané a účinné prostriedky „ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“, ako stanovuje článok 7 ods. 1 tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C‑630/23 , EU:C:2025:302 , bod 43 a citovanú judikatúru].

34

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa judikatúry Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) má neplatnosť druhého dodatku za následok obnovenie pôvodných podmienok zmluvy o hypotekárnom úvere, o ktorú ide vo veci samej, ktoré boli nahradené týmto dodatkom. Toto obnovenie umožňuje zachovať platnosť tejto zmluvy, zatiaľ čo podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu by jej neplatnosť v celom rozsahu bola neprimeraná vzhľadom na dosiahnutie cieľa ochrany spotrebiteľov.

35

Z judikatúry vyplýva, že ak vnútroštátny súd usúdi, že na základe relevantných ustanovení jeho vnútroštátneho práva nie je zachovanie zmluvy bez nekalých podmienok, ktoré obsahuje, možné, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v zásade nebráni tomu, aby bola vyhlásená za neplatnú bez ohľadu na konkrétne dôsledky, ktoré vyplývajú z neplatnosti tejto zmluvy (rozsudok z 29. apríla 2021, Bank BPH, C‑19/20 , EU:C:2021:341 , bod 85 a citovaná judikatúra).

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že možnosť predmetnú zmluvu v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva zachovať bez jej nekalých podmienok sa musí overiť na základe objektívneho prístupu. Situáciu jednej zo zmluvných strán tejto zmluvy teda nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud uvedenej zmluvy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, AxFina Hungary (Ďalšia existencia zmluvy), C‑630/23 , EU:C:2025:302 , bod 58 a citovanú judikatúru].

40

Obnovenie podmienok dotknutej zmluvy, ktorými už zmluvné strany nemali v úmysle byť viazané, však môže nielen spochybniť účinnosť ochrany spotrebiteľov zaručenú smernicou 93/13, ale aj ohroziť dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 smernice 93/13, ktorým je odstrašenie predajcu alebo dodávateľa od používania nekalých podmienok, čo možno dosiahnuť iba zrušením týchto nekalých podmienok.

41

Na jednej strane totiž uvedené obnovenie pôvodných podmienok uvedenej zmluvy môže mať pre spotrebiteľa negatívne dôsledky vyplývajúce priamo zo zrušenia nekalých podmienok. V prejednávanej veci poľská vláda vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že obnovenie indexu uplatniteľného na úrokovú sadzbu, ako bola dohodnutá v pôvodnej zmluve, by znamenalo, že dlžník vráti sumy zodpovedajúce rozdielu medzi uplatnením indexu stanoveného v druhom dodatku a indexu stanoveného v pôvodnej zmluve za obdobie po uzavretí tohto dodatku. Okrem toho vzhľadom na to, že zmluvné strany zmluvy o hypotekárnom úvere, o ktorú ide vo veci samej, sa v druhom dodatku dohodli na zmene splatnosti tohto úveru v prospech dlžníka, najmä vo forme predĺženia lehoty splácania, obnovenie splatnosti dohodnutej v pôvodnej zmluve môže byť pre spotrebiteľa takisto nevýhodné.

42

Na druhej strane existuje riziko, že predajcovia alebo dodávatelia nebudú odstrašení od používania nekalých podmienok, ak pôvodné podmienky zmluvy, ktoré mali zmluvné strany v úmysle nahradiť uzavretím dodatku, v ktorom sa nachádzajú podmienky, ktorých nekalá povaha bola konštatovaná, by mohli byť obnovené namiesto nekalých podmienok uvedených v dodatku. Konkrétne, ak má predajca alebo dodávateľ výhodu z takéhoto obnovenia pôvodných podmienok, odstrašujúci účinok spojený najmä s vrátením výhod, ktoré predajca alebo dodávateľ neoprávnene získal na základe nekalej podmienky, spotrebiteľovi, môže byť čiastočne neutralizovaný.

46

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné na predloženú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásady efektivity a proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej určenie neplatnosti dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom z dôvodu existencie nekalých podmienok má za následok obnovenie pôvodných podmienok tejto zmluvy, ktoré mal uvedený dodatok nahradiť týmito nekalými podmienkami, za predpokladu, že sa náležite zohľadnia negatívne dôsledky pre tohto spotrebiteľa a výhody pre tohto predajcu alebo dodávateľa, ktoré vyplývajú z predmetného opätovného obnovenia týchto pôvodných podmienok, a to tak, aby bolo zaručené, že obnovenie uvedených pôvodných podmienok umožní dosiahnuť skutočnú rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a teda účinnú ochranu spotrebiteľa bez toho, aby bolo spochybnené dosiahnutie cieľa odstrašenia sledovaného touto smernicou.

O trovách

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: