C-261/25
ECLI:EU:C:2026:537
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CJ0261
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 2. júla 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Účinky konštatovania nekalej povahy zmluvnej podmienky – Neplatnosť zmluvy – Žaloba o vrátenie plnenia, ktorú podal predajca alebo dodávateľ – Premlčacia lehota na uplatnenie nárokov zo strany predajcu alebo dodávateľa – Začiatok plynutia – Zásada ekvivalencie – Zásada efektivity – Zásada právnej istoty – Zásada proporcionality – Právo na účinnú súdnu ochranu – Bezdôvodné obohatenie “
V spojených veciach C‑261/25 [Ścierbek]( i )a C‑262/25 [Drózdzik] i ,
ktorej predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutím Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd vo Varšave, Poľsko) zo 7 a z 3. apríla 2025 a doručené Súdnemu dvoru 7. apríla 2025, ktoré súvisia s konaním:
Bank BPH S.A.
proti
AS,
NS (C‑261/25),
a
Raiffeisen Bank International AG
proti
MZ (C‑262/25),
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia R. Frendo (spravodajkyňa) a A. Kornezov,
generálny advokát: R. Norkus,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Bank BPH S.A., v zastúpení: A. Cudna‑Wagner, radca prawny, a B. Miąskiewicz, adwokat,
– Raiffeisen Bank International AG, v zastúpení: M. Bakula, radca prawny, a Ł. Hejmej, adwokat,
– AS a NS, v zastúpení: M. Korpalski, radca prawny,
– MZ, v zastúpení: W. Budzewski a M. Chęcińska, adwokaci,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Brauhoff a P. Kienapfel, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), zásad efektivity, ekvivalencie, proporcionality, právnej istoty a práva na prístup k súdu.
2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi bankami a spotrebiteľmi, a to vo veci C‑261/25 medzi spoločnosťou Bank BPH S.A. na jednej strane a AS a NS na druhej strane, a vo veci C‑262/25 medzi spoločnosťou Raiffeisen Bank International AG (ďalej len „Raiffeisen Bank“) na jednej strane a MZ na druhej strane, vo veci vrátenia nenáležitých plnení, ktoré tieto banky poskytli týmto spotrebiteľom na základe zmlúv o hypotekárnom úvere, ktoré boli vyhlásené za neplatné z dôvodu nekalých podmienok, ktoré v nich boli uvedené.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
4 Článok 7 ods. 1 tejto smernice uvádza:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému [ďalšiemu – neoficiálny preklad ] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Poľské právo
5 Podľa článku 118 ustawa – Kodeks cywilny (Občiansky zákonník) z 23. apríla 1964 (Dz. U. 1964, č. 16, položka 93), v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“):
„Pokiaľ nie je stanovené inak, premlčacia lehota je šesť rokov a v prípade nárokov z opakujúcich sa plnení a nárokov súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti tri roky. Premlčacia lehota však uplynie v posledný deň kalendárneho roka, pokiaľ nie je kratšia ako dva roky.“
6 Článok 405 Občianskeho zákonníka stanovuje:
„Každý, kto bez právneho dôvodu získal majetkový prospech na úkor inej osoby, je povinný tento prospech vrátiť v naturáliách, a ak to nie je možné, poskytnúť náhradu zodpovedajúcu hodnote tohto prospechu.“
7 Článok 410 ods. 1 a 2 tohto zákonníka stanovuje:
„1. Ustanovenia predchádzajúcich článkov sa uplatňujú najmä v prípade bezdôvodného plnenia.
2. Plnenie je bezdôvodné, ak osoba, ktorá plnenie poskytla, nebola povinná ho vôbec poskytnúť alebo nebola povinná ho poskytnúť osobe, ktorej ho poskytla, alebo ak dôvod plnenia zanikol, alebo ak sa nedosiahol účel plnenia, alebo ak právny úkon, na základe ktorého bolo potrebné plnenie poskytnúť, bol neplatný a po poskytnutí plnenia nenadobudol platnosť.“
8 Článok 203 ods. 4 ustawa Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) zo 17. novembra 1964 (Dz. U. 1964, č. 43, položka 296), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) stanovuje:
„Súd môže vyhlásiť späťvzatie žaloby, vzdanie sa nároku alebo obmedzenie nároku za neprípustné len vtedy, ak z okolností veci vyplýva, že tieto úkony sú v rozpore so zákonom alebo zásadami spoločenského spolunažívania alebo že ich cieľom je obísť zákon.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C ‑ 261/25
9 Dňa 12. mája 2008 AS a NS uzavreli so spoločnosťou GE Money Bank S.A., predchodkyňou spoločnosti Bank BPH, zmluvu o hypotekárnom úvere na dobu 360 mesiacov denominovanú vo švajčiarskych frankoch (CHF), na základe ktorej im bola poskytnutá suma 460 000 poľských zlotých (PLN) (približne 109 000 eur).
10 Dňa 27. augusta 2019 AS a NS zaslali spoločnosti Bank BPH list so sťažnosťou, v ktorej tvrdili, že niektoré podmienky tejto zmluvy sú nekalé. V tejto súvislosti spresnili, že znenie týchto podmienok je totožné so znením podmienok zapísaných do registra protiprávnych podmienok, ktorý vedie Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (predseda Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov, Poľsko) (ďalej len „register protiprávnych podmienok“).
11 Dňa 16. septembra 2019 podali proti spoločnosti Bank BPH žalobu na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko), ktorou sa domáhali vyhlásenia neplatnosti uvedenej zmluvy a vrátenia súm zaplatených na základe tejto zmluvy spolu s úrokmi z omeškania, pričom týmto nárokom sa vyhovelo rozsudkom z 30. októbra 2023.
12 Dňa 1. decembra 2022 Bank BPH podala proti AS a NS žalobu na Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhala, aby im bola z dôvodu neplatnosti tej istej zmluvy uložená povinnosť vrátiť jej sumu 460 000 PLN (približne 109 000 eur) zvýšenú o úroky z omeškania z dôvodu vrátenia istiny úveru, ktorý im bol poskytnutý.
13 V reakcii na túto žalobu podanú spoločnosťou Bank BPH, AS a NS namietali premlčanie nároku, ktorý banka uplatňovala. AS a NS tvrdili, že trojročná premlčacia lehota vyplývajúca z článku 118 Občianskeho zákonníka sa má počítať od 21. mája 2008, keď im bola poskytnutá istina požičaná na základe zmluvy uzavretej s touto bankou, alebo subsidiárne od 16. apríla 2014, keď boli do zoznamu protiprávnych zmluvných podmienok zapísané podmienky, ktorých znenie je totožné s podmienkami obsiahnutými v tejto zmluve.
14 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že neplatnosť zmluvy, ktorú uzavreli AS a NS so spoločnosťou Bank BPH, má za následok, že každá zmluvná strana musí druhej strane vrátiť všetky plnenia poskytnuté na základe tejto zmluvy v súlade s článkom 405 Občianskeho zákonníka v spojení s jeho článkom 410 ods. 1.
15 Podľa tohto súdu existencia pohľadávky uvádzanej spoločnosťou Bank BPH, ktorá zodpovedá výške požičanej istiny zvýšenej o zákonné úroky z omeškania od výzvy, nevyvoláva žiadne pochybnosti.
16 Uvedený súd však uvádza, že ak by sa nárok spoločnosti Bank BPH mal považovať za premlčanú, musel by jej návrhy zamietnuť.
17 Predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty uplatniteľnej na nároky predajcov alebo dodávateľov je preto rozhodujúce pre rozhodnutie sporu vo veci samej.
18 V tejto súvislosti sa tento súd domnieva, že z rozsudku zo 14. decembra 2023, Getin Noble Bank (Premlčacia lehota v prípade nárokov na vrátenie plnenia) (C‑28/22, EU:C:2023:992, body 69 až 75), vyplýva, že smernica 93/13 bráni tomu, aby premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa z dôvodu vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu v rámci plnenia neplatnej zmluvy začala plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku určujúceho neplatnosť tejto zmluvy. Vyvodzuje z toho, že na dosiahnutie súladu s touto smernicou je potrebné zohľadniť skorší dátum.
19 Na tento účel uvedený súd uvádza tri možnosti, a to najskôr dátum, ku ktorému predajca alebo dodávateľ poskytol spotrebiteľovi požičanú istinu, ďalej dátum, ku ktorému boli podmienky zodpovedajúce podmienkam, z ktorých vyplýva neplatnosť zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, zapísané do registra protiprávnych podmienok, alebo napokon dátum, ku ktorému spotrebiteľ po prvýkrát spochybnil u predajcu alebo dodávateľa záväznú povahu jednej alebo viacerých podmienok uvedených v tejto zmluve.
20 V prvom rade, pokiaľ ide o dátum poskytnutia požičanej istiny, predkladajúci vnútroštátny súd vysvetľuje, že je pravda, že poľská judikatúra týkajúca sa nárokov na vrátenie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu na základe neplatných zmlúv zastáva názor, že premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu vo väčšine prípadov začína plynúť dňom poskytnutia plnenia.
21 Takéto riešenie by však nebolo vhodné v prípade nárokov na vrátenie plnení, ktoré boli poskytnuté bez právneho dôvodu na základe zmlúv vyhlásených za neplatné z dôvodu, že obsahovali nekalé podmienky. Konkrétne v prípade zmluvy o hypotekárnom úvere nemá predajca alebo dodávateľ dôvod pochybovať o jej platnosti, pokiaľ dlžník platí splátky, čo môže trvať mnoho rokov.
22 Okrem toho tento súd tým, že uvádza, že nárok predajcu alebo dodávateľa by tak mohol byť premlčaný ešte predtým, ako si tento predajca alebo dodávateľ uvedomil, že takýto nárok má, pochybuje o tom, či je prvá zamýšľaná možnosť v súlade s právom na účinnú súdnu ochranu zaručeným článkom 47 Charty, ako aj so zásadou proporcionality.
23 V druhom rade predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že riešenie spočívajúce v tom, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa sa považuje dátum zápisu predmetných nekalých podmienok do registra protiprávnych podmienok, by sa mohlo opierať najmä o rozsudok z 18. januára 2024, Getin Noble Bank a i. (Preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo ) (C‑531/22, EU:C:2024:58, bod 78), z ktorého vyplýva, že takýto zápis má za následok, že tieto podmienky možno považovať za nekalé v každom konaní týkajúcom sa spotrebiteľa.
24 Tento zápis však automaticky neznamená, že zmluva obsahujúca uvedené podmienky je neplatná v celom rozsahu. Neplatnosť tejto zmluvy z dôvodu, že nemôže existovať bez týchto podmienok, totiž musí byť konštatovaná súdom.
25 V treťom rade sa predkladajúci vnútroštátny súd domnieva, že riešenie spočívajúce v tom, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa sa považuje deň, keď spotrebiteľ u neho po prvýkrát spochybnil záväznú povahu jednej alebo viacerých podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzavreli, predstavuje spravodlivé riešenie.
26 V tejto súvislosti spresňuje, že toto spochybnenie, ktoré by spustilo plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa, nemusí mať nevyhnutne formu žaloby. Sťažnosť alebo výzva na zaplatenie adresovaná predajcovi alebo dodávateľovi totiž stačí na to, aby ho podnietili overiť, či zmluva uzavretá s týmto spotrebiteľom skutočne obsahuje nekalé podmienky, ktoré môžu viesť k jej neplatnosti.
27 Od dátumu takéhoto spochybnenia by mal predajca alebo dodávateľ tri roky na to, aby analyzoval zmluvný vzťah a prípadne sa rozhodol požadovať od spotrebiteľa uspokojenie svojho nároku alebo uzavrieť s ním dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, v ktorej by sa určilo zaobchádzanie so vzájomnými nárokmi.
28 Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že toto riešenie je v súlade so zásadami ekvivalencie, proporcionality a právnej istoty, ako aj s právom na prístup k súdu, pretože chráni práva spotrebiteľa a zároveň umožňuje predajcovi alebo dodávateľovi účinne uplatniť vlastné práva.
29 Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice [93/13], článok 47 [Charty], ako aj zásady efektivity, ekvivalencie, proporcionality, právnej istoty a práva na prístup k súdu vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi na vrátenie nenáležitých plnení poskytnutých na základe zmluvy, ktorá sa stala neplatnou v dôsledku nekalých zmluvných podmienok zahrnutých v zmluve, začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ spochybnil vo vzťahu k banke záväznosť zmluvných podmienok?“
Vec C ‑ 262/25
30 Dňa 14. decembra 2006 MZ uzavrel so spoločnosťou EFG Eurobank Ergasis S.A., predchodkyňou spoločnosti Raiffeisen Bank, zmluvu o hypotekárnom úvere na dobu 360 mesiacov denominovanú vo švajčiarskych frankoch, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 149 369,29 PLN (približne 35 325 eur).
31 Dňa 17. novembra 2020 a 11. decembra 2023 MZ a Raiffeisen Bank podali na predkladajúci vnútroštátny súd žaloby podobné tým, ktoré sú uvedené v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku.
32 V odpovedi na žalobu podanú spoločnosťou Raiffeisen Bank MZ namietal premlčanie jej nároku z dôvodov, ktoré v podstate zodpovedajú dôvodom uvedeným v bode 13 tohto rozsudku.
33 Rozsudkom z 20. júna 2024 predkladajúci vnútroštátny súd rozhodujúci o žalobe podanej MZ vyhovel jeho návrhom.
34 Opierajúc sa v podstate o rovnaké dôvody, ako sú uvedené v bodoch 14 až 28 tohto rozsudku, Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice [93/13], článok 47 [Charty], ako aj zásady efektivity, ekvivalencie, proporcionality, právnej istoty a práva na prístup k súdu vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi na vrátenie nenáležitých plnení poskytnutých na základe zmluvy, ktorá sa stala neplatnou v dôsledku nekalých zmluvných podmienok zahrnutých v zmluve, začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ spochybnil vo vzťahu k banke záväznosť zmluvných podmienok?“
Konanie na Súdnom dvore
35 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 22. mája 2025 boli veci C‑259/25 až C‑262/25 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
36 Po späťvzatí návrhov na začatie prejudiciálneho konania, na základe ktorých začali konania vo veciach C‑259/25 a C‑260/25, boli tieto veci oddelené od ostatných vecí a vymazané z registra Súdneho dvora uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 11. augusta 2025, Juminek (C‑259/25, EU:C:2025:722), a z 3. septembra 2025, Olteski (C‑260/25, EU:C:2025:721).
O zastavení konania vo veci C ‑ 262/25
37 Podľa ustálenej judikatúry konanie zavedené v článku 267 ZFEÚ je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (pozri uznesenie z 26. januára 1990, Falciola, C‑286/88, EU:C:1990:33, bod 7, a rozsudok z 29. júla 2024, LivaNova, C‑713/22, EU:C:2024:642, bod 52, ako aj citovanú judikatúru).
38 Keďže zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok v prejudiciálnom konaní, Súdny dvor musí rozhodnúť o zastavení konania, ak sa spor vo veci samej stal bezpredmetným (rozsudok z 24. novembra 2022, Banco Cetelem, C‑302/21, EU:C:2022:919, bod 32 a citovaná judikatúra).
39 V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd listom z 8. decembra 2025 informoval Súdny dvor, že 29. augusta 2025 Raiffeisen Bank vzala späť žalobu v konaní vo veci C‑262/25, pričom predložil kópiu uznesenia z 13. novembra 2025, ktorým na základe článku 203 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku považoval toto späťvzatie za neprípustné.
40 Predkladajúci vnútroštátny súd sa v tomto uznesení domnieval, že skutočným cieľom uvedeného späťvzatia bolo dosiahnuť späťvzatie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, o ktorom rozhoduje Súdny dvor, a že správanie spoločnosti Raiffeisen Bank je preto v rozpore so zásadami spoločenského spolunažívania a predstavuje obchádzanie zákona.
41 V nadväznosti na žiadosť o informácie, ktorú mu Súdny dvor adresoval, predkladajúci vnútroštátny súd listom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 2. januára 2026 oznámil Súdnemu dvoru znenie článku 203 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a spresnil, že proti jeho uzneseniu z 13. novembra 2025 nie je prípustný nijaký opravný prostriedok, a preto má právnu silu rozhodnutej veci.
42 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, tak vyplýva, že spor vo veci samej sa nestal bezpredmetným.
43 Za týchto okolností treba rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je základom tejto veci.
O prípustnosti
44 V prvom rade Bank BPH tvrdí, že odpoveď na položenú otázku nie je nevyhnutná na vyriešenie sporu vo veci C‑261/25, takže táto otázka má hypotetickú povahu. Podľa Bank BPH totiž riešenie tohto sporu predpokladá, že predkladajúci vnútroštátny súd sa riadi vnútroštátnou judikatúrou uplatňujúcou tzv. teóriu „dvoch nárokov“, podľa ktorej v prípade neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere môže spotrebiteľ v podstate požadovať vrátenie všetkých poskytnutých plnení a predajca alebo dodávateľ môže požadovať vrátenie celej požičanej istiny. V rozsudku z 19. júna 2025, Lubreczlik (C‑396/24, EU:C:2025:460), však Súdny dvor spochybnil túto vnútroštátnu judikatúru, keď uviedol, že úhrady uskutočnené spotrebiteľom musia byť započítané do výšky istiny požičanej predajcom alebo dodávateľom.
45 Bank BPH spresňuje, že úhrady uskutočnené AS a NS zodpovedajú sume, ktorá presahuje požičanú istinu, takže v prípade, ak by nebolo možné uplatniť vnútroštátnu judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode, nemala by nárok, ktorý by si mohla uplatniť voči nároku vo vyššej výška, ktorý voči nej majú AS a NS.
46 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri rozsudky z 29. novembra 1978, Redmond, 83/78, EU:C:1978:214, bod 25, a z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24, EU:C:2025:962, bod 33).
47 Z toho vyplýva, že pre otázky týkajúce sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (pozri rozsudky zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, C‑355/97, EU:C:1999:391, bod 22, a z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24, EU:C:2025:962, bod 34).
48 V prejednávanej veci je na jednej strane nesporné, že položená otázka sa týka výkladu ustanovení a zásad práva Únie, takže sa na ňu vzťahuje táto prezumpcia relevantnosti.
49 Na druhej strane v rozsudku z 19. júna 2025, vo veci Lubreczlik (C‑396/24, EU:C:2025:460, bod 44), Súdny dvor rozhodol, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej v prípade, že podmienka zmluvy o úvere kvalifikovaná ako nekalá povedie k neplatnosti tejto zmluvy, predajca alebo dodávateľ má právo požadovať od spotrebiteľa vrátenie celej nominálnej výšky poskytnutého úveru bez ohľadu na výšku splátok, ktoré spotrebiteľ uskutočnil na základe tejto zmluvy, a bez ohľadu na výšku zostávajúcej dlžnej sumy.
50 Ako však vyplýva z bodu 11 tohto rozsudku, predkladajúci vnútroštátny súd rozsudkom z 30. októbra 2023, ktorý teda predchádzal rozsudku z 19. júna 2025, Lubreczlik (C‑396/24, EU:C:2025:460), vyhovel návrhom, ktoré naň podali AS a NS prostredníctvom žaloby odlišnej od žaloby podanej spoločnosťou Bank BPH, ktorá je základom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑261/25. Týmto spotrebiteľom bolo teda priznané právo na vrátenie všetkých plnení poskytnutých na základe zmluvy o úvere, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, bez toho, aby boli povinní vrátiť požičanú istinu.
51 Nie je teda zjavné, že by otázka položená v tejto veci bola hypotetická z dôvodu, že pohľadávka spoločnosti Bank BPH zodpovedajúca tejto istine by zanikla v nadväznosti na rozsudok predkladajúceho vnútroštátneho súdu uvedený v predchádzajúcom bode.
52 V druhom rade vo veci C‑262/25 Raiffeisen Bank tvrdí, že položená otázka je neprípustná z dôvodu, že posúdenie účinkov neplatnosti zmluvy obsahujúcej nekalé podmienky, vrátane začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby predajcu alebo dodávateľa o vrátenie plnenia, patrí do pôsobnosti vnútroštátneho práva, a nie smernice 93/13.
53 V tejto súvislosti na jednej strane, ako je uvedené v bode 48 tohto rozsudku, sa na položenú otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie vzťahuje prezumpcia relevantnosti.
54 Na druhej strane ak nie je zrejmé, ako je to v tejto veci, že výklad aktu práva Únie nijako nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto aktu na spor vo veci samej patrí do vecného preskúmania položených otázok (rozsudky z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21, EU:C:2023:1014, bod 114, a z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24, EU:C:2025:962, bod 39).
55 V dôsledku toho je položená otázka prípustná tak vo veci C‑261/25, ako aj vo veci C‑262/25.
O veci samej
56 Predkladajúci vnútroštátny súd v otázkach okrem iného odkazuje tak na článok 47 Charty, ako aj na právo na prístup k súdu.
57 Súdny dvor už pritom mal príležitosť spresniť, že zásada účinnej súdnej ochrany obsiahnutá v tomto článku 47 sa skladá z rôznych prvkov, ktoré zahŕňajú najmä právo na prístup k súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Toma a Biroul Executorului Judecătoresc Horațiu‑Vasile Cruduleci, C‑205/15, EU:C:2016:499, bod 42 a citovanú judikatúru).
58 V dôsledku toho treba konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd sa rovnakými otázkami v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zaručeným v článku 47 Charty, ako aj so zásadami efektivity, ekvivalencie, proporcionality a právnej istoty majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu vrátenia plnení, ktoré boli bez právneho dôvodu poskytnuté v rámci plnenia zmluvy, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, z dôvodu nekalých podmienok, ktoré obsahuje, začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ prvýkrát spochybnil u predajcu alebo dodávateľa záväznú povahu týchto podmienok a zmluvy, ktorá ich obsahuje.
59 Podľa ustálenej judikatúry sa v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13 má zmluvná podmienka, ktorá bola vyhlásená za nekalú, v zásade považovať za podmienku, ktorá nikdy neexistovala, takže nemôže mať účinok voči spotrebiteľovi. Konštatovanie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím v zásade musí viesť k navráteniu právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala, najmä tým, že založí nárok na vrátenie výhod, ktoré predajca alebo dodávateľ neoprávnene získal na základe uvedenej nekalej podmienky na ujmu spotrebiteľa. To isté platí v prípade, keď nekalá povaha podmienok zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom nevedie len k neplatnosti týchto zmluvných podmienok, ale aj k neplatnosti tejto zmluvy v celom rozsahu (rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak, C‑752/24, EU:C:2026:307, bod 32 a citovaná judikatúra).
60 Tento cieľ navrátenia právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal v prípade neexistencie jednej alebo viacerých nekalých podmienok, však treba sledovať v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyžadujúcu, aby vnútroštátna právna úprava vykonávajúca toto právo nešla nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak, C‑752/24, EU:C:2026:307, bod 33 a citovaná judikatúra).
61 Táto zásada proporcionality by však bola porušená, ak by uvedenie do pôvodného stavu malo byť vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi vylúčené. Povinnosť vrátiť plnenie, vyplývajúca z vyhlásenia zmluvy obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, tak musí byť vzájomná, avšak banka nemôže požadovať od spotrebiteľa náhradu presahujúcu vrátenie istiny poskytnutej v rámci plnenia tej istej zmluvy a zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej sadzbe od okamihu výzvy na zaplatenie (rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak C‑752/24, EU:C:2026:307, bod 34 a citovaná judikatúra).
62 Okrem toho reštitučný účinok spojený s vyhlásením zmluvy o úvere obsahujúcej nekalé podmienky za neplatnú, ktorý odôvodňuje aj návrh bankovej inštitúcie na vrátenie plnenia, umožňuje zabezpečiť, aby ochrana práv zaručených právnym poriadkom Únie nemala za následok bezdôvodné obohatenie spotrebiteľa (rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak, C‑752/24, EU:C:2026:307, bod 35 a citovaná judikatúra).
63 Treba dodať, že takýto návrh na vrátenie zo strany predajcu alebo dodávateľa umožňuje zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zbraní. Podľa ustálenej judikatúry totiž táto zásada, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces zaručeným najmä článkom 47 Charty a ktorej cieľom je zabezpečiť rovnosť medzi účastníkmi konania, zahŕňa povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (rozsudky z 28. júla 2016, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C‑543/14, EU:C:2016:605, bod 40, a z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P, EU:C:2022:548, bod 128).
64 Pokiaľ teda spotrebiteľ z dôvodu, že zmluva, ktorú uzavrel s predajcom alebo dodávateľom, je vyhlásená za neplatnú z dôvodu existencie nekalých podmienok, môže požadovať vrátenie plnení, ktoré poskytol na základe tejto zmluvy, tento predajca alebo dodávateľ musí mať právo domáhať sa vrátenia požičanej istiny, za ktorú však nemá právo na odmenu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú), C‑520/21, EU:C:2023:478, bod 78].
65 V dôsledku toho uplatnenie takéhoto nároku predajcom alebo dodávateľom, a to aj v rámci konania odlišného od konania začatého spotrebiteľom, nielenže v zásade nezasahuje do výkonu práva spotrebiteľa na vrátenie výhod, ktoré tento predajca alebo dodávateľ neoprávnene získal na základe nekalých podmienok, ale prispieva tiež k navráteniu právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa tento spotrebiteľ nachádzal v prípade neexistencie týchto podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak, C‑752/24, EU:C:2026:307, body 36 a 37).
66 Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu uplatniteľnú na nárok predajcu alebo dodávateľa na vrátenie plnenia, treba pripomenúť, že v prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy Únie v danej oblasti patria podmienky uplatnenia ochrany spotrebiteľov stanovenej v smernici 93/13 v spojení so zásadami proporcionality, zákazu bezdôvodného obohatenia a rovnosti zbraní do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie. Tieto podmienky však nesmú byť menej priaznivé než podmienky upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie), ani byť upravené tak, aby výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie v praxi znemožňovali alebo nadmerne sťažovali (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. apríla 2026, Jangielak, C‑752/24, EU:C:2026:307, bod 40 a citovanú judikatúru).
67 Na jednej strane, pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie, stačí uviesť, že žiadna skutočnosť v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyvoláva pochybnosti o súlade vnútroštátnych pravidiel upravujúcich premlčacie lehoty, o ktoré ide vo veci samej, s touto zásadou.
68 Na druhej strane, pokiaľ ide o zásadu efektivity, po prvé z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že poľská judikatúra týkajúca sa nárokov na vrátenie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu na základe neplatných zmlúv sa domnieva, že premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu vo väčšine prípadov začína plynúť dňom poskytnutia plnenia. V prípade uplatnenia tejto poľskej judikatúry tak premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa, ktorá zodpovedá istine poskytnutej spotrebiteľovi v rámci plnenia zmluvy vyhlásenej za neplatnú z dôvodu existencie nekalých podmienok, začína plynúť dňom, keď bola táto istina poskytnutá tomuto spotrebiteľovi.
69 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa systém ochrany spotrebiteľa stanovený smernicou 93/13 neuplatní, ak s tým spotrebiteľ nesúhlasí. Daný spotrebiteľ tak môže po tom, čo bol upozornený vnútroštátnym súdom, nenamietať nekalú a nezáväznú povahu zmluvnej podmienky, čím poskytne slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou, a tým zabráni vyhláseniu neplatnosti zmluvy [rozsudky zo 16. marca 2023, M.B. a i. (Účinky vyhlásenia neplatnosti zmluvy), C‑6/22, EU:C:2023:216, bod 38, a z 11. decembra 2025, Kuszycka, C‑767/24, EU:C:2025:962, bod 53].
70 V dôsledku toho, pokiaľ spotrebiteľ nevyjadrí vôľu vyhlásiť túto zmluvu za neplatnú, je vylúčené, aby mal predajca alebo dodávateľ nárok na vrátenie plnenia, takže premlčacia lehota, ktorá sa na neho uplatňuje, nemôže začať plynúť pred vyjadrením takejto vôle.
71 Po druhé z tohto dôvodu treba vylúčiť, že dátum zápisu protiprávnych podmienok zodpovedajúcich podmienkam obsiahnutým v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom do registra možno považovať za začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie plnenia zo strany predajcu alebo dodávateľa. Takýto zápis totiž nevedie k neplatnosti zmluvy, keďže vyhlásenie neplatnosti tejto zmluvy musí vydať vnútroštátny súd, pričom musí zohľadniť vôľu spotrebiteľa v tejto súvislosti.
72 Po tretie sa naopak výkon práva predajcu alebo dodávateľa požadovať vrátenie požičanej istiny, prípadne zvýšenej o úroky z omeškania v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 61 až 64 tohto rozsudku, nezdá byť prakticky nemožný alebo nadmerne ťažký, ak premlčacia lehota uplatniteľná na tento nárok začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ po prvýkrát pred uvedeným predajcom alebo dodávateľom spochybnil záväznú povahu zmluvy uzavretej týmito zmluvnými stranami.
73 Okrem toho takéto riešenie odstraňuje riziko, na ktoré poukazuje predkladajúci vnútroštátny súd odkazujúc na rozsudok zo 14. decembra 2023, Getin Noble Bank (Premlčacia lehota v prípade nárokov na vrátenie plnenia) (C‑28/22, EU:C:2023:992, body 70 a 72), že predajca alebo dodávateľ môže zostať nečinný až do uplynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku spotrebiteľa bez toho, aby riskoval, že jeho vlastný nárok sa premlčí.
74 Ďalej je potrebné poznamenať, že výklad vnútroštátneho práva, ktorému dáva prednosť predkladajúci vnútroštátny súd, je podložený zásadou právnej istoty, na ktorú sa tento súd tiež odvoláva, ktorej cieľom je podľa ustálenej judikatúry zabezpečiť predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov (rozsudok zo 16. októbra 2019, Agrárminiszter, C‑490/18, EU:C:2019:863, bod 35 a citovaná judikatúra).
75 V tejto súvislosti treba uviesť, že skutočnosť, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa sa považuje deň, keď spotrebiteľ po prvýkrát spochybnil záväznú povahu zmluvy uzavretej týmito zmluvnými stranami, zabezpečuje predvídateľnosť vyžadovanú touto zásadou, keďže od tohto dátumu je predajca alebo dodávateľ informovaný o vôli spotrebiteľa dovolávať sa údajnej neplatnosti zmluvy, a teda môže rozumne predvídať dôsledky, ktoré z toho môžu vyplývať.
76 Okrem toho treba poznamenať, že za predpokladu, na ktorý poukazuje Raiffeisen Bank, kde by sa napriek námietke adresovanej predajcovi alebo dodávateľovi spotrebiteľ následne rozhodol udeliť súhlas s nekalými podmienkami obsiahnutými v predmetnej zmluve, čím by sa zabránilo jej neplatnosti, žiadna zo zmluvných strán by nemala nárok na vrátenie plnenia a predajca alebo dodávateľ by si zachoval výhody vyplývajúce z toho, že táto zmluva obsahuje nekalé podmienky. Otázka prípadného premlčania nároku tohto predajcu alebo dodávateľa teda nevzniká, takže sa nezdá, že by zásada právnej istoty bránila tomu, aby premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa začala plynúť odo dňa tohto spochybnenia.
77 Vzhľadom na uvedené dôvody je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zaručeným v článku 47 Charty, ako aj so zásadami efektivity, ekvivalencie, proporcionality a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu vrátenia plnení, ktoré boli bez právneho dôvodu poskytnuté v rámci plnenia zmluvy, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, z dôvodu nekalých podmienok, ktoré obsahuje, začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ prvýkrát spochybnil u predajcu alebo dodávateľa záväznú povahu týchto podmienok a zmluvy, ktorá ich obsahuje.
O trovách
78 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu zaručeným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj so zásadami efektivity, ekvivalencie, proporcionality a právnej istoty
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého premlčacia lehota na uplatnenie nárokov predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu vrátenia plnení, ktoré boli bez právneho dôvodu poskytnuté v rámci plnenia zmluvy, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, z dôvodu nekalých podmienok, ktoré obsahuje, začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ prvýkrát spochybnil u predajcu alebo dodávateľa záväznú povahu týchto podmienok a zmluvy, ktorá ich obsahuje.
Podpisy
* Jazyk konania: poľština.
i Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.