C-277/25
ECLI:EU:C:2026:525
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CJ0277
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 25. júna 2026( * )
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Smernica 2009/103/ES – Článok 1 bod 2, ako aj články 3, 18 a 28 – Pojem ‚poškodený‘ – Postúpenie pohľadávok z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel profesionálnemu subjektu osobami, ktoré utrpeli škodu na majetku v dôsledku dopravných nehôd – Aktívna legitimácia postupníka domáhať sa zaplatenia postúpenej pohľadávky voči dotknutým poisťovniam “
Vo veci C‑277/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy w Gdyni (Okresný súd Gdynia, Poľsko) zo 7. apríla 2025 a doručený Súdnemu dvoru 10. apríla 2025, ktorý súvisí s konaním:
Helpfind Funding SARL,
GC,
NOVA DELTA XALTUM sp. z o.o. sp. k.
proti
Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji ALLIANZ Polska S.A.,
Powszechny Zakład Ubezpieczeń S.A.,
Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji WARTA S.A.,
Generali Towarzystwo Ubezpieczeń S.A.,
Sopockie Towarzystwo Ubezpieczeń ERGO HESTIA S.A.,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory M. Condinanzi, sudcovia N. Jääskinen a A. Kornezov (spravodajca),
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Helpfind Funding SARL, v zastúpení: Ł. Adamczyk, adwokat,
– GC, v zastúpení: K. Karczewski, radca prawny,
– NOVA DELTA XALTUM sp. z o.o. sp. k., v zastúpení: Ł. Gil, radca prawny,
– Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji ALLIANZ Polska S.A., v zastúpení: C. Kosmus, radca prawny,
– Powszechny Zakład Ubezpieczeń S.A., v zastúpení: Ł Kojara, radca prawny,
– Sopockie Towarzystwo Ubezpieczeń ERGO HESTIA S.A., v zastúpení: P. Stachwiuk, radca prawny,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,
– česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin, A. Manzaneque Valverde a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 bodu 2, ako aj článkov 3, 18 a 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11).
2 Tento návrh bol podaný v rámci piatich sporov medzi Helpfind Funding SARL, GC a NOVA DELTA XALTUM sp. z o.o. sp. k. a poisťovňami Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji ALLIANZ Polska S.A., Powszechny Zakład Ubezpieczeń S.A., Towarzystwo Ubezpieczeń i Reasekuracji WARTA S.A., Generali Towarzystwo Ubezpieczeń S.A. a Sopockie Towarzystwo Ubezpieczeń ERGO HESTIA S.A. vo veci náhrady škody na majetku spôsobenej dopravnými nehodami.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 1, 2, 20 a 30 smernice 2009/103 stanovujú:
„(1) Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [(Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 10)], druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [(Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3)], tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [(Ú. v. ES L 129, 1990, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 249)] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) [(Ú. v. ES L 181, 2000, s. 65; Mim. vyd. 06/003, s. 331)] boli opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto štyri smernice, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 14] kodifikovať.
(2) Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v [Európskom s]poločenstve. Poistenie motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. Preto by kľúčovým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel.
…
(20) Obete nehôd motorových vozidiel majú mať zaručenú porovnateľnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde v Spoločenstve sa nehoda stala.
…
(30) Právo uplatniť poistnú zmluvu a nárok na náhradu škody priamo voči poisťovacej spoločnosti je pre ochranu poškodeného pri každej nehode motorového vozidla veľmi dôležité. S cieľom uľahčiť účinnú a rýchlu likvidáciu škody a do maximálnej možnej miery sa vyhnúť nákladným súdnym konaniam by sa právo priameho konania voči poisťovacej spoločnosti poskytujúcej krytie osobe zodpovednej za spôsobenie škody malo stanoviť pre poškodených pri každej nehode motorového vozidla.“
4 Článok 1 smernice 2009/103, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v bode 2 stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
2. ‚poškodený‘ je každá osoba, ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek stratu alebo ujmu spôsobenú vozidlami.“
5 Článok 3 tejto smernice s názvom „Povinnosť poistiť motorové vozidlo“ stanovuje:
„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla obvykle sa nachádzajúceho na jeho území je pokrytá poistením.“
6 Článok 12 uvedenej smernice, nazvaný „Osobitné kategórie poškodených“, uvádza:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 1 druhý pododsek, poistenie uvedené v článku 3 bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča.
2. Rodinní príslušníci poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej osoby zodpovednej podľa občianskeho práva v prípade nehody a ktorej zodpovednosť je krytá poistením uvedeným v článku 3, nesmú byť na základe toho vzťahu vylúčené z poistenia, pokiaľ ide o ujmy na ich zdraví.
3. Poistenie uvedené v článku 3 pokrýva ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktorú utrpia chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia ciest, ktorí sú v dôsledku nehody s účasťou motorového vozidla oprávnení na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym občianskym právom.
Tento článok sa nedotýka zodpovednosti za škodu, ani výšky náhrady škody.“
7 Článok 18 tej istej smernice s názvom „Právo na priame konanie“ znie:
„Členské štáty zabezpečia, aby poškodené strany pri nehodách spôsobených vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3, požívali priame právo na konanie voči poisťovacej spoločnosti kryjúcej zodpovednú osobu voči zodpovednosti za škodu.“
8 Článok 28 smernice 2009/103, nazvaný „Vnútroštátne ustanovenia“, znie:
„1. Členské štáty môžu v súlade so zmluvou zachovať alebo uviesť do účinnosti ustanovenia, ktoré sú pre poškodenú osobu priaznivejšie, ako ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
…“
Poľské právo
9 Článok 19 Ustawa o ubezpieczeniach obowiązkowych, Ubezpieczeniowym Funduszu Gwarancyjnym i Polskim Biurze Ubezpieczycieli Komunikacyjnych (zákon o povinnom poistení zodpovednosti za škodu, o poistnom garančnom fonde a o poľskej kancelárii poisťovateľov prevádzky motorových vozidiel) z 22. mája 2003 (Dz. U. z roku 2003, č. 124, položka 1152), v znení zmien a doplnení (Dz. U. z roku 2023, položka 2500), v ods. 1 uvádza:
„Poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti patriacej do rámca poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, priamo voči poisťovni. O nahlásenom nároku poisťovňa bezodkladne informuje poisteného.“
10 Článok 58 § 1 ustawa – Kodeks cywilny (zákon – Občiansky zákonník) v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky zákonník“) stanovuje:
„Právny úkon v rozpore so zákonom alebo smerujúci k obchádzaniu zákona je neplatný, pokiaľ príslušný právny predpis nepredpokladá iný následok, najmä ten, že sa neplatné ustanovenia právneho úkonu nahrádzajú príslušnými ustanoveniami zákona.“
11 Článok 509 Občianskeho zákonníka stanovuje:
„1. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku na tretiu osobu (postúpenie) aj bez súhlasu dlžníka, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom, zmluvnými podmienkami alebo povahou záväzku.
2. Spolu s pohľadávkou prechádzajú na postupníka všetky s ňou spojené práva, najmä nárok na splatné úroky.“
12 Článok 822 § 1 a 4 tohto zákonníka stanovuje:
„1. Poistnou zmluvou o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sa poisťovateľ zaväzuje zaplatiť podľa zmluvy náhradu škody spôsobenej tretím osobám, voči ktorým nesie zodpovednosť za škodu poistník alebo poistený.
…
4. Oprávnený na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku udalosti krytej poistením zodpovednosti za škodu, si môže svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13 V dôsledku dopravných nehôd, pri ktorých bolo poškodených päť motorových vozidiel, boli osobám, ktoré utrpeli škodu na majetku z dôvodu týchto nehôd, poskytnuté náhrady s cieľom kompenzovať tieto škody, ktoré vyplatili poisťovne, s ktorými osoby zodpovedné za uvedené nehody uzavreli poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
14 Keďže sa osoby, ktoré utrpeli uvedenú škodu, domnievali, že tieto náhrady boli nedostatočné, uzavreli s profesionálmi, ktorých činnosť v podstate zahŕňa nákup a vymáhanie pohľadávok, zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých títo profesionáli nadobudli za odplatu pohľadávky, v súvislosti s ktorými sa tieto osoby stále domnievali, že ich majú voči dotknutým poisťovniam. V každom prípade sa pohľadávka v podstate rovnala rozdielu medzi odhadovanou hodnotou úplnej náhrady vzniknutej škody na majetku na jednej strane a náhradou škody, ktorá už bola vyplatená osobe, ktorá utrpela škodu, na druhej strane.
15 Po uzavretí týchto zmlúv postupníci podali na Sąd Rejonowy w Gdyni (Okresný súd Gdynia, Poľsko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, žaloby proti dotknutým poisťovniam, ktorých predmetom bolo uloženie povinnosti týmto poisťovniam zaplatiť pohľadávky nadobudnuté od postupcov na základe uvedených zmlúv.
16 V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že pri uzatváraní tých istých zmlúv postupcovia nevedeli o dodatočných sumách náhrady, na ktoré by prípadne mohli mať nárok, keďže zmluvy o postúpení pohľadávok nespresňovali tieto sumy. Jeden z postupcov pred týmto súdom tvrdil, že by nesúhlasil s postúpením svojej pohľadávky, ak by vedel, akú dodatočnú sumu si môže nárokovať, zatiaľ čo iný uviedol, že by tak urobil v každom prípade, aby rýchlo získal odmenu za predaj pohľadávky.
17 Predkladajúci vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že sumy pohľadávok uplatnených postupníkmi na základe zmlúv o postúpení pohľadávok prekračovali, niekedy výrazne, odmenu, ktorú postupcovia získali na základe týchto zmlúv.
18 Žalované vo veci samej, ktoré sú poisťovňami kryjúcimi občianskoprávnu zodpovednosť osôb zodpovedných za nehody, ktoré viedli k sporom vo veci samej, tvrdia, že náhrady škody, ktoré už vyplatili postupcom, zodpovedajú celkovej náhrade škody, na ktorú mali títo postupcovia nárok. Okrem toho spochybňujú aktívnu legitimáciu postupníkov, pričom tvrdia, že podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva sú predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné z dôvodu nepomeru medzi sumami náhrady škody požadovanými postupníkmi na základe týchto zmlúv na jednej strane a odmenou, ktorú postupcovia získali na základe uvedených zmlúv, na druhej strane.
19 Predkladajúci vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že v súlade s vnútroštátnym právom, ako ho vykladá ustálená vnútroštátna judikatúra, pohľadávky vyplývajúce zo škody na majetku utrpenej v dôsledku dopravných nehôd nemajú osobnú povahu, takže povaha týchto pohľadávok nebráni ich postúpeniu, a preto zmluvy o postúpení pohľadávok, o ktoré ide v konaní pred ním, nemožno považovať za neplatné podľa vnútroštátneho práva.
20 Tento súd sa však pýta, či je vnútroštátne právo, ako ho vykladá vnútroštátna judikatúra, zlučiteľné s hlavným cieľom smernice 2009/103, ktorým je ochrana poškodených pri dopravných nehodách, keďže odmena postupcov dohodnutá na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, o ktoré ide v konaní pred ním, zodpovedá zlomku súm náhrady, ktorých sa domáhajú postupníci na základe týchto zmlúv voči dotknutým poisťovniam. Konkrétne sa pýta, či sa článok 1 bod 2, ako aj články 3, 18 a 28 tejto smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje osobe, ktorá utrpela škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody a ktorá sa domnieva, že nezískala úplnú náhradu tejto škody, postúpiť tretej osobe časť svojej pohľadávky, ktorú podľa jej názoru stále má voči dotknutej poisťovni a ktorá sa v podstate rovná rozdielu medzi odhadovanou hodnotou tejto úplnej náhrady škody na jednej strane a náhradou škody, ktorá jej už bola vyplatená touto poisťovňou, na druhej strane, takže táto tretia osoba môže podať žalobu vo svojom mene a na svoj účet, aby od uvedenej poisťovne požadovala zaplatenie tejto pohľadávky.
21 Za týchto okolností Sąd Rejonowy w Gdyni (Okresný súd Gdynia, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 3, 18 a 28 smernice [2009/103] vykladať v tom zmysle, že bránia uznaniu platnosti a vykonateľnosti zmluvy uzavretej s poškodeným, ktorý po tom, čo mu predtým nebola plne nahradená škoda spôsobená pri dopravnej nehode, postupuje tretej osobe svoje právo na plnú náhradu tejto škody od poisťovne kryjúcej občianskoprávnu zodpovednosť osoby, ktorá nesie zodpovednosť?
2. Majú sa tieto články vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa tretia osoba uvedená v prvej otázke považovala za osobu uvedenú v článku 1 bode 2 smernice [2009/103], ktorá má nárok na náhradu, pokiaľ ide o škodu spôsobenú vozidlami?
3. Majú sa vyššie uvedené články smernice [2009/103] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa tretia osoba uvedená v prvej otázke považovala za osobu oprávnenú uplatniť si priamy nárok voči poisťovni, ktorá je uvedená v prvej otázke?“
O prejudiciálnych otázkach
O prípustnosti
22 Časť žalobkýň vo veci samej v podstate tvrdí, že na rozhodnutie týchto sporov nie je potrebné odpovedať na položené otázky, keďže žiadne ustanovenie smernice 2009/103 nezakazuje osobám, ktoré utrpeli škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody, postúpiť na tretiu osobu pohľadávky, ktoré im vznikli na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, takže zmluvy o postúpení takýchto pohľadávok sa riadia vnútroštátnym právom. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania by tak iba spôsoboval prieťahy v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom.
23 V tejto súvislosti stačí uviesť, že vzhľadom na to, že tvrdenie predložené týmito žalobkyňami vo veci samej v skutočnosti nastoľuje otázku, či smernica 2009/103 umožňuje postúpenie pohľadávok vzniknutých z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel na tretiu osobu, takže táto tretia osoba môže ako postupník podať žalobu vo vlastnom mene a na vlastný účet, aby sa domáhala zaplatenia pohľadávok, ktoré jej boli postúpené, táto problematika patrí do vecnej stránky položených otázok, a nie do ich prípustnosti. V dôsledku toho je potrebné analyzovať toto tvrdenie v rámci vecného preskúmania týchto otázok (pozri analogicky rozsudok z 19. septembra 2024, Consiglio nazionale delle Ricerche, C‑439/23, EU:C:2024:773, bod 27 a citovanú judikatúru).
24 Položené otázky sú teda prípustné.
O veci samej
25 Svojimi tromi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 bod 2, ako aj články 3, 18 a 28 smernice 2009/103 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje osobe, ktorá utrpela škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody a získala od poisťovne pokrývajúcej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel náhradu škody, no domnieva sa, že táto náhrada nenahrádza v celom rozsahu túto škodu, postúpiť tretej osobe za odplatu svoju pohľadávku rovnajúcu sa rozdielu medzi odhadovanou hodnotou úplnej náhrady uvedenej škody na jednej strane a náhradou škody, ktorá jej už bola vyplatená touto poisťovňou, na druhej strane tak, aby táto tretia osoba mohla podať žalobu vo svojom mene a na svoj účet, aby od uvedenej poisťovne požadovala zaplatenie tejto pohľadávky.
26 V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že žiadne ustanovenie smernice 2009/103 neupravuje postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, na tretiu osobu osobami, ktoré utrpeli škodu na majetku z dôvodu dopravných nehôd, ani aktívnu legitimáciu postupníkov na vnútroštátnych súdoch na účely domáhania sa zaplatenia takýchto pohľadávok.
27 Treba pripomenúť, že článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 stanovuje, že každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 tejto smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
28 Ako uvádza odôvodnenie 1 smernice 2009/103, táto smernica kodifikovala smernicu 72/166, druhú smernicu 84/5, tretiu smernicu 90/232, smernicu 2000/26 a smernicu 2005/14. Tieto smernice postupne spresňovali povinnosti členských štátov v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Cieľom týchto smerníc bolo jednak zabezpečiť voľný pohyb tak motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na území Únie, ako aj osôb vo vozidle, a jednak zabezpečiť porovnateľné zaobchádzanie s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2024, Matmut, C‑236/23, EU:C:2024:761, bod 29 a citovanú judikatúru).
29 Okrem toho z odôvodnení 2 a 20 smernice 2009/103 vyplýva, že táto smernica sleduje rovnaké ciele ako sú ciele sledované ostatnými smernicami uvedenými v predchádzajúcom bode tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2024, Matmut, C‑236/23, EU:C:2024:761, bod 30 a citovanú judikatúru).
30 Vývoj právnej úpravy Únie v oblasti povinného poistenia ukazuje, že tento cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených motorovými vozidlami normotvorca Únie konštantne sledoval a posilňoval (rozsudok z 19. septembra 2024, Matmut, C‑236/23, EU:C:2024:761, bod 31 a citovaná judikatúra).
31 Smernica 2009/103 teda ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na ich území, bola krytá poistením, a spresňuje najmä druhy škôd a okruh poškodených tretích osôb, na ktoré sa toto poistenie musí vzťahovať (rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 34 a citovaná judikatúra).
32 Povinnosť poistného krytia zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami sa však odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody z dôvodu zodpovednosti poistenej osoby za škodu. Zatiaľ čo tá prvá je definovaná a zabezpečená právnou úpravou Únie, tá druhá je v zásade upravená vnútroštátnym právom (rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 35 a citovaná judikatúra).
33 Z cieľa smernice 2009/103 a z jej znenia totiž vyplýva, že táto smernica podobne ako smernice, ktoré kodifikovala, nemá za cieľ harmonizáciu režimov zodpovednosti za škodu v členských štátoch a že podľa súčasného stavu práva Únie sú členské štáty stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu, ktorý sa uplatňuje na nehody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel (rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 36 a citovaná judikatúra).
34 V dôsledku toho a predovšetkým vzhľadom na článok 1 bod 2 smernice 2009/103 za súčasného stavu právneho poriadku Únie môžu členské štáty v zásade slobodne určiť, najmä ktoré škody spôsobené motorovými vozidlami musia byť povinne nahradené, rozsah práva na náhradu škody a osoby, ktoré naň majú mať nárok (rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 37 a citovaná judikatúra).
35 Táto sloboda je však obmedzená uvedenou smernicou, pretože tá po prvé stanovila povinné krytie niektorých škôd do výšky minimálnych súm, ktoré sú v nej určené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 38 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci však zo žiadnej informácie v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že náhrady škody vyplatené poisťovňami zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel osobám, ktoré utrpeli škodu na majetku, o ktorú ide vo veci samej, boli nižšie ako tieto sumy.
36 Po druhé je táto sloboda tiež obmedzená smernicou 2009/103 v rozsahu, v akom, pokiaľ ide o osoby, ktoré sa podľa nej môžu domáhať náhrady škody, táto smernica v článku 12 identifikuje osobitné kategórie poškodených, ktoré sa považujú za obzvlášť zraniteľné, a stanovuje, že povinné je krytie ujmy na zdraví kategórií osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, ako aj krytie ujmy na zdraví a škody na majetku kategórií osôb uvedených v odseku 3 uvedeného článku, ak majú tieto osoby právo na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym občianskym právom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19, EU:C:2021:475, bod 43 a citovanú judikatúru).
37 Konkrétne odseky 1 až 3 článku 12 smernice 2009/103 sa týkajú v prvom rade všetkých cestujúcich okrem vodiča dotknutého vozidla, v druhom rade rodinných príslušníkov poistenca, vodiča alebo akejkoľvek inej osoby zodpovednej za škodu pri nehode a v treťom rade chodcov, cyklistov a iných nemotorizovaných užívateľov ciest. Okrem toho druhý pododsek odseku 3 tohto článku spresňuje, že uvedený článok sa nedotýka zodpovednosti za škodu ani výšky náhrady škody. Tieto ustanovenia teda zjavne neupravujú postúpenie pohľadávky takýchto poškodených.
38 Na druhej strane zo znenia článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 prvým odsekom smernice 2009/103 vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto smernice, platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobenej motorovými vozidlami. Treba tiež pripomenúť, že na základe žiadneho ustanovenia tejto smernice nemožno dospieť k záveru, že normotvorca Únie si želal zúžiť ochranu zaručenú touto smernicou len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti (rozsudok z 15. decembra 2022, HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung, C‑577/21, EU:C:2022:992, bod 41 a citovaná judikatúra).
39 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že postupníci nevyvodzujú svoje nároky z pohľadávok, o ktoré ide vo veci samej, z poľského práva zodpovednosti za škodu, ale len zo zmlúv o postúpení, ktoré uzavreli na základe Občianskeho zákonníka s osobami, ktoré utrpeli škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody.
40 Za týchto okolností a vzhľadom na cieľ ochrany poškodených pri dopravných nehodách pripomenutý v bode 30 tohto rozsudku, štruktúru smernice 2009/103 a skutočnosť, že táto smernica neupravuje postúpenie pohľadávok vzniknutých na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, treba konštatovať, že postupníka, ktorý nadobudol takúto pohľadávku, nemožno považovať za „poškodeného“ v zmysle článku 1 bodu 2 tejto smernice.
41 Článok 18 smernice 2009/103, ktorý stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby poškodené strany pri nehodách spôsobených vozidlom krytým poistením, ako je uvedené v článku 3 tejto smernice, požívali priame právo na konanie voči poisťovacej spoločnosti kryjúcej zodpovednú osobu voči zodpovednosti za škodu, sa preto neuplatňuje na žaloby podané takýmito postupníkmi.
42 Tento výklad je okrem toho podporený odôvodnením 30 uvedenej smernice, podľa ktorého právo uplatniť poistnú zmluvu a nárok na náhradu škody priamo voči poisťovacej spoločnosti je pre ochranu poškodeného pri každej nehode motorového vozidla veľmi dôležité. Preto toto odôvodnenie spresňuje, že s cieľom uľahčiť účinnú a rýchlu likvidáciu škody a do maximálnej možnej miery sa vyhnúť nákladným súdnym konaniam by sa právo priameho konania voči poisťovni poskytujúcej krytie osobe zodpovednej za spôsobenie škody malo stanoviť pre poškodených pri každej nehode motorového vozidla. Postupníci však nie sú poškodenými pri nehode a nemôžu sa za nich považovať.
43 Pokiaľ ide o článok 28 smernice 2009/103, ktorý tiež uvádza predkladajúci vnútroštátny súd a podľa ktorého členské štáty môžu v súlade so Zmluvou zachovať alebo uviesť do účinnosti ustanovenia, ktoré sú pre poškodenú osobu priaznivejšie, ako ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, stačí uviesť, že tento článok sa tiež týka práv poškodeného, a teda sa netýka postupníkov pohľadávok na náhradu škody.
44 Z toho vyplýva, že žiadne ustanovenie smernice 2009/103 nebráni možnosti členských štátov stanoviť režim postúpenia pohľadávok vyplývajúcich z udalosti, na ktorú sa vzťahuje poistná zmluva o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ani možnosti postupníka podať žalobu vo svojom mene a na svoj účet na uplatnenie pohľadávky, ktorá mu bola postúpená.
45 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 1 bod 2, ako aj články 3, 18 a 28 smernice 2009/103 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje osobe, ktorá utrpela škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody a získala od poisťovne pokrývajúcej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel náhradu škody, no domnieva sa, že táto náhrada nenahrádza v celom rozsahu túto škodu, postúpiť tretej osobe za odplatu svoju pohľadávku rovnajúcu sa rozdielu medzi odhadovanou hodnotou úplnej náhrady uvedenej škody na jednej strane a náhradou škody, ktorá jej už bola vyplatená touto poisťovňou, na druhej strane tak, aby táto tretia osoba mohla podať žalobu vo svojom mene a na svoj účet, aby od uvedenej poisťovne požadovala zaplatenie tejto pohľadávky.
O trovách
46 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 1 bod 2, ako aj články 3, 18 a 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje osobe, ktorá utrpela škodu na majetku v dôsledku dopravnej nehody a získala od poisťovne pokrývajúcej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel náhradu škody, no domnieva sa, že táto náhrada nenahrádza v celom rozsahu túto škodu, postúpiť tretej osobe za odplatu svoju pohľadávku rovnajúcu sa rozdielu medzi odhadovanou hodnotou úplnej náhrady uvedenej škody na jednej strane a náhradou škody, ktorá jej už bola vyplatená touto poisťovňou, na druhej strane tak, aby táto tretia osoba mohla podať žalobu vo svojom mene a na svoj účet, aby od uvedenej poisťovne požadovala zaplatenie tejto pohľadávky.
Podpisy
* Jazyk konania: poľština.