C-286/25

62025CJ0286

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 13. mája 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zodpovednosť členského štátu v prípade porušenia práva Únie – Zrušenie práv na užívanie a požívanie úžitkov ex lege v rozpore s článkom 63 ZFEÚ a článkom 17 Charty základných práv Európskej únie – Obnovenie týchto práv v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie – Náhrada škody – Vnútroštátna právna úprava upravujúca finančnú náhradu vypočítanú len na základe trhovej hodnoty tohto majetku v čase výmazu práv na užívanie a požívanie úžitkov – Požiadavka primeranej náhrady škody – Ušlý zisk“

Vo veci C‑286/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Győri Törvényszék (Župný súd Győr, Maďarsko) z 3. apríla 2025 a doručený Súdnemu dvoru 15. apríla 2025, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

BRANDL Mezőgazdasági, Kereskedelmi és Szolgáltató Kft., v zastúpení: T. Szendrő‑Németh, ügyvéd,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ZFEÚ a článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou BRANDL Mezőgazdasági, Kereskedelmi és Szolgáltató Kft. (ďalej len „Brandl“) a Agrárminisztérium (Ministerstvo poľnohospodárstva, Maďarsko) vo veci výšky finančnej náhrady upravenej maďarskou právnou úpravou na účely vykonania rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 ).

Právny rámec

Právo Únie

Maďarské právo

5

Dňa 12. decembra 2013 maďarský zákonodarca prijal mező‑ és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvénnyel összefüggő egyes rendelkezésekről és átmeneti szabályokról szóló 2013. évi CCXII. törvény (zákon č. CCXII z roku 2013, ktorým sa stanovujú niektoré ustanovenia a prechodné opatrenia týkajúce sa zákona č. CXXII z roku 2013 o predaji poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ďalej len „zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach“). Tento zákon nadobudol účinnosť 15. decembra 2013.

6

Ustanovenie § 108 ods. 1 uvedeného zákona stanovovalo:

„Všetky práva na užívanie nehnuteľnosti alebo na požívanie úžitkov existujúce k 30. aprílu 2014, zriadené na základe zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, ktorá uplynie po 30. apríli 2014, zaniknú ex lege 1. mája 2014.“

9

Ustanovenie § 108/K tohto zákona stanovuje:

„1. Základ náhrady tvorí ročná hodnota vymazaných práv na užívanie a požívanie úžitkov. Ročná hodnota sa rovná 1/20 trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej bolo predtým zriadené právo na užívanie a požívanie úžitkov, v okamihu výmazu tohto práva.

…

4. Ak dôjde k opätovnému zápisu práva na užívanie a požívanie úžitkov, výška náhrady sa rovná súčinu ročnej hodnoty a počtu rokov, ktoré uplynuli od výmazu do opätovného zápisu.

…“

poloha;

c)

situácia;

d)

prístupnosť, susediace cesty;

e)

stav plodín;

i)

vyššia ako obvyklá pravdepodobnosť škôd spôsobených mrazom, ľadom a zverou;

j)

zavlažovanie, možnosť zavlažovania;

k)

znečistenie životného prostredia a trvalé škody na životnom prostredí;

o)

ochrana prírody v danej oblasti;

p)

pôdne ameliorácie.“

11

Podľa § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach tieto práva na užívanie a požívanie úžitkov zanikli zo zákona. Dňa 2. októbra 2014 boli vymazané z pozemkového registra.

14

Súdny dvor po tom, čo v rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth ( C‑52/16 a C‑113/16 , EU:C:2018:157 , body 62 až 66 , 94 , 107 a 126 ), konštatoval, že článok 63 ZFEÚ bráni takému ustanoveniu, akým je § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, v rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 , bod 129 ), spresnil, že uvedené ustanovenie porušuje aj právo vlastniť majetok zaručené článkom 17 Charty.

15

V nadväznosti na tento druhý rozsudok maďarský zákonodarca zmenil zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach s cieľom umožniť za určitých podmienok opätovne zapísať do pozemkového registra práva na užívanie a požívanie úžitkov, ktoré boli vymazané v súlade s § 108 ods. 1 tohto zákona, a odškodniť držiteľov týchto práv.

16

V tejto súvislosti Brandl uvádza, že pred výmazom svojich práv na užívanie obhospodarovala predmetné pozemky a že po tomto výmaze boli tieto pozemky predmetom nájomných zmlúv. Na posúdenie ušlého zisku sú relevantné sumy nájomného stanovené v týchto zmluvách.

20

Podľa Győri Törvényszék (Župný súd Győr) treba nahradiť všetky majetkové nevýhody, ktoré držiteľ práv na užívanie a požívanie úžitkov utrpel z dôvodu nezákonného výmazu týchto práv. Treba teda zohľadniť ušlý zisk. Ustanovenie § 108/K zákona z roku 2013 v znení zmien z roku 2021, ktoré sa zakladá na trhovej hodnote predmetného majetku v čase výmazu práv na užívanie a požívanie úžitkov, podľa tohto súdu nezabezpečuje priznanie spravodlivej náhrady. Toto ustanovenie najmä nezohľadňuje okolnosť, že v priebehu rokov, ktoré uplynuli medzi výmazom a opätovným zápisom týchto práv, sa mohla trhová hodnota tohto majetku výrazne zmeniť. V prejednávanej veci súdny znalec vypočítal, že v prípade, že by sa zohľadnilo zvýšenie trhovej hodnoty v priebehu týchto rokov a popri tom sa uplatnilo kritérium upravené v uvedenom ustanovení, by suma náhrady dosahovala 16596000 HUF (približne 47000 eur) vo vzťahu k pozemku s číslom 0159/3 a 49341500 HUF (približne 140000 eur) vo vzťahu k pozemku s číslom 0160.

21

Za týchto podmienok Győri Törvényszék (Župný súd Győr) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„[1.]

Európska komisia vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru zdôrazňuje, že jediný cezhraničný prvok uvedený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spočíva v tom, že konateľ spoločnosti Brandl, ktorá je založená podľa maďarského práva, je štátnym príslušníkom iného členského štátu než Maďarsko. Za týchto okolností je podľa Komisie prípustnosť tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania otázna.

23

Je pravda, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa, slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu kapitálu sa neuplatňujú na situáciu, v ktorej sa všetky okolnosti obmedzujú na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu (rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15 , EU:C:2016:874 , bod 47 , a uznesenie z 27. januára 2026, OMW Petrom Marketing, C‑439/25 , EU:C:2026:82 , bod 36 ).

24

Pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie, pričom toto ustanovenie potvrdzuje judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií. Ak sa naopak na právnu situáciu nevzťahuje pôsobnosť práva Únie, Súdny dvor nemá právomoc o nej rozhodnúť a prípadne uvádzané ustanovenia Charty nemôžu samy osebe túto právomoc založiť (rozsudok z 12. septembra 2024, Changu, C‑352/23 , EU:C:2024:748 , bod 63 a citovaná judikatúra).

25

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že systém náhrady zavedený zákonom z roku 2013 v znení zmien z roku 2021 platí podľa § 108/B tohto zákona pre „každú fyzickú alebo právnickú osobu“ bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, „ktorej práva na užívanie a požívanie úžitkov boli vymazané z pozemkového registra na základe § 108 ods. 1 [zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach]“. Okrem toho z tohto návrhu vyplýva, že Národné centrum pre pozemkové veci a neskôr Ministerstvo poľnohospodárstva uznali, že Brandl musí dostať náhradu podľa podmienok stanovených zákonom z roku 2013 v znení zmien z roku 2021, aby sa tak vyhovelo rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 ), pričom tieto podmienky podľa nich zabezpečujú primeranú náhradu škody.

29

Vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá, že zásady práva Únie týkajúce sa náhrady škody spôsobenej členským štátom v dôsledku porušenia práva Únie, konkrétne v prejednávanej veci porušenia článku 63 ZFEÚ a článku 17 Charty konštatovaného v rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 ), sú na vyriešenie sporu vo veci samej relevantné, a to nezávisle od toho, či má alebo nemá konateľ spoločnosti Brandl, ktorý je štátnym príslušníkom iného členského štátu než Maďarsko, podiel na základnom imaní tejto spoločnosti. Za týchto okolností sa má uplatniť judikatúra pripomenutá v bode 27 tohto rozsudku a na prejudiciálne otázky sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti, ktorá vedie k ich prípustnosti.

V tomto kontexte je cieľom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania určiť, či systém náhrad, aký upravuje zákon z roku 2013 v znení zmien z roku 2021, zabezpečuje primeranú náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku tohto zrušenia ex lege .

33

Treba preto usúdiť, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojimi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje náhradu škody spôsobenej držiteľovi práv na užívanie nehnuteľného majetku a požívanie úžitkov z neho v dôsledku zrušenia týchto práv ex lege , ktoré je nezlučiteľné s článkom 63 ZFEÚ a článkom 17 Charty, prostredníctvom finančnej náhrady vypočítanej výlučne v závislosti od trhovej hodnoty, ktorú mal tento majetok v čase, keď boli uvedené práva vymazané z pozemkového registra.

34

Podľa ustálenej judikatúry majú jednotlivci, ktorým bola spôsobená škoda porušením práva Únie pripísateľným členskému štátu, právo na náhradu, pokiaľ sú splnené tri podmienky, a to, že cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať im práva, porušenie tejto normy je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou týmto jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (pozri rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 51 , ako aj z 1. augusta 2025, Minister for Children, Equality, Disability, Integration and Youth a i., C‑97/24 , EU:C:2025:594 , bod 27 ).

35

38

Súdny dvor tak členským štátom uznal širokú mieru voľnej úvahy, spresnil však, že úplné vylúčenie ušlého zisku z nahraditeľnej škody nemožno v prípade porušenia práva Únie pripustiť, pretože osobitne pri sporoch hospodárskej alebo obchodnej povahy môže takéto úplné vylúčenie ušlého zisku náhradu škody v skutočnosti znemožniť (rozsudky z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur a Factortame, C‑46/93 a C‑48/93 , EU:C:1996:79 , bod 87 , ako aj zo 17. apríla 2007, AGM‑COS.MET, C‑470/03 , EU:C:2007:213 , bod 95 ).

39

V prípade zrušenia práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov ex lege , ako je uvedené v § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, a následného obnovenia týchto práv, treba s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom konštatovať, že ušlý zisk tvoria príjmy z obhospodarovania alebo prenájmu týchto pozemkov, ktoré poškodený užívateľ nemohol poberať v období, ktoré uplynulo medzi týmto zrušením a týmto obnovením.

40

V situácii, akou je situácia v Maďarsku v nadväznosti na rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) ( C‑235/17 , EU:C:2019:432 ), je síce možné na účely náhrady škody, ktorá dotknutým osobám vznikla z dôvodu porušenia práva Únie konštatovaného Súdnym dvorom, stanoviť štandardizovaný vzorec výpočtu umožňujúci v každom individuálnom prípade určiť sumu dlžnej náhrady, zásada efektivity, ktorej obsah je pripomenutý v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku, však vyžaduje vytvorenie takéhoto vzorca tak, aby viedol k náhrade, ktorá dostatočne presne pokrýva tento ušlý zisk.

44

Hoci v situácii, o akú ide vo veci samej, kde ušlý zisk predstavuje celkovú alebo prinajmenšom výrazne prevažujúcu časť škody, ktorá vznikla držiteľovi práv na užívanie a požívanie úžitkov, takýto systém náhrad môže v praxi viesť k náhrade škody, ktorej suma do určitej miery pokrýva sumu tohto ušlého zisku, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom stále platí, že kritérium, na ktorom je tento režim založený, nevedie k primeranému vyčísleniu uvedeného ušlého zisku a v dôsledku toho tejto škody.

45

Systém náhrady, akým je systém upravený v § 108/K zákona z roku 2013 v znení zmien z roku 2021, teda v praxi nadmerne sťažuje náhradu spôsobenej škody, a preto nie je zlučiteľný s požiadavkou jej primeranej náhrady, pripomenutou v bodoch 36 až 38 tohto rozsudku.

46

Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, ktorú zdôrazňuje maďarská vláda, že § 108/L zákona z roku 2013 v znení zmien z roku 2021 umožňuje poškodeným osobám požiadať o dodatočnú náhradu z dôvodu určitých vlastností predmetného majetku. Hoci sú tieto charakteristiky pri posúdení ušlého zisku relevantné, s výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom stále platí, že § 108/L uvedeného zákona neukladá príslušnému orgánu povinnosť zohľadniť uvedené vlastnosti pri určení rozsahu náhrady škody a priznať tak poškodenému rozsiahlejšiu náhradu, než aká vyplýva z § 108/K toho istého zákona.

O trovách

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje náhradu škody spôsobenej držiteľovi práv na užívanie nehnuteľného majetku a požívanie úžitkov z neho v dôsledku zrušenia týchto práv ex lege , ktoré je nezlučiteľné s článkom 63 ZFEÚ a článkom 17 Charty základných práv Európskej únie, prostredníctvom finančnej náhrady vypočítanej výlučne v závislosti od trhovej hodnoty, ktorú mal tento majetok v čase, keď boli uvedené práva vymazané z pozemkového registra.

Podpisy