C-294/25

UD, VO, GT a KJ , konajúci vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Società Agricola UD e co.,

BF , konajúci vo vlastnom mene a ako vlastník rovnomenného poľnohospodárskeho podniku,

IJ, BP a LR , konajúci vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Azienda agricola IJ, BP e LR s.s.

proti

Agenzia Veneta per i pagamenti in agricoltura (AVEPA),

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

UD, VO, GT a KJ, konajúci vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Società Agricola UD e co., v zastúpení: M. Aldegheri, avvocata,

–

BF, konajúci vo vlastnom mene a ako vlastník rovnomenného poľnohospodárskeho podniku, v zastúpení: M. Aldegheri a E. Ermondi, avvocate,

–

IJ, BP a LR, konajúci vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Azienda agricola IJ, BP e LR s.s., v zastúpení: M. Aldegheri, avvocata,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 a článku 14 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92, ktorým sa zaviedol dodatočný poplatok pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov ( Ú. v. ES L 187, 2001, s. 19 ; Mim. vyd. 03/033, s. 104), článku 23 a článku 24 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov ( Ú. v. EÚ L 94, 2004, s. 22 ; Mim. vyd. 03/043, s. 333), ako aj zásad právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, proporcionality, rovnosti a zákazu diskriminácie.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi UD, VO, GT a KJ, konajúcimi vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Società Agricola UD e co., BF, konajúcim vo vlastnom mene a ako vlastník rovnomenného poľnohospodárskeho podniku, ako aj IJ, BP a LR, konajúcimi vo vlastnom mene a ako spoločníci spoločnosti Azienda agricola IJ, BP e LR s.s., na jednej strane a Agenzia Veneta per i pagamenti in agricoltura (AVEPA) (Platobná agentúra pre región Benátsko, Taliansko) na strane druhej vo veci uloženia dodatočných poplatkov za množstvá mlieka, ktoré títo žalobcovia vo veci samej dodali neschválenému nákupcovi.

…

(22)

Hlavným účelom poplatku upraveného týmto nariadením je regulovať a stabilizovať trh s mliečnymi výrobkami. …“

4

Článok 1 nariadenia č. 1788/2003, nazvaný „Rozsah“, stanovoval:

„1. Týmto sa pre 11 za sebou nasledujúcich dvanásťmesačných období, ktoré sa začínajú 1. aprílom 2004 (ďalej len ‚dvanásťmesačné obdobia‘), zavádza poplatok (ďalej len ‚poplatok‘) z množstiev [za množstvá – neoficiálny preklad ] kravského mlieka a iných mliečnych výrobkov, s ktorými sa obchoduje počas príslušného dvanásťmesačného obdobia, ktoré presahujú národné referenčné množstvá stanovené v prílohe I.

6

Článok 22 uvedeného nariadenia, nazvaný „Uplatnenie poplatku“, uvádzal:

„Poplatok sa bude považovať ako zásah určený na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov a uplatní sa na financovanie výdavkov v sektore mlieka.“

Nariadenie č. 1392/2001

7

Článok 13 nariadenia č. 1392/2001, nazvaný „Schválenie nákupcov“, stanovoval:

„Od výrobcov sa musí vyžadovať, aby sa ubezpečili o tom, že nákupcovia, ktorým dodávajú, sú schválení. Členské štáty môžu stanoviť penále [pokuty – neoficiálny preklad ] v prípade realizácie dodávok neschváleným nákupcom.“

Nariadenie č. 595/2004

9

Odôvodnenie

6 nariadenia č. 595/2004 znie takto:

„Je dôležité na jednej strane kontrolovať údaje oznamované nákupcami a výrobcami, či sú presné, a na druhej strane zabezpečiť, že bremeno poplatku padne skutočne na výrobcov zodpovedných za prekročenie národných referenčných množstiev. Na tento účel by členské štáty mali zohrávať väčšiu úlohu pri kontrolách a pokutách, ktoré je potrebné zaviesť, aby sa zabezpečilo, že príspevky k platbám poplatku sa vyberajú správne. Členské štáty by mali predovšetkým vypracovať národný plán kontroly na každé 12 mesačné obdobie na základe analýzy rizika a mali by vykonávať kontroly na úrovni fariem, na úrovni dopravy a na úrovni nákupcov s cieľom bojovať proti prípadných chybám a podvodom. Potrebné je tiež vyšpecifikovať konečné termíny a počty kontrol potrebných na to, aby sa umožnilo preverenie v rámci danej lehoty, že všetky zainteresované strany úpravy splnili. Tiež sú potrebné pokuty tam, kde takéto základné požiadavky nie sú splnené.“

10

Článok 24 uvedeného nariadenia, nazvaný „Povinnosti nákupcov a výrobcov“ v odseku 1 stanovuje:

„Výrobcovia si musia overiť, že nákupcovia, ktorým dodávajú, sú schválení. Členské štáty udelia pokuty, ak sa dodávky uskutočnili neschváleným nákupcom.“

12

Nariadenie č. 595/2004 v súlade so svojím článkom 28 prvým odsekom a článkom 29 druhým odsekom zrušilo nariadenie č. 1392/2001 s účinnosťou od 1. apríla 2004.

Talianske právo

13

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15

Žalobcovia vo veci samej, spoločníci alebo vlastníci troch poľnohospodárskych podnikov, predali svoju výrobu mlieka za obdobie uvádzania na trh 2005 až 2006 spoločnosti Società Cooperativa Latte 2001 Soc. coop. arl. Schválenie tejto spoločnosti ako nákupcu však bolo odňaté na základe decreto n. 1214 del Direttore generale agricoltura della Regione Lombardia (dekrét č. 1214 generálneho riaditeľa pre poľnohospodárstvo pre Lombardsko) z 1. februára 2005.

16

Následne AVEPA po tom, čo konštatovala, že títo žalobcovia počas tohto obdobia uvádzania na trh dodávali mlieko neschválenému nákupcovi, čím porušili článok 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 a článok 4 ods. 2 zákonného dekrétu č. 49/2003, vydala voči nim platobné rozkazy.

17

20

V tejto súvislosti predkladajúci vnútroštátny súd konštatuje, že normotvorca Únie zaviedol „komplexný“ regulačný systém, pokiaľ ide o kontroly a povinnosti umožňujúce zabezpečiť fungovanie systému regulácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, pričom ponechal členským štátom širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o výber dôsledkov v prípade nedodržania týchto požiadaviek. Tieto štáty tak môžu uložiť výrobcom opatrenia, ktoré nepredstavujú správne pokuty v užšom zmysle slova, ale opatrenia na obnovu rovnováhy na trhu zodpovedajúce požiadavkám sektoru.

21

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa právo [Únie], najmä článok 23 a článok 24 ods. 1 nariadenia [č. 595/2004] – a predtým článok 13 a článok 14 ods. 1 nariadenia [č. 1392/2001] –, ako aj zásady právnej istoty, [ochrany] legitímnej dôvery, proporcionality, rovnosti a zákazu diskriminácie vykladať v tom zmysle, že uvedené ustanovenia a zásady bránia takému ustanoveniu, aké je stanovené v talianskom právnom poriadku, ktoré v prípade dodania neschválenému nákupcovi stanovuje, že dodané mlieko alebo ekvivalent mlieka podlieha dodatočnému poplatku, ktorý musí zaplatiť výrobca?“

O prejudiciálnej otázke

25

Po tretie, pokiaľ ide o zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, ako aj rovnosti a zákazu diskriminácie, ktoré sú tiež uvedené v znení prejudiciálnej otázky, predkladajúci vnútroštátny súd v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, neuvádza ani dôvody, ktoré ho viedli k otázke týkajúcej sa výkladu týchto všeobecných zásad práva Únie, ani súvislosť, ktorú vidí medzi týmito zásadami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2023, Commune d’Ans, C‑148/22 , EU:C:2023:924 , bod 46 a citovanú judikatúru). Vzhľadom na neexistenciu dostatočných údajov v tejto súvislosti je prejudiciálna otázka neprípustná v rozsahu, v akom sa týka uvedených zásad.

26

Vzhľadom na tieto spresnenia treba konštatovať, že predkladajúci vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa článok 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 a zásada proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade dodávky mlieka neschválenému nákupcovi stanovuje, že celkové množstvo dodaného mlieka podlieha dodatočnému poplatku, ktorý musí zaplatiť výrobca.

27

V prvom rade treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 4 prvého odseku nariadenia č. 1788/2003 sa dodatočný poplatok zavedený článkom 1 tohto nariadenia rozdelí medzi výrobcov, ktorí prispeli k prekročeniu referenčných množstiev. Z článku 4 druhého odseku uvedeného nariadenia vyplýva, že výrobcovia budú zodpovedať členským štátom za platbu svojich príspevkov splatného poplatku na základe samotnej skutočnosti, že prekročili svoje povolené referenčné množstvá.

31

Po druhé podľa článku 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 členské štáty stanovia pokuty v prípade dodávok neschválenému nákupcovi. Toto ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na odôvodnenie 6 tohto nariadenia, podľa ktorého členské štáty musia stanoviť kontroly a pokuty, aby sa zabezpečilo, že príspevky k platbám poplatku stanoveného nariadením č. 1788/2003 sa vyberajú správne.

32

Hoci nariadenie č. 595/2004 výslovne nestanovuje, že adresátom pokút uvedených v článku 24 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré boli prijaté členským štátom, je výrobca, nič v znení alebo v kontexte tohto ustanovenia tomu nebráni.

33

Po tretie z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenia č. 1788/2003 a 595/2004 rozlišujú medzi na jednej strane dodatočným poplatkom zavedeným článkom 1 nariadenia č. 1788/2003, ktorý sa rozdeľuje medzi výrobcov, ktorí prispeli k prekročeniu referenčných množstiev a musia zodpovedať členskému štátu za platbu svojich príspevkov na poplatok z jednoduchého dôvodu, a to, že prekročili svoje povolené referenčné množstvá, a na druhej strane pokutami zavedenými najmä na základe článku 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004, ktoré sa uplatňujú na výrobcov v prípade nedodržania podmienok stanovených v rámci režimu tohto poplatku.

37

Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či je predmetné opatrenie v súlade s článkom 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004, treba pripomenúť, že ak nariadenie Únie neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie ukladajúce sankcie za porušenie tohto nariadenia alebo v tejto súvislosti odkazuje na vnútroštátne zákony, článok 4 ods. 3 Zmluvy o FEÚ ukladá členským štátom povinnosť prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie pôsobnosti a účinnosti práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Vaditrans, C‑102/16 , EU:C:2017:1012 , bod 55 a citovanú judikatúru, ako aj z 3. apríla 2019, Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie, C‑617/17 , EU:C:2019:283 , bod 37 ). Na tieto účely musia členské štáty, hoci si zachovávajú voľbu sankcií, najmä zabezpečiť, aby boli porušenia práva Únie sankcionované za podmienok – tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych –, ktoré sú podobné podmienkam uplatniteľným na porušenia vnútroštátneho práva obdobnej povahy a dôležitosti a ktoré v každom prípade priznávajú sankcii účinnú, primeranú a odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions, C‑351/22 , EU:C:2024:723 , bod 76 a citovanú judikatúru).

38

Sankčné opatrenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi predovšetkým nesmú ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie cieľov legitímne sledovaných týmito právnymi predpismi, ani nesmú byť neprimerané týmto cieľom a prísnosť týchto opatrení musí byť tiež primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, najmä zabezpečením ich skutočne odrádzajúceho účinku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2000, Molkereigenossenschaft Wiedergeltingen, C‑356/97 , EU:C:2000:364 , body 35 a 36 , ako aj z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions, C‑351/22 , EU:C:2024:723 , bod 77 a citovanú judikatúru).

Okrem toho vzhľadom na argumentáciu žalobcov vo veci samej, podľa ktorej by sa na predmetné opatrenie mali vzťahovať vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na správne pokuty, čo by im umožnilo využívať procesné záruky, ktoré sú s takýmito opatreniami spojené podľa vnútroštátneho práva, treba ešte pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho v rámci konania vedeného podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa vykonáva článok 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004, ktorý sa týka pokút v prípade dodávok neschválenému nákupcovi, musí mať adresát sankcie procesné záruky, ktoré vyplývajú najmä z práva na obhajobu a z článku 47 prvého odseku Charty, ktorý zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, Adler Real Estate a i., C‑546/18 , EU:C:2021:711 , body 40 až 43 a 48 ). To platí bez ohľadu na konkrétnu právnu kvalifikáciu, ktorú vnútroštátny zákonodarca priradil takémuto sankčnému opatreniu vo vnútroštátnom práve.

41

Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu opäť prináleží overiť, či predmetné opatrenie, ako aj postup, ktorý viedol k jeho prijatiu, spĺňajú tieto požiadavky.

42

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 24 ods. 1 nariadenia č. 595/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade dodávky mlieka neschválenému nákupcovi stanovuje, že celkové množstvo dodaného mlieka podlieha dodatočnému poplatku, ktorý musí zaplatiť výrobca za predpokladu, že toto opatrenie je účinné, primerané a odrádzajúce. Podmienky na prijatie tohto sankčného opatrenia, ako aj podmienky umožňujúce výrobcovi napadnúť ho na súde však musia spĺňať požiadavky vyplývajúce najmä z práva na obhajobu a z článku 47 Charty.

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade dodávky mlieka neschválenému nákupcovi stanovuje, že celkové množstvo dodaného mlieka podlieha dodatočnému poplatku, ktorý musí zaplatiť výrobca za predpokladu, že toto opatrenie je účinné, primerané a odrádzajúce. Podmienky na prijatie tohto sankčného opatrenia, ako aj podmienky umožňujúce výrobcovi napadnúť ho na súde však musia spĺňať požiadavky vyplývajúce najmä z práva na obhajobu a z článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.