C-326/25

Predbežné znenie

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

zo 4. júna 2026( * )

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Policajná spolupráca – Schengenský informačný systém – Rozhodnutie 2007/533/SVV – Nariadenie (EÚ) 2018/1862 – Zápis o motorovom vozidle na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní – Príkaz na vydanie vozidla, o ktorom existuje zápis v Schengenskom informačnom systéme – Vnútroštátna právna úprava vylučujúca vstup osoby majúcej v držbe vec, o ktorej existuje zápis, do správneho a súdneho konania o vydaní veci do členského štátu, ktorý vydal zápis “

Vo veci C‑326/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) z 9. mája 2025 a doručený Súdnemu dvoru 13. mája 2025, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Európska komisia, v zastúpení: N. Schaeffer a I. Zalogin, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

3 Odôvodnenie 34 rozhodnutia SIS II stanovovalo:

„Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané [Chartou].“

4 Článok 1 tohto rozhodnutia stanovoval:

„1. Týmto sa zriaďuje Schengenský informačný systém druhej generácie (,SIS II‘).

2. Účelom SIS II je v súlade s týmto rozhodnutím zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Európskej únie vrátane udržiavania verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a ochrany bezpečnosti na území členských štátov a uplatňovanie ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o ES, týkajúcich sa pohybu osôb na ich územiach pri používaní informácií oznámených prostredníctvom tohto systému.“

5 Článok 38 uvedeného rozhodnutia, nazvaný „Ciele a podmienky vydávania zápisov“, stanovuje:

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa oznámia prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

3. Členský štát, ktorý našiel predmet, prijme opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom.“

Nariadenie (EÚ) 2018/1862

7 Odôvodnenia 1, 7, 38 a 72 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 2018, s. 56) znejú takto:

„(1) Schengenský informačný systém (ďalej len ,SIS‘) predstavuje základný nástroj na uplatňovanie ustanovení schengenského acquis začleneného do rámca Európskej únie. SIS je jedným z hlavných kompenzačných opatrení, ktoré prispievajú k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, pretože podporujú operačnú spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä pohraničnou strážou, políciou, colnými orgánmi, imigračnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií.

…

„Účelom SIS je, aby sa pomocou informácií, ktoré sa prenášajú týmto systémom, zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane udržiavania verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a zaistenia bezpečnosti na území členských štátov a aby sa zabezpečilo uplatňovanie ustanovení tretej časti hlavy V kapitol 4 a 5 zmluvy [FEÚ], ktoré sa týkajú pohybu osôb na ich územiach.“

9 Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Predmet úpravy“ v odseku 1 stanovuje:

„Týmto nariadením sa stanovujú podmienky a postupy vkladania zápisov o osobách a veciach do SIS a ich spracúvania v SIS, ako aj výmeny doplňujúcich informácií a dodatočných údajov na účely policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.“

10 Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. ‚zápis‘ je súbor údajov vložených do SIS, ktorý umožňuje príslušným orgánom identifikovať osobu alebo vec na účely prijatia konkrétneho opatrenia;

i) koncový používateľ, alebo

ii) príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi postupmi, ak bola dotknutá zhoda založená na porovnaní biometrických údajov;

a

b) sú požadované ďalšie opatrenia;

…

9. ‚členský štát, ktorý vydal zápis‘ je členský štát, ktorý vložil zápis do SIS;

2. Zápisy sa vkladajú o týchto kategóriách ľahko identifikovateľných vecí:

a) motorové vozidlá bez ohľadu na pohonný systém;

…“

13 Podľa článku 39 tohto nariadenia s názvom „Vykonanie opatrenia založeného na zápise“:

„1. Ak sa pri vyhľadávaní zistí existencia zápisu o veci, ktorá sa našla, príslušný orgán vec v súlade so svojím vnútroštátnym právom zaistí a kontaktuje orgán členského štátu, ktorý vydal zápis, aby sa dohodli na opatreniach, ktoré sa majú prijať. Na tento účel sa môžu v súlade s týmto nariadením oznamovať aj osobné údaje.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa oznámia prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

15 Článok 68 toho istého nariadenia, nazvaný „Opravné prostriedky“, v odseku 1 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1)] a [smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89),] týkajúce sa opravných prostriedkov, má každá osoba právo podať podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek členského štátu na ktorýkoľvek príslušný orgán vrátane súdu opravný prostriedok s cieľom dosiahnuť prístup k informáciám, ich opravu, vymazanie, získať informácie alebo náhradu škody v súvislosti so zápisom, ktorý sa jej týka.“

16 Článok 78 nariadenia 2018/1862 s názvom „Zrušenie“ v prvom odseku stanovuje:

„Nariadenie (ES) č. 1986/2006, a rozhodnutia 2007/533/SVV a 2010/261/EÚ sa zrušujú od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia, ako sa uvádza v článku 790 [79 – neoficiálny preklad ] ods. 5 prvom pododseku.“

17 Článok 79 tohto nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti a začiatok prevádzky a uplatňovania“, v odsekoch 2 a 5 stanovuje:

„2. [Európska k]omisia najneskôr 28. decembra 2021 prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum začiatku prevádzky SIS podľa tohto nariadenia, a to po overení, že boli splnené tieto podmienky:

18 Článok 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2021) 92 final z 15. januára 2021, ktorým sa stanovujú technické pravidlá potrebné pre vkladanie, aktualizáciu, vymazávanie a vyhľadávanie údajov v Schengenskom informačnom systéme (SIS) a iné vykonávacie opatrenia v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach [ďalej len „vykonávacie rozhodnutie C(2021)92“] s názvom „Predmet úpravy“ stanovuje:

„Týmto rozhodnutím sa stanovujú technické pravidlá potrebné na zabezpečenie jednotného vykonávania [SIS] v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, a to najmä:

…

b) pravidlá vkladania, aktualizácie, vymazávania a vyhľadávania údajov o osobách a veciach v SIS, a to aj pokiaľ ide o kvalitu údajov a označovanie indikátormi nevykonateľnosti;

…“

19 Článok 3 vykonávacieho rozhodnutia C(2021) 92, nazvaný „Mechanizmy kontroly kvality údajov týkajúce sa vkladania alfanumerických údajov do SIS“, v odseku 1 stanovuje:

„V prípade každého ,dôvodu vydania zápisu‘ uvedeného v prvom stĺpci tabuľky uvedenej v časti A prílohy I je požadovaným ,opatrením, ktoré sa má prijať‘ jedno zo zodpovedajúcich opatrení stanovených v druhom stĺpci uvedenej tabuľky.“

22 Príloha I k vykonávaciemu rozhodnutiu je nazvaná „Tabuľky kódov“. Jej časť A, nazvaná „‚Dôvod vydania zápisu‘ a ‚Opatrenie, ktoré sa má prijať‘“, opisuje najmä opatrenie, ktoré sa má prijať v prípade pozitívnej lustrácie zápisu o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní. Táto príloha znie takto:

Dôvod vydania zápisu

Opatrenie, ktoré sa má prijať

…

…

V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

– zaistiť vec alebo prijať všetky potrebné ochranné opatrenia,

– dbať na to, aby sa nezničil dôkaz potrebný na účely vyšetrovania trestného činu v rámci trestného konania,

– zistiť totožnosť osoby, ktorá má vec v držbe,

– kontaktovať národný útvar SIRENE.

Príručka SIRENE (polícia)

24 Pod názvom „Postupy výmeny doplňujúcich informácií v nadväznosti na pozitívnu lustráciu zápisu o veci na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu“ sa v článku 50 príručky SIRENE (polícia) uvádzajú kroky, ktoré majú členský štát, ktorý vydal zápis, a vykonávajúci členský štát v prípade pozitívnej lustrácie zápisu vloženého do SIS podľa článku 38 nariadenia 2018/1862 vykonať, pričom sa špecifikujú formuláre, ktoré sa majú na tento účel použiť.

Príloha odporúčania Komisie C(2023) 2152

25 Pododdiel 6.5 s názvom „Osobitné ustanovenia o opatreniach, ktoré sa majú prijať (podľa kategórií zápisu)“ prílohy k odporúčaniu Komisie C(2023) 2152 z 31. marca 2023, ktorým sa stanovuje praktická príručka, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov a útvary SIRENE pri vykonávaní úloh súvisiacich so Schengenským informačným systémom (príručka „SIS“), znie:

„…

6.5.7 Zápisy o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu.

…

26 Článok 120 Ústavy Bulharskej republiky stanovuje:

„1. Súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a úkonov správnych orgánov.

2. Občania a právnické osoby môžu napadnúť všetky správne akty, ktoré sa ich týkajú, okrem tých, ktoré sú výslovne stanovené zákonom.“

Zákon o ministerstve vnútra

27 Ustanovenie § 84 Zakon za Ministerstvoto na vătrešnite raboti (zákon o ministerstve vnútra) z 28. mája 2014 (DV č. 53 z 27. júna 2014, s. 2) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej uvádza:

„1. Policajné orgány môžu dočasne zaistiť predmet, o ktorom existuje zápis na účely vyhľadávania v SIS alebo v databázach Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol).

9. … Ak členský štát, ktorý vložil zápis, do 60 dní nepožiada o vydanie predmetu, predmet sa na základe rozhodnutia vedúceho daného útvar podľa odseku 6 do siedmich dní vráti osobe, ktorá ho vydala alebo u ktorej bol zaistený.

10. … O vydaní predmetu podľa odsekov 8 a 9 sa spíše zápisnica.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

28 Dňa 6. júna 2024 sa CY podrobil policajnej kontrole, keď viedol vozidlo s bulharskou evidenčnou značkou, ktoré nadobudol od obchodníka (ďalej len „predmetné vozidlo“).

29 Na základe tejto kontroly sa zistilo, že číslo podvozku predmetného vozidla bolo totožné s číslom uvedeným v zápise, ktorý do SIS vložili nemecké orgány 14. mája 2024 a ktorý sa týkal vozidla hľadaného na účely použitia ako dôkazu v trestnom konaní.

34 CY podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

35 Predkladajúci vnútroštátny súd sa pýta, či je v súlade s rozhodnutím SIS II právna úprava členského štátu, ktorá neumožňuje osobe registrovanej v tomto členskom štáte ako vlastník veci, ktorá bola predmetom zápisu v SIS iným členským štátom, zúčastniť sa správneho a súdneho konania na vykonanie opatrení na vrátenie tejto veci do členského štátu, ktorý vydal zápis.

36 Za týchto okolností Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Majú sa článok 39 a článok 38 ods. 1 v spojení s odôvodnením 34 [rozhodnutia SIS II] vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje účasť vlastníka (zaregistrovaného v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou) na správnom a súdnom konaní, ktoré sa týka uplatnenia opatrení [na vrátenie] predmetu v zmysle článku 38 ods. 1 [tohto rozhodnutia], ak je tento vlastník dotknutý týmito opatreniami na vrátenie predmetu na základe zápisu podľa článku 39 ods. 1 [uvedeného] rozhodnutia, a to so zreteľom na ochranu základných práv zaručenú v [Charte] a garantovanú v odôvodnení 34 [tohto] rozhodnutia?

2. Vylučuje účel [SIS] uvedený v článku 1 [rozhodnutia SIS II] uplatňovanie zásady účinnej súdnej ochrany zakotvenej v článku 47 Charty, keď opatrenia orgánov členského štátu, v ktorom bol predmet nájdený, prijaté v súlade s vnútroštátnym právom, vedú k zásahu do práv a oprávnených záujmov osoby, u ktorej bol [tento] predmet nájdený?“

40 Treba však uviesť, že znenie článkov 1, 38 a 39 rozhodnutia SIS II v podstate zodpovedá, s niekoľkými drobnými úpravami, ktoré v danom prípade nemajú vplyv, zneniu článkov 1, 38 a 39 nariadenia 2018/1862. To isté platí pre odôvodnenie 34 rozhodnutia SIS II a odôvodnenie 72 tohto nariadenia.

41 Treba tiež zdôrazniť, že 14. mája 2024, teda v čase vloženia zápisu o predmetnom vozidle do SIS, sa uplatňovalo vykonávacie rozhodnutie C(2021) 92.

42 Napokon príručka SIRENE (polícia) uplatniteľná ratione temporis na spor vo veci samej je tá, ktorá vyplýva z vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2021) 7901 final, ktoré bolo neskôr zrušené vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2025) 3011 final z 21. mája 2025, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre úlohy útvarov SIRENE a výmenu doplňujúcich informácií o zápisoch v Schengenskom informačnom systéme v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach („príručka SIRENE – polícia“) a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie C(2024) 290 a vykonávacie rozhodnutie C(2021) 7901 final.

43 Z toho vyplýva, že na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania treba odpovedať s prihliadnutím na články 1, 38 a 39 nariadenia 2018/1862, ako aj na relevantné ustanovenia vykonávacieho rozhodnutia C(2021) 92 a príručky SIRENE (polícia).

O prvej otázke

44 Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 38 a 39 nariadenia 2018/1862 v spojení s Chartou majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá nepriznáva osobe, ktorá má v tomto členskom štáte postavenie zákonného vlastníka veci, ktorá bola predmetom zápisu v SIS príslušnými orgánmi iného členského štátu, právo vstúpiť do správneho a súdneho konania týkajúceho sa vrátenia tejto veci do tohto iného členského štátu.

49 Zo znenia článku 39 nariadenia 2018/1862 teda vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle uložiť príslušným orgánom vykonávajúceho členského štátu povinnosť zaistiť vec, ktorá je predmetom zápisu, a skontaktovať sa s orgánmi štátu, ktorý vydal zápis, s cieľom rozhodnúť o opatreniach, ktoré sa majú následne prijať, pričom členským štátom ponecháva v tejto súvislosti široký priestor na voľnú úvahu.

50 Ako už bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, znenie článku 39 nariadenia 2018/1862 v podstate zodpovedá zneniu článku 39 rozhodnutia SIS II, v súvislosti s ktorým už Súdny dvor rozhodol, že sa obmedzuje na všeobecné opísanie spôsobu, akým majú príslušné orgány vykonávajúceho členského štátu vybaviť pozitívnu lustráciu týkajúcu sa zápisu v SIS II vydaného na základe článku 38 tohto rozhodnutia a že normotvorca Únie tým, že sa rozhodol nespresniť v uvedenom článku 39 presné opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať na účely vykonania zápisu vloženého do SIS II podľa článku 38 uvedeného rozhodnutia, zamýšľal ponechať členským štátom v tejto súvislosti široký priestor na voľnú úvahu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija (Registrácia označených vozidiel), C‑88/21, EU:C:2022:982, body 37 a 38].

51 Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 39 nariadenia 2018/1862, treba uviesť, že žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia nespresňuje druh opatrení, ktoré musí členský štát, ktorý našiel vec, o ktorej existuje zápis, prijať nad rámec zaistenia tejto veci.

55 K týmto úvahám treba ešte dodať, že „príručka SIS“ uvedená v prílohe odporúčania C(2023) 2152, ktorá, hoci nemá záväznú povahu, pomáha pri výklade článku 39 nariadenia 2018/1862, pod názvom „Vrátenie vecí“ spresňuje, že k takémuto vráteniu „dochádza po pozitívnej lustrácii v SIS a po ukončení úradného postupu“ a že „útvary SIRENE vo všeobecnosti nie sú zodpovedné za výmenu informácií v rámci konaní o vrátení (keďže táto oblasť nepatrí do pôsobnosti postupu podľa SIS)“.

56 V treťom rade, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sleduje nariadenie 2018/1862, z jeho článkov 1 a 2 v spojení s jeho odôvodnením 1 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je vo všeobecnosti prispieť k zachovaniu vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, a osobitne na tento účel stanoviť pravidlá, ktoré umožnia fungovanie SIS a výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov podporou operatívnej spolupráce medzi policajnými a justičnými orgánmi v trestných veciach pomocou informácií prenášaných prostredníctvom SIS.

57 Výklad článku 39 nariadenia 2018/1862 v tom zmysle, že neukladá členským štátom vopred určené opatrenia, ale ponecháva im široký priestor na voľnú úvahu pri dohode o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s vecou, o ktorej existuje zápis, nie je v rozpore s týmto cieľom a zachováva príspevok na zvýšenie úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, ktorý predvída odovzdávanie informácií o veciach na účely zaistenia alebo použitia ako dôkazu v trestnom konaní a uskutočňovanie výmeny informácií medzi dotknutými členskými štátmi na účely dohody o potrebných opatreniach [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2022, Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija (Registrácia označených vozidiel), C‑88/21, EU:C:2022:982, bod 42].

61 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia určené členským štátom len vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že pojem „vykonávanie práva Únie“ vyžaduje existenciu súvisu určitého stupňa, presahujúceho podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej z oblastí na inú (rozsudky zo 6. marca 2014, Siragusa, C‑206/13, EU:C:2014:126, bod 24, ako aj z 5. marca 2026, AESTE, C‑210/24, EU:C:2026:145, bod 66).

62 Z uvedeného vyplýva, že základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa majú uplatňovať vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 19, ako aj z 15. januára 2026, Imballaggi Piemontesi, C‑588/24, EU:C:2026:14, bod 37).

63 Ak teda ustanovenia práva Únie v danej oblasti neupravujú určitý aspekt a neukladajú členským štátom v súvislosti s danou situáciou žiadnu osobitnú povinnosť, vnútroštátna právna úprava, ktorú prijme členský štát, pokiaľ ide o tento aspekt, nepatrí do pôsobnosti Charty a dotknutú situáciu nemožno posudzovať s prihliadnutím na jej ustanovenia.

64 V prejednávanej veci z odpovede na prvú otázku vyplýva, že dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu vo veci samej nemožno považovať za právnu úpravu, ktorej cieľom je uplatnenie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.

65 Na druhú otázku teda nie je potrebné odpovedať.

O trovách

* Jazyk konania: bulharčina.