C-712/25

62025CJ0712

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 12. februára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Európsky zatykač vydaný na účely vedenia trestného stíhania – Vykonanie európskeho zatykača – Článok 4 bod 7 písm. a) – Dôvody na nepovinné nevykonanie – Trestné činy spáchané úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu – Riziko beztrestnosti“

Vo veci C‑712/25 PPU [Rastošev] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko) z 11. novembra 2025 a doručený Súdnemu dvoru 11. novembra 2025, ktorý súvisí s trestným konaním proti

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. januára 2026,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

XM, v zastúpení: N. H. Bajdakov a P. K. Penevilova, advokati,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 bodu 7 písm. a) rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi ( Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 ( Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24 ) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania týkajúceho sa vykonania európskeho zatykača na XM, bulharského štátneho príslušníka, ktorý vydali francúzske orgány, a jeho odovzdania na účely trestného stíhania vedeného proti nemu v Bulharsku.

Právny rámec

Právo Únie

2. Členské štáty vykonajú každý európsky zatykač na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia.

…“

5

Článok 3 uvedeného rámcového rozhodnutia s názvom „Dôvody pre povinné nevykonanie európskeho zatykača“ stanovuje:

„Súdny orgán členského štátu výkonu (ďalej len ‚vykonávajúci súdny orgán‘) odmietne vykonať európsky zatykač v nasledujúcich prípadoch:

…“

a)

sa považujú právnym predpisom vykonávajúceho členského štátu za činy, ktoré boli spáchané úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu alebo na mieste, ktoré je zaň považované; alebo

…“

Bulharské právo

7

Prostredníctvom zakon za extradiciata i evropejskata zapoved za arest (zákon o vydávaní osôb a európskom zatykači) z 3. júna 2005 (DV č. 46/05) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej (ďalej len „ZEEZA“) sa do bulharského práva preberá rámcové rozhodnutie 2002/584.

9

V § 44 ods. 7 a 12 ZEEZA sa uvádza:

„7. Súd bezodkladne rozhodne o odovzdaní vyžiadanej osoby alebo odmietnutí vykonania európskeho zatykača. V každom prípade, keď súd povolí vykonanie európskeho zatykača, rozhodne o vzatí vyžiadanej osoby do väzby až do jej skutočného odovzdania do štátu vydávajúceho zatykač.

…

12. Proti rozhodnutiu krajského súdu možno podať odvolanie na príslušnom odvolacom súde, ktorého rozhodnutie je konečné.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13

XM podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdil, že výkon uvedeného európskeho zatykača treba odmietnuť z dôvodu, že údajné trestné činy boli spáchané sčasti na území Bulharska. XM by teda mal byť stíhaný na základe bulharského Trestného zákona, ktorý sa uplatňuje na všetky trestné činy spáchané na území Bulharska a na skutky spáchané v zahraničí bulharskými štátnymi príslušníkmi.

14

Toto odvolanie nemá odkladný účinok vo vzťahu k väzbe XM, ktorý je naďalej pozbavený osobnej slobody. Okrem toho zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplýva, že ku dňu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania bulharské súdne orgány ešte nezačali trestné stíhanie proti XM pre tieto trestné činy.

15

Predkladajúci vnútroštátny súd poukazuje na to, že v Bulharsku existujú v podstate dva odlišné smery judikatúry týkajúcej sa otázky, či okolnosť, že trestný čin, na ktorý sa vzťahuje európsky zatykač, bol spáchaný úplne alebo sčasti na území Bulharskej republiky, je sama osebe dôvodom na odmietnutie vykonať tento európsky zatykač.

19

Predkladajúci vnútroštátny súd sa teda domnieva, že prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora umožní odstrániť uvedený rozpor v judikatúre, ktorý priamo ovplyvňuje účinné a správne uplatňovanie práva Únie.

20

Za týchto podmienok Apelativen săd – Sofija (Odvolací súd Sofia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je judikatúra vykonávajúceho štátu, podľa ktorej skutočnosť, že trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač, bol spáchaný úplne alebo sčasti na území Bulharskej republiky ako vykonávajúceho štátu, predstavuje dostatočný a samostatný dôvod na odmietnutie vykonať vydaný európsky zatykač vzhľadom na územnú právomoc Bulharskej republiky začať trestné stíhanie pre ten istý trestný čin, v súlade s článkom 4 bodom 7 písm. a) [rámcového rozhodnutia 2002/584]?“

O návrhu na uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania

24

Pokiaľ ide o druhú podmienku, táto podmienka je splnená najmä vtedy, ak dotknutá osoba v spore vo veci samej je v súčasnosti pozbavená slobody a jej ponechanie vo väzbe závisí od vyriešenia sporu vo veci samej, pričom je nutné spresniť, že situáciu dotknutej osoby je potrebné posudzovať ku dňu preskúmania návrhu na uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania (rozsudok zo 4. septembra 2025, Adrar, C‑313/25 PPU , EU:C:2025:647 , bod 34 a citovaná judikatúra).

25

V prejednávanej veci po prvé z rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu vyplýva, že Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia‑mesto) rozhodnutím z 20. októbra 2025, ktorým povolil vykonanie európskeho zatykača vydaného francúzskymi orgánmi, rozhodol o vzatí XM do väzby na účely jeho odovzdania francúzskym orgánom. Predkladajúci vnútroštátny súd spresňuje, že odvolanie podané proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok a že XM bol teda ku dňu vydania rozhodnutia predkladajúceho vnútroštátneho súdu pozbavený osobnej slobody.

26

Po druhé cieľom otázky položenej predkladajúcim vnútroštátnym súdom je určiť, či sa má článok 4 bod 7 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584 vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, by bol tento súd povinný odmietnuť vykonať tento európsky zatykač len z dôvodu, že trestný čin bol spáchaný úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu. Ponechanie XM vo väzbe by teda záviselo od rozhodnutia vo veci samej.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia vykonávajúci súdny orgán môže odmietnuť vykonať európsky zatykač, ak sa tento zatykač vzťahuje na trestné činy, ktoré sa považujú právnym predpisom vykonávajúceho členského štátu za činy, ktoré boli spáchané úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu alebo na mieste, ktoré je zaň považované.

30

Tiež je potrebné pripomenúť, že rámcové rozhodnutie 2002/584 smeruje zavedením zjednodušeného a efektívneho systému odovzdania osôb odsúdených za porušenie alebo podozrivých z porušenia trestného zákona k zjednodušeniu a zrýchleniu súdnej spolupráce s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa vytýčeného pre Úniu, aby sa stala priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, založeným na vysokom stupni dôvery, ktorá má existovať medzi členskými štátmi [rozsudok z 21. decembra 2023, GN (Dôvod odmietnutia založený na najlepšom záujme dieťaťa), C‑261/22 , EU:C:2023:1017 , bod 35 a citovaná judikatúra].

31

V oblasti upravenej rámcovým rozhodnutím 2002/584 zásada vzájomnej dôvery, ktorá podľa odôvodnenia 6 tohto rámcového rozhodnutia predstavuje „základný kameň“ súdnej spolupráce v trestných veciach, nachádza svoje vyjadrenie v jeho článku 1 ods. 2, v ktorom sa zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sú členské štáty povinné vykonať každý európsky zatykač na základe tejto zásady a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia [pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykač – Ne bis in idem), C‑665/20 PPU , EU:C:2021:339 , bod 38 a citovanú judikatúru, ako aj z 21. decembra 2023, GN (Dôvod odmietnutia založený na najlepšom záujme dieťaťa), C‑261/22 , EU:C:2023:1017 , bod 36 ].

35

Okrem toho treba poznamenať, že podľa článku 4 rámcového rozhodnutia 2002/584 vykonávajúci súdny orgán „môže odmietnuť“ vykonať európsky zatykač z dôvodov vymenovaných v bodoch 1 až 7 tohto článku 4, medzi ktoré patrí najmä skutočnosť, že tento zatykač sa vzťahuje na trestné činy, ktoré sa považujú právnym predpisom vykonávajúceho členského štátu za činy, ktoré boli spáchané úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu alebo na mieste, ktoré je zaň považované.

36

Zo znenia článku 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, a konkrétne z použitia slovesa „môcť“ v spojení s infinitívom „odmietnuť“, ktoré sa vzťahuje na vykonávajúci súdny orgán, tak vyplýva, že samotný tento orgán musí mať určitú mieru voľnej úvahy v súvislosti s otázkou, či je, alebo nie je potrebné odmietnuť výkon európskeho zatykača z dôvodov uvedených v tomto článku 4 [rozsudok z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykač – Ne bis in idem), C‑665/20 PPU , EU:C:2021:339 , bod 43 a citovaná judikatúra].

37

Z toho vyplýva, že pokiaľ sa členské štáty rozhodnú pre prebratie jedného alebo viacerých dôvodov pre nepovinné nevykonanie stanovených v článku 4 rámcového rozhodnutia 2002/584, nemôžu stanoviť, že súdne orgány sú povinné odmietnuť výkon každého európskeho zatykača, na ktorý sa formálne vzťahujú uvedené dôvody, a nemôžu zohľadniť okolnosti každého jednotlivého prípadu [rozsudok z 29. apríla 2021, X (Európsky zatykač – Ne bis in idem), C‑665/20 PPU , EU:C:2021:339 , bod 44 a citovaná judikatúra].

41

Uvedený výklad tohto článku 4 je tiež v súlade s cieľom článku 4 bodu 7 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584, ktorý musí vykonávajúci súdny orgán zohľadniť pri svojom posúdení [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2025, C. J. (Výkon trestu v nadväznosti na EZ), C‑305/22 , EU:C:2025:665 , bod 44 ] a ktorý všeobecnejšie patrí do rámca cieľov, ktoré sleduje toto rámcové rozhodnutie.

42

Normotvorca Únie totiž síce uznal, že členské štáty môžu stíhať páchateľov trestných činov spáchaných na ich území, ale tým, že stanovil, že tento dôvod na odmietnutie vykonania je nepovinným dôvodom, chcel umožniť, aby osobu, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely vedenia trestného stíhania a ktorú môže stíhať tak súdny orgán vydávajúci zatykač, ako aj vykonávajúci súdny orgán, mohol stíhať súdny orgán, ktorý sa nachádza v najvhodnejšom postavení z hľadiska riadneho výkonu trestného súdnictva.

43

Aby sa dosiahol taký cieľ, vykonávajúci súdny orgán pritom musí mať určitú mieru voľnej úvahy, ktorá mu umožní vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu určiť, či existujú objektívne prvky spôsobilé preukázať, že tento orgán sa nachádza v takom postavení, a teda odôvodniť na základe článku 4 bodu 7 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584 odmietnutie vykonať európsky zatykač na účely vedenia trestného stíhania a odovzdania dotknutej osoby.

46

To platí tým skôr, ak trestné činy, pre ktoré bol vydaný európsky zatykač, boli spáchané v rámci zložitej medzinárodnej zločineckej organizácie, takže mohli byť sčasti spáchané a mať následky na území viacerých členských štátov, najmä na území členského štátu vydávajúceho zatykač, v ktorom sa mohlo začať trestné stíhanie proti dotknutej osobe.

47

Vykonávajúci súdny orgán teda musí pri svojom posúdení zohľadniť okolnosti každého jednotlivého prípadu, akými sú povaha a znaky predmetného trestného činu, a najmä prípadne jeho medzinárodný rozmer alebo skutočnosť, že bol spáchaný v rámci medzinárodnej zločineckej organizácie, miesto, kde vznikla škoda spôsobená týmto trestným činom, miesto pobytu poškodených, dostupnosť a blízkosť dôkazov a svedkov, ako aj štádium trestného konania v členskom štáte vydávajúcom zatykač a prípadne vo vykonávajúcom členskom štáte.

48

Medzinárodná územná právomoc v trestných veciach stanovená bulharským trestným právom, na ktorú sa odkazuje v niektorých z rozhodnutí bulharských odvolacích súdov, ktoré predkladajúci vnútroštátny súd uvádza vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, teda nemôže sama osebe predstavovať dostatočný dôvod na odmietnutie výkonu európskeho zatykača vydaného na účely vedenia trestného stíhania, a to tým skôr, ak zo spisu predloženého Súdnemu dvoru a z pojednávania uskutočneného na Súdnom dvore vyplýva, že bulharské súdne orgány nezačali proti dotknutej osobe trestné stíhanie pre tie isté trestné činy.

52

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné odpovedať na prejudiciálnu otázku tak, že článok 4 bod 7 písm. a) rámcového rozhodnutia 2002/584 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni judikatúre členského štátu, podľa ktorej skutočnosť, že trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatykač na účely vedenia trestného stíhania, bol spáchaný úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho členského štátu, stačí na odmietnutie vykonať tento zatykač.

O trovách

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: