C-20/25

C_202501224SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/1224

3.3.2025

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—

zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 5. novembra 2024 vo veci T-1194/23 APC Europe a i./Komisia,

—

Prvý odvolací dôvod: porušenie a nesprávny výklad článku 263 ZFEÚ, nerozhodnutie o prípustnosti časti žaloby, skreslenie obsahu napadnutého aktu a tvrdení odvolateliek, porušenie povinnosti odôvodnenia, porušenie a nesprávny výklad článku 7 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 178/2002, porušenie práva na účinnú súdnu ochranu a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky v podstate tvrdia, že Všeobecný súd tým, že nerozhodol o prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom smerovala aj proti rozhodnutiu Komisie nepreskúmať sporný absolútny zákaz vzhľadom na nové dostupné vedecké dôkazy, čím porušil povinnosť urobiť tak v primeranej lehote, ktorá mu bola uložená v článku 7 ods. 2 druhej vete nariadenia č. 178/2002, porušil článok 263 ZFEÚ, článok 7 ods. 2 druhú vetu nariadenia č. 178/2002, právo na účinnú súdnu ochranu a článok 47 Charty základných práv Európskej únie. Všeobecný súd porušil článok 263 ZFEÚ, článok 7 ods. 2 druhú vetu nariadenia č. 178/2002, právo na účinnú súdnu ochranu a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa dopustil ďalších právnych chýb a skreslil obsah napadnutého aktu a niektoré tvrdenia odvolateliek. Tento odvolací dôvod je rozdelený na tri časti: Prvá časť je založená na tom, že Všeobecný súd vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa potreby preskúmať „podstatu“ sporného aktu nerozhodol o prípustnosti žaloby v rozsahu, v akom smerovala proti uvedenému rozhodnutiu Komisie; druhá časť je založená na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil právomoci a povinnosti tejto inštitúcie, a najmä situáciu záväznej právomoci, v ktorej sa nachádzal, pokiaľ ide o preskúmanie zákazu; tretia časť je založená na tom, že Všeobecný súd nerozhodol o záväzných právnych účinkoch, ktoré predmetné rozhodnutie vyvolalo.

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd porušil a nesprávne vyložil článok 263 ZFEÚ, články 23 a 24 nariadenia č. 999/2001 v spojení s nariadením č. 178/2002, ako aj články 8a, 8b a 8c nariadenia č. 178/2002, právo na účinnú súdnu ochranu a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, pričom tiež skreslil obsah napadnutého aktu a dopustil sa ďalších právnych chýb, keď rozhodol, že napadnutý akt predstavuje len stanovisko k čisto prípravnému opatreniu, a keď rozhodol, že Komisia má vždy právomoc preskúmať zákazy týkajúce sa kŕmenia zvierat, zatiaľ čo odvolateľky, ktoré sú hospodárskymi subjektmi podliehajúcimi zákazu, ktorý bol v platnosti príliš dlho bez toho, aby inštitúcia splnila povinnosť preskúmania v primeranej lehote, nemajú právo žiadať o začatie regulačného konania s kontrolou s cieľom zmeniť alebo zrušiť zákaz a nemajú v tomto konaní žiadne procesné záruky. Tento odvolací dôvod sa delí na štyri časti. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu sa napadnutému uzneseniu vytýka, že v rozpore s článkom 263 ZFEÚ a na základe nesprávneho výkladu článkov 22 a 23 nariadenia č. 999/2001, ktorý bol vykonaný tak, že bol vytrhnutý kontextu a bez zohľadnenia ustálenej judikatúry Súdneho dvora, sa v ňom konštatuje, že napadnutý akt predstavuje len vyjadrenie k čisto predbežnému a prípravnému opatreniu. V druhej časti odvolacieho dôvodu sa tvrdí, že Všeobecný súd nerozhodol o právnych účinkoch, ktoré vyvolali vyhlásenia Komisie obsiahnuté v napadnutom akte. V tretej časti odvolacieho dôvodu sa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že judikatúru uvedenú v napadnutom uznesení považoval za analogicky uplatniteľnú a v každom prípade z nej nevyvodil dôsledky potrebné pre prípustnosť žaloby, čím porušil článok 263 ZFEÚ, právo na účinnú súdnu ochranu a článok 47 Charty, vykladaný aj s ohľadom na články 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Napokon v rámci štvrtej časti tohto odvolacieho dôvodu sa uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že práva priznané prevádzkovateľom krmivárskych podnikov článkami 8a, 8b a 8c nariadenia č. 178/2002 nepredstavujú procesné záruky v rámci preskúmania zákazu uloženého nariadením č. 999/2001.