← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·21.2.2025

C-155/25

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0155

C_202502184SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/2184

22.4.2025

Žaloba podaná 21. februára 2025 – Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-155/25)

(C/2025/2184)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Recchia, S. Delaude, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Talianska republika si tým, že nestanovila opatrenia na zabránenie zneužívania po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú v súvislosti so zastupovaním administratívnych, technických a pomocných zamestnancov v štátnych vzdelávacích zariadeniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z doložky 5 rámcovej dohody,

uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 21. februára 2025 podala Komisia na Súdny dvor žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že Komisia si tým, že nestanovila opatrenia na zabránenie zneužívania po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú v súvislosti s administratívnymi, technickými a pomocnými zamestnancami (ďalej len „zamestnanci ATA“), ktorí sú zamestnaní v štátnych vzdelávacích zariadeniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia 5 rámcovej dohody (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je prílohou k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( 1 ) .

Po prvé podľa názoru Komisie sa prijímanie zamestnancov ATA prostredníctvom zmlúv na dobu určitú uskutočňuje bez toho, aby platné právne predpisy stanovili objektívne dôvody v zmysle ustanovenia 5 ods. 1 písm. a) rámcovej dohody: neexistuje potreba flexibility, ktorá by odôvodňovala prijímanie zamestnancov ATA prostredníctvom zmlúv na dobu určitú alebo ich predlžovanie, používanie takýchto zmlúv je bežnou formou prijímania zamestnancov a lehota na prijatie do zamestnania je tak premenlivá ako aj neistá.

Po druhé talianske právne predpisy nestanovujú opatrenia na zabránenie zneužívania zmlúv na dobu určitú, ktoré by upravovali maximálne trvanie takýchto zmlúv a maximálny počet povolených predĺžení, čo je v rozpore s ustanovením 5 ods. 1 písm. b) a c) rámcovej dohody.

Po tretie uskutočnenie série výberových konaní v posledných rokoch nepredstavuje rovnocenný štandard na zabránenie zneužívaniu v zmysle doložky 5 ods. 1 rámcovej dohody: takéto výberové konania nezabraňujú zneužívaniu pracovných zmlúv na dobu určitú, ich organizácia nie je časovo obmedzená a šance na stabilizáciu závisia od náhodných a nepredvídateľných okolností.

( 1 ) Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368.

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2184/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-155/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik