C-170/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0170
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503863SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3863
21.7.2025
Odvolanie podané 28. februára 2025: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora komora) z 18. decembra 2024 vo veci T-776/22, TP/Komisia
(Vec C-170/25 P)
(C/2025/3863)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Rossi, F. Moro a A. Koričić, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: TP
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie,
—
rozhodol sám tak, že zamietne žalobu o neplatnosť rozhodnutia Európskej komisie z 1. októbra 2022, ktorým bol TP jednak vylúčený z účasti na postupoch zadávania zákaziek upravených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( 1 ) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách z roku 2018“), alebo financovaných z 11. Európskeho rozvojového fondu a jednak z výberu na implementáciu finančných prostriedkov Únie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na základe vyjadrenia Komisie k žalobe, alebo
—
subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na preskúmanie zvyšných dvoch žalobných dôvodov žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia,
—
uložil TP povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody.
Po prvé, Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že pri uplatňovaní článku 136 ods. 1 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2018 nemôže existovať automatická súvislosť medzi nedodržaním zmluvných povinností a opatrením spočívajúcom vo vylúčení, čo znamená, že opatrenie spočívajúce vo vylúčení sa nemôže zakladať len na konštatovaní nedodržania zmluvy, ak sú dvaja spoludodávatelia spoločne zodpovední za plnenie, ako to vyplýva z rozhodcovských rozhodnutí, ktoré si zmluvné strany vyžiadali na vyriešenie sporu.
Komisia sa totiž domnieva, že odôvodnenie Všeobecného súdu vedie k nesprávnemu výkladu článku 136 ods. 1 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2018 v tom zmysle, že v skutočnosti bráni zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi priznať náležitý význam rozhodnutiu rozhodcovského súdu v súlade so zmluvou s cieľom určiť, že dvaja spoludodávatelia sú spoločne a nerozdielne zodpovední za závažné pochybenia pri plnení tejto zmluvy.
Po druhé, Všeobecný súd skreslil dôkazy predložené Komisiou s cieľom preukázať, že povoľujúci úradník zodpovedný za prijatie napadnutého rozhodnutia individuálne posúdil správanie adresáta rozhodnutia ako zmluvného partnera spoločne zodpovedného za plnenie zmluvy vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu.
Komisia sa totiž domnieva, že v napadnutom rozsudku sa nesprávne konštatovalo, že príslušný povoľujúci úradník vychádzal len zo spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti TP ako člena konzorcia bez toho, aby rozlišoval individuálnu zodpovednosť tohto člena za jeho individuálne porušenia zmluvných povinností. Všeobecný súd sa pritom v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, keď nekonštatoval, že zodpovedný povoľujúci úradník správne a na požadovanej právnej úrovni určil individuálnu zodpovednosť adresáta rozhodnutia za jeho vlastné porušenia zmluvných povinností, ako to vyplýva z rozhodnutí rozhodcovského súdu vydaných vo veci obsahujúcej príslušné skutočnosti a okolnosti.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3863/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)