C-182/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0182
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504262SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4262
11.8.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 6. marca 2025 – TS/Volkswagen AG
(Vec C-182/25, Volkswagen)
(C/2025/4262)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberster Gerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: TS
Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Volkswagen AG
Prejudiciálne otázky
1.a.
Majú sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007 ( 1 ) , ako aj článok 3 vykonávacieho nariadenia č. 692/2008 ( 2 ) vykladať v tom zmysle, že v prípade vozidla s naftovým motorom, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 715/2007 a v ktorom je zabudovaný
—
akumulačný katalyzátor NOx s filtrom tuhých častíc a navyše
—
len systém znižovania emisií výfukových plynov (systém EGR) (ktorý je z hľadiska jeho riadenia a účinnosti závislý od rôznych faktorov, ako je teplota okolitého prostredia, požadovaný výkon, poloha plynového pedála, krútiaci moment, nadmorská výška, obsah kyslíka v okolitom ovzduší, štýl jazdy vodiča, ako aj teplota na motore a v motore a v samotnom systéme recirkulácie výfukových plynov), ktorý sa vyznačuje
—
„teplotným oknom“ (zníženie pomeru EGR v závislosti od teploty), v súvislosti s ktorým je síce preukázané, že pomer EGR sa znižuje pri teplotách do -24 °C a nad +70 °C, ale nemožno zistiť, či k zníženiu pomeru EGR dochádza aj v rámci teplotného rozsahu od -24 °C do +70 °C,
—
„prepnutím do výškového režimu“ (zníženie pomeru EGR v prevádzkovej výške viac ako 1 000 metrov nad morom) a
—
„prepnutím do taxirežimu“ (zníženie pomeru EGR pri prevádzke na voľnobehu počas doby dlhšej ako 15 minút), sa na účely kvalifikácie ako rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007 má vychádzať z toho,
i.
či sa znižuje účinnosť systému regulácie emisií ako celku (pri zahrnutí všetkých systémov recirkulácie výfukových plynov a dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré v danom prípade existujú), alebo z toho,
ii.
či sa znižuje účinnosť jednotlivých konštrukčných prvkov (napr. „teplotné okno“, katalyzátor SCR) ako príslušných vlastných systémov regulácie emisií?
1.b.
Majú sa článok 3 bod 10, ako aj článok 5 ods. 1 a 2 nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že
i.
slovné spojenie „… za podmienok, ktoré sa môžu odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke a používaní vozidla…“, ktoré je uvedené v článku 3 bode 10 nariadenia č. 715/2007, je
—
súčasťou skutkových podmienok existencie rušiaceho zariadenia, alebo
—
príslušnou výnimkou z existencie rušiaceho zariadenia alebo výnimkou zo zákazu, ktorá spôsobuje, že rušiace zariadenie je povolené, až vtedy, keď je preukázané, že také podmienky nie sú splnené?
ii.
pre kvalifikáciu ako zakázaného rušiaceho zariadenia je rozhodujúce len zníženie účinnosti systému regulácie emisií vozidla s naftovým motorom pri bežnej prevádzke – či už jednotlivého konštrukčného prvku, alebo celého systému (pozri otázku 1.a) –, alebo sa navyše vyžaduje, aby bol prekročený (aspoň) jeden z emisných limitov uvedených v prílohe I k nariadeniu č. 715/2007?
iii.
rušiace zariadenie je povolené v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007 v každom prípade vtedy, keď sa za skutočných prevádzkových podmienok pri bežnom používaní vozidla síce znižuje účinnosť systému regulácie emisií vozidla s naftovým motorom, avšak sa dodržiavajú emisné limity uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 715/2007?
2.
Pre prípad, že v zmysle otázok položených v bode 1 treba vychádzať zo systému regulácie emisií ako celku:
2.a.
Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007, pokiaľ ide o bremeno tvrdenia, vykladať v tom zmysle, že nadobúdateľ vozidla s naftovým motorom unesie svoje bremeno tvrdenia týkajúce sa existencie zakázaného rušiaceho zariadenia, ak tvrdí, že existuje konštrukčný prvok (napr. „teplotné okno“), ktorý pri bežnej prevádzke znižuje účinnosť systému regulácie emisií, a má v takom prípade výrobca vozidla bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o to, že celkový systém ako celok nespôsobuje zníženie účinnosti systému regulácie emisií, alebo musí kupujúci tiež tvrdiť, že neexistujú žiadne iné konštrukčné prvky, ktoré kompenzujú tento nepriaznivý účinok?
2.b.
Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej znáša kupujúci, ktorý je žalobcom, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu rušiaceho zariadenia, a teda nielen pokiaľ ide o to, že vo vozidle je zabudovaný konštrukčný prvok, ktorý pri bežných prevádzkových podmienkach znižuje účinnosť systému regulácie emisií, ale aj pokiaľ ide o to, že vo vozidle nie sú zabudované žiadne iné konštrukčné prvky, ktoré kompenzujú tento negatívny účinok, ale žalovaný výrobca vozidla je povinný poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu – pričom následok neposkytnutia súčinnosti spočíva len v tom, že súd zohľadní túto okolnosť pri svojom voľnom hodnotení dôkazov –, je v rozpore s právom Únie, takže pri identifikácii systému regulácie emisií ako celku sa vyžaduje, aby sa podľa práva Únie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto okolnosť, uložilo žalovanému výrobcovi vozidla?
2.c.
Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 3 bodom 10 nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o konkrétny teplotný rozsah, v ktorom nie je aktívne rušiace zariadenie, ktoré je súčasťou motora vozidla, vo forme teplotného okna, znáša výrobca vozidla?
3.a.
Majú sa článok 3 bod 10, článok 4 ods. 2, ako aj článok 5 ods. 1 a 2 nariadenia č. 715/2007 v spojení s článkom 3 vykonávacieho nariadenia č. 692/2008 vykladať v tom zmysle, že komponenty vozidla s naftovým motorom, ktoré by mohli mať vplyv na emisie, musia byť navrhnuté, konštruované a namontované tak, aby bolo dodržanie emisných limitov uvedených v prílohe I k nariadeniu č. 715/2007 zaručené nielen pri predpísaných testoch v rámci postupu typového schválenia, ktorý sa uplatní v danom prípade (v tomto prípade test v rámci nového európskeho jazdného cyklu), ale aj za skutočných prevádzkových podmienok pri bežnom používaní vozidla (pri skutočnej prevádzke)?
3.b.
V prípade, ak je odpoveď na otázku 3.a kladná:
Má sa článok 5 ods. 2 v spojení s článkom 5 ods. 1 a článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 715/2007 vykladať v tom zmysle, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dodržanie emisných limitov pri skutočnej prevádzke, neznáša kupujúci, ktorý je žalobcom, ale žalovaný výrobca vozidla?
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel ( Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel ( Ú. v. EÚ L 199, 2008, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4262/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)