C-201/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social n o 3 de Murcia (Španielsko) 12. marca 2025 – AOL y PSM/Ayuntamiento de Murcia

(Vec C-201/25, Ayuntamiento de Murcia)

(C/2025/4971)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social n o 3 de Murcia

v prípade, ak členský štát, akým je Španielsko, neprebral smernicu 1999/70 do svojho vnútroštátneho práva vo verejnom sektore a vo vnútroštátnych právnych predpisoch neexistuje žiadne sankčné opatrenie, ktoré by zabezpečilo dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody, sú vnútroštátne orgány povinné sankcionovať zneužívanie, ku ktorému došlo, tým, že neuplatnia vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s požiadavkou primeranosti sankcií, pričom tieto orgány môžu na účely neohrozenia cieľa a potrebného účinku smernice 1999/70 a zabezpečenia jej plného účinku rozhodnúť o zmene zneužívajúceho pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, hoci takáto zmena znamená výklad vnútroštátneho práva contra legem ?

2.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku,

je v súlade s právom Únie, že Súdny dvor EÚ uznal priamy účinok vo svojom rozsudku z 8. marca 2022 , spojené veci C-331/22 a C-332/22, vo vzťahu k smernici 2014/67/EÚ ( 4 ) a neuznal ho vo vzťahu k smernici 1999/70/ES, keď podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ obe smernice vyžadujú, aby sa zneužívanie, ku ktorému došlo, sankcionovalo účinným, primeraným a odrádzajúcim opatrením, keďže článok 20 smernice 2014/67/EÚ stanovuje, že členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách uplatňovaných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania a dodržiavania ; a článok 2 smernice 1999/70/ES uvádza, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie smernica ukladá v doložke 5 rámcovej dohody ?

5.

Bráni doložka 5 rámcovej dohody vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ako sankčné opatrenie stanovuje len to, že zamestnancom vo verejnej správe sa pri prepustení alebo skončení pracovného pomeru a v prípade, že obeť zneužívania neuspela vo výberovom konaní na získanie postavenia stáleho zamestnanca, poskytne odškodnenie len do výšky 20 dní odmeny za každý odpracovaný rok, s hornou hranicou maximálne 12 mesačných miezd bez toho – ako to vyžaduje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. marca 2018, Santoro ( 11 ) , a jeho uznesenie z 8. januára 2024, C-278/23 ( 12 ) –, aby toto odškodnenie bolo spojené s odškodnením za stratu príležitostí alebo s akýmkoľvek iným účinným a odrádzajúcim sankčným mechanizmom?

6.

Je skutočnosť, že španielsky právny poriadok vyžaduje, aby obeť zneužívania preukázala vzniknutú škodu, v rozpore so zásadou efektivity práva Únie v rozsahu, v akom táto požiadavka dokazovania stanovená vnútroštátnym právom prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje zamestnancom vo verejnej správe uplatniť si právo na úplnú náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore, a tým aj možnosť odstrániť dôsledky tohto porušenia práva Únie?

7.

Vzhľadom na to, že v španielskom právnom poriadku neexistuje vo verejnom sektore žiadne účinné opatrenie, ktoré by účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom sankcionovalo zneužívanie opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú – na rozdiel od súkromného alebo neverejného sektora, v ktorom sa dočasní zamestnanci menia na stálych zamestnancov alebo zamestnancov na dobu neurčitú, ak počas obdobia 30 mesiacov prekročia 24 mesiacov u toho istého zamestnávateľa –, keďže uvedená doložka 5 bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá len vo verejnom sektore úplne zakazuje zmenu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ktoré mali v skutočnosti za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa a ktoré sa musia považovať za zneužívajúce, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,

( 6 ) Rozsudok zo 14. septembra 2016, Martínez Andrés a Castrejana López (C-184/15 a C-197/15, EU:C:2016:680).

( 7 ) Rozsudok z 25. októbra 2018, Sciotto (C-331/17, EU:C:2018:859).

( 8 ) Uznesenie z 30. septembra 2020, Câmara Municipal de Gondomar (C-135/20, neuverejnené, EU:C:2020:760).

( 9 ) Rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania (C-282/19, EU:C:2022:3).

( 10 ) Rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i. (C-59/22, C-110/22 a C-159/22, EU:C:2024:149).

( 11 ) Rozsudok zo 7. marca 2018, Santoro (C-494/16, EU:C:2018:166).