C-206/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0206
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502370SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2370
28.4.2025
Odvolanie podané 17. marca 2025: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 8. januára 2025 vo veci T-354/22, Thomas Bindl/Európska komisia
(Vec C-206/25 P)
(C/2025/2370)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar, B. Hofstötter a H. Kranenborg, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Thomas Bindl
Návrhy odvolateľky
Európska Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 8. januára 2025 vo veci T-354/22 Bindl/Komisia, EU:T:2025:4, v rozsahu, v akom vyhovel návrhu žalobcu na náhradu škody,
—
s konečnou platnosťou rozhodol o žalobe v prvostupňovom konaní vo veci T-354/22 a zamietol ju,
—
uložil žalobcovi v prvostupňovom konaní, ktorý sa stal odporcom v odvolacom konaní, povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádza Európska komisia päť odvolacích dôvodov:
Po prvé Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vyložil a uplatnil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa porušenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 (EUDPR), ( 1 ) ktorú mal odvolateľ preukázať. V každom prípade Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 46 EUDPR, keď použil nesprávne kritérium na určenie, či osobné údaje žalobcu boli prenesené do tretej krajiny.
Po druhé Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia zobrazením hypertextového odkazu na internetovej stránke vytvorila podmienky pre prenos IP adresy žalobcu do Spojených štátov, na ktoré sa vzťahuje článok 46 EUDPR. Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že v prípade neexistencie rozhodnutia o primeranosti v zmysle článku 47 EUDPR je prenos osobných údajov do tretej krajiny možný len vtedy, ak prevádzkovateľ poskytne primerané záruky v zmysle článku 48 ods. 1 EUDPR.
Po tretie Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vyložil a uplatnil podmienku priamej príčinnej súvislosti stanovenú v článku 65 EUDPR a v článku 340 ZFEÚ. V každom prípade Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, pokiaľ ide o túto podmienku.
Po štvrté Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku nesprávne vyložil a uplatnil podmienku „nemajetkovej ujmy“ uvedenú v článku 65 EUDPR a podmienku „škody“ uvedenú v článku 340 ZFEÚ. V každom prípade Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, pokiaľ ide o túto podmienku.
V piatom a poslednom rade Komisia tvrdí, že v bodoch 197 a 198 napadnutého rozsudku neexistuje primerané a dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 65 EUDPR a článku 340 ZFEÚ.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (PE/31/2018/REV/1) ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2370/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)