C-239/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0239
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503500SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3500
7.7.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Giudice di pace di Palermo (Taliansko) 28. marca 2025 – Fincontinuo SpA/LF
(Vec C-239/25, Fincontinuo)
(C/2025/3500)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Giudice di pace di Palermo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Fincontinuo SpA
Žalovaná: LF
Prejudiciálne otázky
1.
Bránia pravidlá stanovené v článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 ( 1 ) v súlade s ich výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor v rozsudku Lexitor (C-383/18) a tiež s prihliadnutím na zásady vyjadrené Súdnym dvorom v rozsudkoch Unicredit Austria (C-555/21) a Santander (C-76/22) – v súvislosti s vnútroštátnou právnou úpravou stanovujúcou transparentné a kontrolné nástroje vyžadujúce, aby úverové inštitúcie vyčíslovali a rozdeľovali náklady transparentným spôsobom na základe ich charakteru, bez ohľadu na to, či závisia od doby trvania zmluvy alebo nie, pričom spotrebiteľovi vopred poskytnú informácie, okrem iného prostredníctvom tlačiva pre SECCI (Standard European Consumer Credit Information - štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) – výkladu vyššie uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého vrátenie „celkových nákladov spojených s úverom“, na ktoré má spotrebiteľ nárok, zahŕňa len náklady, ktoré sú v dokumentácii o transparentnosti poskytnutej spotrebiteľovi označené ako náklady závislé od doby trvania úveru?
2.
Bránia pravidlá stanovené v článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého úverová inštitúcia nie je v prípade vrátenia „celkových nákladov spojených s úverom“ spotrebiteľovi povinná pomerne znížiť náklady súvisiace s činnosťami vykonávanými v predzmluvnej fáze tretími stranami, a to jednak v prípade, keď im príslušné sumy zaplatia priamo spotrebitelia, ako aj v prípade, ak dôjde k takejto platbe nepriamo prostredníctvom úverovej inštitúcie?
3.
Bránia všeobecná zásada práva EÚ spočívajúca v zákaze bezdôvodného obohatenia a pravidlá stanovené v článku 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého vrátenie „celkových nákladov spojených s úverom“, na ktoré má spotrebiteľ nárok, zahŕňa aj náklady, ktoré nezávisia od doby trvania zmluvy a sú splatné za plnenia, ktoré sa v čase predčasného splatenia úveru už v plnom rozsahu uskutočnili, vrátane prípadu, že sa poskytli transparentné a podrobné informácie?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3500/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)