C-253/25

C_202504972SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/4972

22.9.2025

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AIMS

Žalovaný: Ayuntamiento de Murcia

Prejudiciálne otázky

1.

Ak napriek tomu, že bod 115 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 13. júna 2024 , spojené veci C-331/22 a C-332/22 ( 1 ) , stanovuje, že zmena pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca vo verejnej správe, ktorý je obeťou zneužívania, je možná len vtedy, ak takáto zmena neznamená výklad vnútroštátneho práva contra legem , keďže (i) smernica 1999/70 ( 2 ) a doložka 5 jej rámcovej dohody ukladajú povinnosť sankcionovať zneužívanie nezlučiteľné so smernicou 1999/70 primeraným sankčným opatrením, ktoré je dostatočne účinné a odrádzajúce na to, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody a jej potrebného účinku ; (ii) a v rozsudku Súdneho dvora EÚ (veľká komora) z 8. marca 2022, C-205/2020, vec NE/Fürstenfeld ( 3 ) sa uvádza, že zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej časť je v rozpore so stanovenou požiadavkou primeranosti sankcií, len v rozsahu nevyhnutnom na uloženie primeraných sankcií (pozri bod 57), v prípade, ak členský štát, akým je Španielsko, neprebral smernicu 1999/70 do svojho vnútroštátneho práva vo verejnom sektore a vo vnútroštátnych právnych predpisoch neexistuje žiadne sankčné opatrenie, ktoré by zabezpečilo dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody, sú vnútroštátne orgány povinné sankcionovať zneužívanie, ku ktorému došlo, tým, že neuplatnia vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s požiadavkou primeranosti sankcií, pričom tieto orgány môžu na účely neohrozenia cieľa a potrebného účinku smernice 1999/70 a zabezpečenia jej plného účinku rozhodnúť o zmene zneužívajúceho pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, hoci takáto zmena znamená výklad vnútroštátneho práva contra legem ?

„rámcová dohoda má byť vykladaná v tomto zmysle, že pokiaľ vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu neobsahuje v skúmanom sektore iné účinné opatrenie na predchádzanie a prípadne na ukladanie sankcií za zneužívajúce používanie opätovne uzatváraných zmlúv na dobu určitú, rámcová dohoda bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bezpodmienečne zakazuje, iba vo verejnom sektore, premeniť na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú opätovne uzatvárané zmluvy na dobu určitú, ktoré v skutočnosti mali za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa, a musia byť preto považované za zneužívajúce“ (pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, vec C-212/04, Caso Adeneler ( 5 ) , bod 106; zo 14. septembra 2016, veci C-184/15 a C-197/15 ( 6 ) , bod 41; z 25. októbra 2018, C-331/17 ( 7 ) , body 70 a 71; uznesenie Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2020, C-135/20 ( 8 ) alebo rozsudky z 13. januára 2022, C-282/2019 ( 9 ) , z 22. februára 2024, spojené veci C-59/22, C-110/22 a C-159/22 ( 10 ) , a pozri tiež samotný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13. júna 2024, body 98 a 110).

4.

Možno výberové konanie, ktorého výsledok je neistý, keďže (1) nezaručuje, že všetci dočasní zamestnanci vo verejnej správe, ktorí sú obeťami zneužívania nezlučiteľného so smernicou, sa stanú stálymi zamestnancami vo verejnej správe; (2) jeho organizovanie je náhodné a nepredvídateľné, pretože závisí od voľného uváženia, samotného odhodlania alebo vôle zamestnávajúceho správneho orgánu, ktorý spôsobil zneužitie; (3) a z ktorého nevyplýva žiadna sankcia alebo škodlivý či negatívny účinok pre zamestnávajúci správny orgán zodpovedný za toto zneužívanie, ktorý by ho odradil od ďalšieho zneužívania svojich dočasných zamestnancov, považovať za sankčné opatrenie, ktoré zaručuje dodržiavanie cieľov doložky 5 rámcovej dohody?

Vzhľadom na to, že v španielskom právnom poriadku neexistuje vo verejnom sektore žiadne účinné opatrenie, ktoré by účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom sankcionovalo zneužívanie opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú – na rozdiel od súkromného alebo neverejného sektora, v ktorom sa dočasní zamestnanci menia na stálych zamestnancov alebo zamestnancov na dobu neurčitú, ak počas obdobia 30 mesiacov prekročia 24 mesiacov u toho istého zamestnávateľa –, keďže uvedená doložka 5 bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá len vo verejnom sektore úplne zakazuje zmenu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ktoré mali v skutočnosti za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa a ktoré sa musia považovať za zneužívajúce, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, bolo by v súlade so smernicou 1999/70 uplatniť rovnakú zmenu na stálych zamestnancov vo verejnom sektore, aby sa zabránilo tomu, že zneužívanie zostane bez sankcie v tomto sektore a aby sa dosiahli ciele a potrebný účinok tejto doložky 5 rámcovej dohody, hoci takáto zmena znamená výklad vnútroštátneho práva c ontra legem ?

8.

Ak vnútroštátny orgán predloží Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú ostatné vnútroštátne správne a súdne orgány povinné prerušiť konania, ktoré sú pred nimi vedené, ak výsledok týchto konaní závisí od rozsudku Súdneho dvora EÚ vydaného v prejudiciálnom konaní, hoci vnútroštátna právna úprava takéto prerušenie nestanovuje alebo nezakazuje?

9.

Keďže pojem pracovník je autonómnym pojmom, ktorý je vlastný právu Únie, treba vychádzať z toho, že ak smernica 1999/70 a jej rámcová dohoda alebo rozsudky Súdneho dvora EÚ vydané na základe tejto smernice odkazujú na dočasného pracovníka, myslia sa tým všetci zamestnanci vo verejnej správe bez ohľadu na triedu, orgán alebo kategóriu, do ktorej sú zaradení, či už ide o zmluvných zamestnancov, dočasných úradníkov alebo dočasných zamestnancov v oblasti zdravotníctva, takže smernica a rozsudky Súdneho dvora EÚ sa vzťahujú na všetkých dočasných zamestnancov vo verejnom sektore, hoci sú vydané vo vzťahu k určitej triede alebo kategórii zamestnancov vo verejnej správe?

12.

Možno vychádzať z toho, že odškodnenie spĺňa ciele doložky 5 rámcovej dohody, a to predchádzať a zamedziť zneužívaniu pri zneužívaní uzatvárania zmlúv vo verejnom sektore, ak osobou zodpovednou za zneužívanie je zamestnávajúci správny orgán, ktorý na jednej strane hospodári s mnohomiliónovými finančnými prostriedkami a rozpočtami, takže vyplatenie peňažnej náhrady svojim zamestnancom, ktorí sú obeťami zneužívania, ho neodradí od ďalšieho zneužívania svojich zamestnancov vo verejnom sektore; na druhej strane, keďže ide o orgán verejnej správy, ekonomické dôsledky vyplatenia týchto odškodnení znášajú všetci občania zo svojich daní, a nie zamestnávateľ, teda orgány zodpovedné za toto zneužívanie; a napokon, tieto orgány môžu mať väčší záujem na vyplatení odškodnenia ako zamestnávajúci správny orgán, aby sa nepoškodila ich dobrá povesť alebo politická kariéra?

13.

Zaručuje odškodnenie dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody, ak vnútroštátne právne predpisy vyžadujú ako podmienku, aby obeť zneužívania preukázala existenciu škody vyplývajúcej zo zneužívania jej dočasného vymenovania, alebo naopak, povinnosť preukázať škodu prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje zamestnancom vo verejnej správe, ktorí sú obeťami zneužívania, uplatnenie ich práv?

14.

Môžu súdne orgány po konštatovaní existencie zneužívania nezlučiteľného s doložkou 5 rámcovej dohody uložiť obeti povinnosť podať novú žalobu na určenie primeranej sankcie – v tomto prípade náhrady škody, o ktorú už požiadala pri napadnutí prepustenia alebo žiadosti o uplatnenie smernice 1999/70 –, pokiaľ to vedie k procesným nevýhodám pre uvedeného zamestnanca, ktorý je obeťou zneužívania, najmä pokiaľ ide o náklady, trvanie konania a pravidlá procesného zastúpenia, ktoré mu môžu nadmerne sťažiť uplatnenie práv, ktoré mu priznáva právny poriadok Únie?

( 7 ) Rozsudok z 25. októbra 2018, Sciotto (C-331/17, EU:C:2018:859).

( 8 ) Uznesenie z 30. septembra 2020, Câmara Municipal de Gondomar (C-135/20, neuverejnené, EU:C:2020:760).

( 9 ) Rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania (C-282/19, EU:C:2022:3).

( 10 ) Rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i. (C-59/22, C-110/22 a C-159/22, EU:C:2024:149).

( 11 ) Rozsudok zo 7. marca 2018, Santoro (C-494/16, EU:C:2018:166).

( 12 ) Uznesenie z 8. januára 2024, Ministero della Difesa (C-278/23, EU:C:2024:111).