C-253/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0253
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504972SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4972
22.9.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý Juzgado de lo Social n o 3 de Murcia (Španielsko) 3. apríla 2025 – AIMS/Ayuntamiento de Murcia
(Vec C-253/25, Ayuntamiento de Murcia II a i.)
(C/2025/4972)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juzgado de lo Social n o 3 de Murcia
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: AIMS
Žalovaný: Ayuntamiento de Murcia
Prejudiciálne otázky
1.
Ak napriek tomu, že bod 115 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 13. júna 2024 , spojené veci C-331/22 a C-332/22 ( 1 ) , stanovuje, že zmena pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca vo verejnej správe, ktorý je obeťou zneužívania, je možná len vtedy, ak takáto zmena neznamená výklad vnútroštátneho práva contra legem , keďže (i) smernica 1999/70 ( 2 ) a doložka 5 jej rámcovej dohody ukladajú povinnosť sankcionovať zneužívanie nezlučiteľné so smernicou 1999/70 primeraným sankčným opatrením, ktoré je dostatočne účinné a odrádzajúce na to, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody a jej potrebného účinku ; (ii) a v rozsudku Súdneho dvora EÚ (veľká komora) z 8. marca 2022, C-205/2020, vec NE/Fürstenfeld ( 3 ) sa uvádza, že zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej časť je v rozpore so stanovenou požiadavkou primeranosti sankcií, len v rozsahu nevyhnutnom na uloženie primeraných sankcií (pozri bod 57), v prípade, ak členský štát, akým je Španielsko, neprebral smernicu 1999/70 do svojho vnútroštátneho práva vo verejnom sektore a vo vnútroštátnych právnych predpisoch neexistuje žiadne sankčné opatrenie, ktoré by zabezpečilo dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody, sú vnútroštátne orgány povinné sankcionovať zneužívanie, ku ktorému došlo, tým, že neuplatnia vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s požiadavkou primeranosti sankcií, pričom tieto orgány môžu na účely neohrozenia cieľa a potrebného účinku smernice 1999/70 a zabezpečenia jej plného účinku rozhodnúť o zmene zneužívajúceho pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú na pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú, hoci takáto zmena znamená výklad vnútroštátneho práva contra legem ?
2.
V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku,
je v súlade s právom Únie, že Súdny dvor EÚ uznal priamy účinok vo svojom rozsudku z 8. marca 2022 , spojené veci C-331/22 a C-332/22, vo vzťahu k smernici 2014/67/EÚ ( 4 ) a neuznal ho vo vzťahu k smernici 1999/70/ES, keď podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ obe smernice vyžadujú, aby sa zneužívanie, ku ktorému došlo, sankcionovalo účinným, primeraným a odrádzajúcim opatrením, keďže článok 20 smernice 2014/67/EÚ stanovuje, že členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách uplatňovaných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania a dodržiavania ; a článok 2 smernice 1999/70/ES uvádza, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie smernica ukladá v doložke 5 rámcovej dohody ?
3.
Subsidiárne, ako je zlučiteľné tvrdenie uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 13. júna 2024, že zmena pracovnoprávneho vzťahu je možná len vtedy, ak nie je contra legem s vnútroštátnym právom, s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej:
„rámcová dohoda má byť vykladaná v tomto zmysle, že pokiaľ vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu neobsahuje v skúmanom sektore iné účinné opatrenie na predchádzanie a prípadne na ukladanie sankcií za zneužívajúce používanie opätovne uzatváraných zmlúv na dobu určitú, rámcová dohoda bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bezpodmienečne zakazuje, iba vo verejnom sektore, premeniť na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú opätovne uzatvárané zmluvy na dobu určitú, ktoré v skutočnosti mali za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa, a musia byť preto považované za zneužívajúce“ (pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, vec C-212/04, Caso Adeneler ( 5 ) , bod 106; zo 14. septembra 2016, veci C-184/15 a C-197/15 ( 6 ) , bod 41; z 25. októbra 2018, C-331/17 ( 7 ) , body 70 a 71; uznesenie Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2020, C-135/20 ( 8 ) alebo rozsudky z 13. januára 2022, C-282/2019 ( 9 ) , z 22. februára 2024, spojené veci C-59/22, C-110/22 a C-159/22 ( 10 ) , a pozri tiež samotný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13. júna 2024, body 98 a 110).
4.
Možno výberové konanie, ktorého výsledok je neistý, keďže (1) nezaručuje, že všetci dočasní zamestnanci vo verejnej správe, ktorí sú obeťami zneužívania nezlučiteľného so smernicou, sa stanú stálymi zamestnancami vo verejnej správe; (2) jeho organizovanie je náhodné a nepredvídateľné, pretože závisí od voľného uváženia, samotného odhodlania alebo vôle zamestnávajúceho správneho orgánu, ktorý spôsobil zneužitie; (3) a z ktorého nevyplýva žiadna sankcia alebo škodlivý či negatívny účinok pre zamestnávajúci správny orgán zodpovedný za toto zneužívanie, ktorý by ho odradil od ďalšieho zneužívania svojich dočasných zamestnancov, považovať za sankčné opatrenie, ktoré zaručuje dodržiavanie cieľov doložky 5 rámcovej dohody?
5.
Bráni doložka 5 rámcovej dohody vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ako sankčné opatrenie stanovuje len to, že zamestnancom vo verejnej správe sa pri prepustení alebo skončení pracovného pomeru a v prípade, že obeť zneužívania neuspela vo výberovom konaní na získanie postavenia stáleho zamestnanca, poskytne odškodnenie len do výšky 20 dní odmeny za každý odpracovaný rok, s hornou hranicou maximálne 12 mesačných miezd bez toho – ako to vyžaduje rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. marca 2018, Santoro ( 11 ) , a jeho uznesenie z 8. januára 2024, C-278/23 ( 12 ) –, aby toto odškodnenie bolo spojené s odškodnením za stratu príležitostí alebo s akýmkoľvek iným účinným a odrádzajúcim sankčným mechanizmom?
6.
Je skutočnosť, že španielsky právny poriadok vyžaduje, aby obeť zneužívania preukázala vzniknutú škodu, v rozpore so zásadou efektivity práva Únie v rozsahu, v akom táto požiadavka dokazovania stanovená vnútroštátnym právom prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje zamestnancom vo verejnej správe uplatniť si právo na úplnú náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku zneužívania opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore, a tým aj možnosť odstrániť dôsledky tohto porušenia práva Únie?
7.
Vzhľadom na to, že v španielskom právnom poriadku neexistuje vo verejnom sektore žiadne účinné opatrenie, ktoré by účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom sankcionovalo zneužívanie opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú – na rozdiel od súkromného alebo neverejného sektora, v ktorom sa dočasní zamestnanci menia na stálych zamestnancov alebo zamestnancov na dobu neurčitú, ak počas obdobia 30 mesiacov prekročia 24 mesiacov u toho istého zamestnávateľa –, keďže uvedená doložka 5 bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá len vo verejnom sektore úplne zakazuje zmenu opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú, ktoré mali v skutočnosti za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa a ktoré sa musia považovať za zneužívajúce, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, bolo by v súlade so smernicou 1999/70 uplatniť rovnakú zmenu na stálych zamestnancov vo verejnom sektore, aby sa zabránilo tomu, že zneužívanie zostane bez sankcie v tomto sektore a aby sa dosiahli ciele a potrebný účinok tejto doložky 5 rámcovej dohody, hoci takáto zmena znamená výklad vnútroštátneho práva c ontra legem ?
8.
Ak vnútroštátny orgán predloží Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania, sú ostatné vnútroštátne správne a súdne orgány povinné prerušiť konania, ktoré sú pred nimi vedené, ak výsledok týchto konaní závisí od rozsudku Súdneho dvora EÚ vydaného v prejudiciálnom konaní, hoci vnútroštátna právna úprava takéto prerušenie nestanovuje alebo nezakazuje?
9.
Keďže pojem pracovník je autonómnym pojmom, ktorý je vlastný právu Únie, treba vychádzať z toho, že ak smernica 1999/70 a jej rámcová dohoda alebo rozsudky Súdneho dvora EÚ vydané na základe tejto smernice odkazujú na dočasného pracovníka, myslia sa tým všetci zamestnanci vo verejnej správe bez ohľadu na triedu, orgán alebo kategóriu, do ktorej sú zaradení, či už ide o zmluvných zamestnancov, dočasných úradníkov alebo dočasných zamestnancov v oblasti zdravotníctva, takže smernica a rozsudky Súdneho dvora EÚ sa vzťahujú na všetkých dočasných zamestnancov vo verejnom sektore, hoci sú vydané vo vzťahu k určitej triede alebo kategórii zamestnancov vo verejnej správe?
10.
Vyžaduje právo Únie, najmä smernica 1999/70 a smernica 2012/29 ( 13 ) , aby sa v prípade existencie zneužívania nezlučiteľného s doložkou 5 rámcovej dohody okamžite prijali opatrenia na ochranu zamestnanca, ktorý je obeťou zneužívania, aby sa zabránilo druhej viktimizácii, zastrašovaniu alebo postihom zo strany zamestnávajúceho správneho orgánu, ktorý spôsobil zneužitie? Alebo naopak, umožňuje právo Únie, aby obeť zneužívania zostala v rukách zamestnávajúceho správneho orgánu zodpovedného za toto zneužívanie, čím sa tak predlžuje jej zneužívajúca dočasná situácia tým, že zostáva na pracovnom mieste, kým sa správny orgán nerozhodne vymenovať na jej pracovné miesto stáleho zamestnanca vo verejnej správe, a ponecháva tak zamestnanca, ktorý je obeťou zneužívania, počas tohto obdobia v situácii nedostatočnej ochrany a zraniteľnosti voči zamestnávateľovi, neistoty, ťažkostí a psychického utrpenia, neexistencie pracovných a sociálnych práv, ako aj osobnej, rodinnej a sociálnej neistoty?
11.
Ak členský štát neprebral smernicu 1999/70 a jej rámcovú dohodu vo verejnom sektore do svojho vnútroštátneho práva, ani nestanovil sankčné opatrenie na zaručenie dodržiavania cieľov doložky 5 rámcovej dohody v tomto sektore, a právna úprava upravujúca majetkovú zodpovednosť orgánov verejnej správy a náhrada škody, ktorá je v nej stanovená, tiež nezaručujú dodržiavanie týchto cieľov, môžu sa vnútroštátne orgány odvolávať na neexistenciu účinných a primeraných sankčných opatrení a primeranej náhrady škody vo vnútroštátnej právnej úprave, aby si nesplnili svoju povinnosť sankcionovať zneužívanie nezlučiteľné s doložkou 5 rámcovej dohody, a v dôsledku toho ponechať zneužívanie, ku ktorému došlo, bez akejkoľvek sankcie?
12.
Možno vychádzať z toho, že odškodnenie spĺňa ciele doložky 5 rámcovej dohody, a to predchádzať a zamedziť zneužívaniu pri zneužívaní uzatvárania zmlúv vo verejnom sektore, ak osobou zodpovednou za zneužívanie je zamestnávajúci správny orgán, ktorý na jednej strane hospodári s mnohomiliónovými finančnými prostriedkami a rozpočtami, takže vyplatenie peňažnej náhrady svojim zamestnancom, ktorí sú obeťami zneužívania, ho neodradí od ďalšieho zneužívania svojich zamestnancov vo verejnom sektore; na druhej strane, keďže ide o orgán verejnej správy, ekonomické dôsledky vyplatenia týchto odškodnení znášajú všetci občania zo svojich daní, a nie zamestnávateľ, teda orgány zodpovedné za toto zneužívanie; a napokon, tieto orgány môžu mať väčší záujem na vyplatení odškodnenia ako zamestnávajúci správny orgán, aby sa nepoškodila ich dobrá povesť alebo politická kariéra?
13.
Zaručuje odškodnenie dosiahnutie cieľov doložky 5 rámcovej dohody, ak vnútroštátne právne predpisy vyžadujú ako podmienku, aby obeť zneužívania preukázala existenciu škody vyplývajúcej zo zneužívania jej dočasného vymenovania, alebo naopak, povinnosť preukázať škodu prakticky znemožňuje alebo nadmerne sťažuje zamestnancom vo verejnej správe, ktorí sú obeťami zneužívania, uplatnenie ich práv?
14.
Môžu súdne orgány po konštatovaní existencie zneužívania nezlučiteľného s doložkou 5 rámcovej dohody uložiť obeti povinnosť podať novú žalobu na určenie primeranej sankcie – v tomto prípade náhrady škody, o ktorú už požiadala pri napadnutí prepustenia alebo žiadosti o uplatnenie smernice 1999/70 –, pokiaľ to vedie k procesným nevýhodám pre uvedeného zamestnanca, ktorý je obeťou zneužívania, najmä pokiaľ ide o náklady, trvanie konania a pravidlá procesného zastúpenia, ktoré mu môžu nadmerne sťažiť uplatnenie práv, ktoré mu priznáva právny poriadok Únie?
( 1 ) Rozsudok z 13. júna 2024, DG de la Función Pública de la Generalidad de Cataluña a Departamento de Justicia de la Generalidad de Cataluña (C-331/22 a C-332/22, EU:C:2024:496).
( 2 ) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP ( Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43 ; Mim. vyd. 05/003, s. 368).
( 3 ) Rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg-Fürstenfeld (Priamy účinok) (C-205/20, EU:C:2022:168).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) ( Ú. v. EÚ L 159, 2014, s. 11 ).
( 5 ) Rozsudok zo 4. júla 2006, Adeneler a i. (C-212/04, EU:C:2006:443).
( 6 ) Rozsudok zo 14. septembra 2016, Martínez Andrés a Castrejana López (C-184/15 a C-197/15, EU:C:2016:680).
( 7 ) Rozsudok z 25. októbra 2018, Sciotto (C-331/17, EU:C:2018:859).
( 8 ) Uznesenie z 30. septembra 2020, Câmara Municipal de Gondomar (C-135/20, neuverejnené, EU:C:2020:760).
( 9 ) Rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania (C-282/19, EU:C:2022:3).
( 10 ) Rozsudok z 22. februára 2024, Consejería de Presidencia, Justicia e Interior de la Comunidad de Madrid a i. (C-59/22, C-110/22 a C-159/22, EU:C:2024:149).
( 11 ) Rozsudok zo 7. marca 2018, Santoro (C-494/16, EU:C:2018:166).
( 12 ) Uznesenie z 8. januára 2024, Ministero della Difesa (C-278/23, EU:C:2024:111).
( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV ( Ú. v. EÚ L 315, 2012, s. 57 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4972/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)