C-256/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0256
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202503633SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/3633
14.7.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 4. apríla 2025 – „Eurobank Bulgaria“ AD
(Vec C-256/25, Ljulov ( 1 ) )
(C/2025/3633)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka v konaní o platobnom rozkaze: „Eurobank Bulgaria“ AD
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 5 druhá veta smernice [Rady] 93/13/EHS ( 2 ) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že
podľa názoru príslušného vnútroštátneho súdu taxatívny výpočet druhov platobných povinností, ktoré je možné spotrebiteľovi uložiť v súvislosti s plnením zmluvy, možno vykladať tak, že podnikateľ sa vzdal svojho práva uplatňovať voči spotrebiteľovi ďalšie peňažné pohľadávky pre prípad neplnenia jeho povinností, a [ak áno –] za akých predpokladov?
2.
V prípade, že odpoveď na prvú otázku má byť v tom zmysle, že takáto zmluvná podmienka sa vždy alebo za určitých podmienok môže vykladať ako vzdanie sa práva, pripúšťajú článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice [Rady] 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vnútroštátnu judikatúru (a ak áno – za akých predpokladov), podľa ktorej v prípadoch, v ktorých sú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere [ktorá nespadá pod rozsah pôsobnosti smernice 2008/48/ES, pretože sú dané kritériá pre jej vylúčenie podľa článku 2 písm. f) tejto smernice] taxatívne vymenované druhy poplatkov, ktoré smie poskytovateľ úveru účtovať, a možno vychádzať z toho, že nie sú prípustné žiadne iné druhy poplatkov, je prípustné uplatňovanie všeobecných dispozitívnych občianskoprávnych ustanovení upravujúcich rozsah zmluvnej zodpovednosti, aby sa tak spotrebiteľovi uložila povinnosť nahradiť náklady (ako náhradu škody za neplnenie a nie ako zmluvnú pokutu) za doručenie písomností v súvislosti s výkonom práv poskytovateľa úveru, ktorých výška nie je hneď od začiatku určená v zmluve, a má sa skúmať, či mal veriteľ k dispozícii aj iné, hospodárnejšie možnosti realizácie doručenia?
3.
Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 38 a článkom 47 Charty základných práv a prípadne článkom 7 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej judikatúre, ktorá senátu ukladá povinnosť rozhodnúť v ním prejednávanej veci podľa pokynov senátu súdu vyššieho stupňa v neprospech spotrebiteľa bez toho, aby bol súdu prvého stupňa poskytnutý priestor pre voľnú úvahu vo veci, a to aj vtedy, keď sú tieto pokyny udelené bez toho, aby sa odôvodnilo, prečo súd prvého stupňa nesprávne uplatnil právo Únie?
( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania
( 2 ) Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/3633/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)