C-289/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d'État (Francúzsko) 16. apríla 2025 – Société Générale SA/Ministre chargé du budget et des comptes publics

(Vec C-289/25, Société Générale)

(C/2025/3871)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Môže skutočnosť, že sa štát, v ktorom má spoločnosť na čele daňovo integrovanej skupiny sídlo, vzdal podľa pravidiel teritoriality dane v rámci vnútroštátneho práva výkonu svojej právomoci zdaňovať hospodárske výsledky dcérskej spoločnosti nerezidenta patriacej tejto spoločnosti a nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, spochybniť objektívnu porovnateľnosť situácie materskej spoločnosti rezidenta, ktorá si želá vytvoriť daňovú jednotku s dcérskou spoločnosťou rezidentom, so situáciou materskej spoločnosti rezidenta, ktorá si želá vytvoriť daňovú jednotku s dcérskou spoločnosťou nerezidentom, pokiaľ sa obidve usilujú využiť výhody režimu daňovej integrácie?

b)

Môže skutočnosť, že sa členský štát, v ktorom má spoločnosť na čele daňovo integrovanej skupiny sídlo, na základe dohody o zamedzení dvojitého zdania vzdal výkonu svojej právomoci zdaňovať hospodárske výsledky dcérskej spoločnosti nerezidenta patriacej tejto spoločnosti a nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, spochybniť objektívnu porovnateľnosť situácie materskej spoločnosti rezidenta, ktorá si želá vytvoriť daňovú jednotku s dcérskou spoločnosťou rezidentom, so situáciou materskej spoločnosti rezidenta, ktorá si želá vytvoriť daňovú jednotku s dcérskou spoločnosťou nerezidentom, pokiaľ sa obidve usilujú využiť výhody režimu daňovej integrácie?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú časť prvej otázky predstavuje nemožnosť odpočítať konečné straty dcérskej spoločnosti nerezidenta patriacej spoločnosti skupiny z hospodárskeho výsledku celej skupiny v rámci režimu daňovej integrácie, ako ho stanovuje článok 223 A a nasl. všeobecného daňového zákonníka, jedno z pravidiel konsolidácie ziskov a strát v rámci jednej daňovej jednotky, ktoré je už len z tohto dôvodu zlučiteľné so slobodou usadiť sa, alebo naopak treba takúto nemožnosť považovať za odopretie daňovej výhody líšiace sa od pravidiel konsolidácie ziskov a strát v rámci skupiny, ktoré samo osebe predstavuje neprimerané obmedzenie nezlučiteľné s touto slobodou?