Súdny dvor Európskej únie·23.5.2025

C-349/25

OdmietaPriznáva

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62025CN0349
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_202504576SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

Séria C

C/2025/4576

25.8.2025

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 23. mája 2025 – „Profi Credit Bulgaria“ EOOD, „Banka DSK“ AD, „EOS Matrix“ EOOD

(Vec C-349/25, Banka DSK a i.)

(C/2025/4576)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľky v konaní o platobnom rozkaze: „Profi Credit Bulgaria“ EOOD, „Banka DSK“ AD, „EOS Matrix“ EOOD

Prejudiciálne otázky

Povoľujú článok 23 smernice 2008/48/ES ( 1 ) o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS ( 2 ) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách takú vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej súd nemôže v rámci jednostranného konania o platobnom rozkaze bez účasti dlžníka overiť správnosť ročnej percentuálnej miery nákladov uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere použitím aritmetických metód s cieľom zistiť, či jej uplatnenie vedie k výsledku, ktorý sa blíži očakávaným nákladom vyplývajúcim z vynásobenia výšky úveru výškou ročnej percentuálnej miery nákladov upravenej o podiel zodpovedajúci dĺžke trvania zmluvy?

Povoľujú článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách takú vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej aj napriek tomu, že vnútroštátny súd konštatoval neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorej sa pohľadávka zakladá, z dôvodu nesprávneho určenia výšky nákladov v nej uvedených, nesprávneho uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov a nezrovnalostí v splátkovom kalendári (chyba vo výpočte), je uplatniteľné vnútroštátne právo, ktoré povoľuje predbežnú exekúciu voči spotrebiteľovi vo vzťahu k sume záväzku podľa vlastného výpisu z účtovnej knihy predloženého veriteľom skôr, ako mal spotrebiteľ možnosť namietať proti právnemu aktu, ktorý má byť vykonaný, a bez možnosti iného overenia správnosti výšky pohľadávky podľa [predloženého] výpisu pred nariadením exekúcie?

Povoľujú článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vykladané v súlade s usmerneniami uvedenými v bodoch 47 až 48 rozsudku Súdneho dvora vo veci Profi Credit Bulgaria (C-170/21 ( 3 ) ) takú vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej hoci navrhujúci veriteľ v rámci jednostranného konania o platobnom rozkaze bez účasti dlžníka priznal, že prijal platby ako protihodnotu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých niektoré boli založené aj na nekalých podmienkach, a vnútroštátne súdy rozhodli že zmluva ako celok je neplatná a že spotrebiteľ je povinný vrátiť len čistú sumu prijatého úveru, napriek tomu platby, ktoré dlžník uskutočnil na základe neplatných ustanovení, neboli v plnom rozsahu započítané na čistú sumu úveru prijatého na základe zmluvy (istinu), a to napriek existencii osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorú niektoré vnútroštátne súdy vykladajú tak, že umožňuje súdu konať ex offo , započítavajú sa len pohľadávky, ktoré veriteľ priradil k istine, pričom platby uskutočnené na základe neúčinnej časti úveru sa považujú za platne uskutočnené na splnenie záväzkov z istiny, zatiaľ čo na druhej strane v prípadoch, keď zostáva neuhradený zvyšný záväzok spotrebiteľa voči veriteľovi vo vzťahu k istine, vnútroštátne súdy bezvýhradne uznávajú na základe iného podobného ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré stanovuje výnimku zo všeobecných procesných pravidiel, právo veriteľa získať v tom istom konaní voči spotrebiteľovi rozhodnutie o zostávajúcej časti istiny bez toho, aby musel podať nový návrh, a to napriek neplatnosti zmluvy (a toto pravidlo je odmietnuté časťou judikatúry týkajúcej sa započítania pohľadávok dlžníkom)?

Povoľujú článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vnútroštátnu judikatúru, podľa ktorej v jednostrannom súdnom konaní, v ktorom je veriteľ povinný predložiť text zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej prílohy a v ktorom uviedol, že boli vykonané platby podľa tejto zmluvy bez uvedenia presnej výšky týchto platieb, ale obmedzil sa na uvedenie nesplateného zostatku, je uvedenie náležitostí zmluvy, ktoré zakladajú konkrétnu pohľadávku, dostatočné na to, aby viedlo k vymáhaniu pohľadávky voči spotrebiteľovi, ak spotrebiteľ v zákonom stanovenej lehote nepodá odpor, bez toho, aby bolo potrebné súdne preskúmať, či sa uznaná platba bez uvedenia jej výšky týka zmluvných súm, ktoré sa zakladajú na nekalých alebo neplatných podmienkach alebo tvoria základ pre nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov?

Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak je na vnútroštátny súd podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v jednostrannom konaní na základe zmluvy so spotrebiteľom, ktorá stanovuje pravidelné platby podľa určitého splátkového kalendára (rozvrhu), a ak pohľadávka uplatnená na vnútroštátnom súde nezodpovedá výške celého dlhu zo zmluvy so spotrebiteľom, je potrebné na podporu pohľadávky uviesť určité okolnosti, ktoré preukazujú výšku pohľadávky v súvislosti s dohodnutým splátkovým kalendárom, ako napríklad dátum splatnosti splátky, ktorá má byť priznaná, druh plnenia alebo tovaru získaného ako protihodnota za túto sumu (napríklad či ide o cenu, splátku, úroky alebo poplatok), ako aj výška konkrétnej splátky, pričom sa vychádza z toho, že spotrebiteľ sám musí posúdiť, či je povinný zaplatiť pohľadávku na základe údajov veriteľa predložených súdu, a ak nepodá odpor, súd je povinný vydať exekučný titul na pohľadávky veriteľa?

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ).

( 2 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

( 3 ) ECLI:EU:C:2022:518

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4576/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)