C-384/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0384
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504148SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4148
4.8.2025
Odvolanie podané 10. júna 2025: Natixis proti rozsudku Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 26. marca 2025 vo veci T-449/21, Natixis/Komisia
(Vec C-384/25 P)
(C/2025/4148)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Natixis (v zastúpení: J.-J. Lemonnier, avocat, M. García, Solicitor)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
vyhovel tomuto odvolaniu a zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bola zamietnutá žaloba, ktorú podal vo veci T-449/21, a bola mu oložená povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, a
—
využil svoju právomoc podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora EÚ tak, že vydá konečné rozhodnutie vo veci a zruší rozhodnutie vo veci AT.40324 Európske vládne dlhopisy ( 1 ) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na odvolateľa; subsidiárne, aby vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie, a
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľovi v toto konaní, ako aj v konaní pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza tri odvolacie dôvody.
Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd neposúdil, či Komisia uplatnila svoju voľnú úvahu, aby dospela k záveru o existencii oprávneného záujmu v súlade s kritériom uvedeným v článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (ďalej len „článok 7 ods. 1“) a judikatúre [Súdneho dvora]. Všeobecný súd neidentifikoval, nevyložil a neuplatnil právne kritérium potrebné na preukázanie oprávneného záujmu podľa článku 7 ods. 1. Oprávnené záujmy Komisie boli všeobecné, nešpecifické pre danú vec ani okolnosti týkajúce sa odvolateľa. Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že Komisia preukázala oprávnený záujem na konštatovaní porušenia voči odvolateľovi.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal Všeobecný súd, keď uviedol, že Komisia neporušila zásadu proporcionality pri zistení porušenia voči odvolateľovi. Všeobecný súd skreslil tvrdenia predložené odvolateľom, čo viedlo k tomu, že neboli úplne preskúmané z vecného hľadiska, a neúplne posúdil otázku, či Komisia konala primeraným spôsobom.
Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že Komisia neporušila právo odvolateľa na obhajobu. Všeobecný súd neuznal, že Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvýkrát právne kvalifikovala dodatočné okolnosti ako údajný ďalší „oprávnený záujem“, aby odôvodnila zaslanie sporného rozhodnutia odvolateľovi. Odvolateľovi tým bola odňatá možnosť predložiť pripomienky k týmto dodatočným okolnostiam v rozpore s jeho právom na obhajobu. Ak by bol odvolateľ informovaný v priebehu vyšetrovania Komisie a mal by možnosť predložiť svoje pripomienky, mohol by sa obhajovať lepšie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 418, 2021, s. 11 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4148/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)