C-386/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0386
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504740SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4740
8.9.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 12. júna 2025 – CA/Ministero della Difesa
(Vec C-386/25, Ministero della Difesa II)
(C/2025/4740)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku: CA
Odporca v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku: Ministero della Difesa
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni smernica 2000/78/ES ( 1 ) takému prebratiu, ktoré umožňuje zákonný dekrét č. 172/21 v časti, v ktorej mení zákonný dekrét č. 44/21 tým, že sa vkladá [článok] 4b ods. 2 [písm.] b), v ktorom sa vojakom ukladá povinnosť očkovania v rozpore s ich osobným presvedčením, pretože ich núti podstúpiť takúto zdravotnú starostlivosť, stále experimentálnu, na vlastné riziko a nebezpečenstvo, ako dodatočná, ale nevyhnutná požiadavka na to, aby mohli pracovať v rovnakom pracovnom prostredí ako civilní pracovníci, ktorým zákon neukladá povinnosť očkovania, aj keď vykonávajú rovnaké funkcie ako vojaci?
2.
Bráni článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78/ES opatreniu, akým je zákonný dekrét č. 172/21 v časti, v ktorej mení zákonný dekrét č. 44/21 tým, že sa vkladá [článok] 4b ods. 2 [písm.] b), v ktorom sa vojenským pracovníkom ukladá povinnosť očkovania v rozpore s ich osobným presvedčením ako nevyhnutná požiadavka na to, aby mohli pracovať v rovnakom pracovnom prostredí, v akom sú prítomní vojaci, ktorí v súlade so svojím osobným presvedčením uznali za vhodné dať sa zaočkovať aj bez povinnosti, napriek tomu, že neočkovaný vojak je k dispozícii a v každom prípade je povinný predložiť výsledok výteru potvrdzujúceho negatívny test na COVID-19 v intervaloch kratších ako 48 hodín?
3.
Porušuje opatrenie uvedené v zákonnom dekréte č. 172/21, ktorým sa dopĺňa zákonný dekrét č. 44/21, ktorým sa na základe článku 4b ods. 3 bráni pracovníkovi – bez iného príjmu – ktorému bol prerušený výkon práce pre porušenie povinnosti podrobiť sa očkovaniu, v tom, aby si zákonným spôsobom zabezpečoval živobytie a plnil finančné záväzky, ktoré prevzal v predchádzajúcom období a ktoré majú nepretržitú a dlhodobú povahu, články 1, 2, 3, 7, 15, 21, 33 a 34 [Charty základných práv Európskej únie]?
4.
Je článok 4b zákonného dekrétu č. 44/2021, vložený zákonným dekrétom č. 172/2021, v rozpore s článkami 1, 8, 9, 14, 17, 18 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd] a so smernicou 2000/78/ES[,] vzhľadom na to, že v článku 4a zákonného dekrétu č. 44/2021 sa stanovuje, že „aktom zistenia nedodržania predpisov sa okamžite pozastavuje právo vykonávať pracovnú činnosť bez disciplinárnych dôsledkov a s právom na zachovanie pracovného pomeru. Počas obdobia prerušenia výkonu práce sa nepriznáva žiadna odmena ani iná kompenzácia alebo požitky, bez ohľadu na ich pomenovanie“, a správne orgány ho vykladajú v tom zmysle, že „dni prerušenia výkonu práce sa považujú za službu, ktorá nie je prospešná na účely pripočítania ekonomických tried a zvýšení, ako aj bežnej dovolenky, ktorá sa pomerne odpočíta. Okrem toho dni prerušenia výkonu práce nie sú prospešné na účely dôchodku“, čo núti dotknutých pracovníkov obrátiť sa na súdny orgán, aby im započítal odpracované roky, ktoré im boli nahromadené počas prerušenia výkonu práce, odpočítal dni dovolenky a priznal dôchodok?
5.
Sú postupy, ktoré taliansky zákonodarca použil pri zavádzaní povinného očkovania pre určité kategórie osôb, ktoré boli formálne požiadané o súhlas s očkovaním, ale je v podstate neboli informované, pretože im neboli poskytnuté indikácie/informácie potrebné na zabezpečenie informovanosti občanov, v rozpore s článkami 1, 2, 3, 7, 15, 21 a 34 Charty základných práv EÚ, ako aj s uznesením Rady Európy č. 2361(2021) a nariadením (EÚ) 2021/953 ( 2 ) a s nariadením (EÚ) 2014/536 ( 3 ) ? Aj vzhľadom na odôvodnenie 36 nariadenia (EÚ) 2021/953 ( opravené v Úradnom vestníku Európskej únie L 211 z 15. júna 2021 ), ktoré má interpretačný význam, a článok 2 Charty z Nice, v ktorom sa uznáva právo na život, úzko spojené s kritickými situáciami, ktoré sa objavili v dôsledku podávania vakcíny AstraZeneca a fyziologickými dysfunkciami, ktorými trpeli tí, ktorí boli očkovaní vakcínou anglo-švédskej nadnárodnej biofarmaceutickej spoločnosti – s trvalým poškodením mozgu spôsobeným krvnými zrazeninami a cievnou trombózou – je (neexistujúci) informovaný súhlas pacienta nástrojom, ktorý je zo zákona takisto základom povinnej zdravotnej starostlivosti, keďže povinnosť získať súhlas má za cieľ informovať o predvídateľných dôsledkoch liečby a možnosti zhoršenia zdravotného stavu pacienta?
( 1 ) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 ( Ú. v. EÚ L 211, 2021, s. 1 ).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES ( Ú. v. EÚ L 158, 2014, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4740/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)