C-389/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0389
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504040SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4040
28.7.2025
Odvolanie podané 6. júna 2025: Ausnit, Olariu și Asociații SRL proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 9. apríla 2025 vo veci T-397/23, Ausnit, Olariu și Asociații/Komisia
(Vec C-389/25 P)
(C/2025/4040)
Jazyk konania: rumunčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Ausnit, Olariu și Asociații SRL (v zastúpení: F. Irimia, avvocato)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor Európskej únie:
určil, že rozsudok Všeobecného súdu je protiprávny a treba ho zrušiť alebo zmeniť, a to tak, že žalobu vyhlási za prípustnú a zruší rozhodnutie Komisie v celom rozsahu alebo čiastočne vzhľadom na to, že:
—
nemá právny základ, keďže vychádza z nesprávneho výkladu a uplatnenia ustanovení článku II.19.1 písm. f) dohody o grante v spojení s článkom 30 nariadenia č. 966/2012,
—
bolo vydané v rozpore so zásadou proporcionality zakotvenou v článku 135 nariadenia č. 966/2012 pri uplatňovaní ustanovení článku II.27.6 dohody o grante v rozpore s článkom II.25.4 uvedenej dohody, ako aj v rozpore s článkom 5 ZFEÚ a ustanoveniami jej dodatkového protokolu č. 2,
—
porušuje zásadu ochrany legitímnej dôvery.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Zamietnutie prvého žalobného dôvodu je protiprávne, keďže rozsudok Všeobecného súdu sa zakladá na nesprávnom výklade a uplatnení ustanovení článku II.19.1 písm. f) v spojení s článkom II.9.5 dohody o grante a na nesprávnom výklade ustanovení článku 30 nariadenia č. 966/2012 ( 1 ) , uplatniteľného na uvedenú dohodu v súlade s článkom 279 ods. 3 nariadenia 2018/1046 ( 2 ) . Odvolateľka v rámci tohto odvolacieho dôvodu zároveň uvádza, že Všeobecný súd nezohľadnil podstatu jej výhrad, v dôsledku čoho neskúmal časť jej tvrdení, a tvrdí, že Všeobecný súd protiprávne obrátil dôkazné bremeno. Protiprávnosť rozsudku Všeobecného súdu podľa odvolateľky vyplýva aj z nedostatočného odôvodnenia a z protichodnosti argumentácie.
2.
Zamietnutie druhého žalobného dôvodu je protiprávne z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil zásadu proporcionality zakotvenú v článku 135 nariadenia č. 966/2012 konštatovaním, že rozhodnutie Komisie správne uplatnilo ustanovenia článku II.27.6 dohody o grante, a že nedošlo k porušeniu ustanovení článku II.25.4 dohody o grante alebo ustanovení článku 5 ZFEÚ a jej dodatkového protokolu č. 2. V rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza aj protichodné alebo nedostatočné odôvodnenie, ako aj skutočnosť, že Všeobecný súd údajne opomenul skúmanie a odôvodnené rozhodnutie v súvislosti s jej tvrdením, že pokiaľ boli schválené záverečné správy a vyúčtovania, Komisia už nemohla prijať opatrenia stanovené v článku 135 ods. 1 a 2 nariadenia č. 966/20212 s cieľom nariadiť vrátenie celej financovanej sumy, ale mohla prijať len opatrenia stanovené v článku 135 ods. 4 alebo 7 uvedeného nariadenia. Odvolateľka tiež tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil článok II.27.6. ods. 2 dohody o grante, že jej nebolo možné vytýkať okolnosť, že audit vykonaný v tejto veci nestanovil konečnú revidovanú sumu na základe konkrétnych výpočtov, a tak vzhľadom na neexistenciu takýchto výpočtov bolo vrátenie celej financovanej sumy nariadené protiprávne, rovnako ako je protiprávne vymáhanie vrátenia a celej financovanej sumy, a nie len časti tejto sumy, pričom rozsudok Všeobecného súdu je v tejto súvislosti založený na protichodnom odôvodnení. Odvolateľka poukazuje na protiprávnosť aj z dôvodu, že Všeobecný súd nesankcionoval konanie Komisie, ktorá neanalyzovala proporcionalitu porušenia povinnosti alebo proporcionalitu nedostatočného plnenia, a teda porušila ustanovenia článku II.25.4 dohody o grante a zásadu proporcionality, a odôvodnenie Všeobecného súdu v tejto súvislosti (v bode 102 na jednej strane a v bodoch 10 a 104 na druhej strane) je protichodné.
3.
Zamietnutie tretieho žalobného dôvodu je protiprávne z dôvodu, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil zásadu legitímnej dôvery. V rámci tohto dôvodu bola uvedená okolnosť, že žalobkyňa mala legitímne očakávanie, že predmetná zmluva sa bude uplatňovať v súlade s článkom II.9 [dohody o grante], v ktorom sa kritérium „najnižšej ceny“ uvádza popri kritériu „najlepší pomer kvalita/cena“ a neuvádza sa povinnosť prijať vo výberovom konaní ďalšie komplexnejšie kritériá. Odvolateľka okrem toho uvádza, že Všeobecný súd opomenul skúmanie a odôvodnené rozhodnutie v súvislosti s dôsledkami, ktoré zmluvnej strane vyplývajú z právnej povahy dohody o grante, ktorá je štandardnou zmluvou, no nebola sformulovaná dostatočne jasne a výslovne tak, aby nenechávala žiadne výkladové pochybnosti, že Všeobecný súd nesprávne vyložil nedostatočné splnenie podmienok účinnosti uvedenej zásady.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2012 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4040/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)