← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·13.6.2025

C-400/25

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0400

C_202504273SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/4273

11.8.2025

Odvolanie podané 13. júna 2025: Gennadij Nikolajevič Timčenko proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 2. apríla 2025 vo veci T-297/23, Gennadij Nikolajevič Timčenko/Rada Európskej únie

(Vec C-400/25 P)

(C/2025/4273)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľa: Gennadij Nikolajevič Timčenko (Gennady Nikolayevich Timchenko) (v zastúpení: S. Bonifassi, T. Bontinck, E. Fedorova a J. Goffin, advokáti)

Ďalšia účastníčka konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 2. apríla 2025, ktorý vydala prvá rozšírená komora Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-297/23,

v dôsledku toho vyhovel návrhom odvolateľa, ktoré predložil Všeobecnému súdu Európskej únie, a to:

zrušiť na základe článku 263 ZFEÚ:

rozhodnutie (SZBP) 2023/572 ( 1 ) a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/571 ( 2 ) , ako aj

rozhodnutie (SZBP) 2023/1767 ( 3 ) a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1765 ( 4 ) ,

v rozsahu, v akom sa ho tieto týkajú,

na základe článku 268 ZFEÚ nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku prijatia týchto aktov,

uložil ďalšej účastníčke konania povinnosť nahradiť trovy konania v oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza desať odvolacích dôvodov.

V prvom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím, že Rada prvou časťou kritéria stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 ( 5 ) nevytvorila domnienku vzťahu vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi pôsobiacimi v Rusku a vládou Ruskej federácie.

V druhom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia obrátením dôkazného bremena a konštatovaním, že Rada nebola povinná preukázať, že existuje vzťah vzájomnej závislosti medzi poprednými podnikateľmi pôsobiacimi v Rusku a vládou Ruskej federácie v zmysle odôvodnenia 4 rozhodnutia (SZBP) 2023/1094 ( 6 ) , a že preukázanie, že tento záver bol nesprávny, prináležalo odvolateľovi.

V treťom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v prvej časti kritéria stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 vyložil pojem „poprední“ tak, že sa vzťahuje na „vplyv“ podnikateľov pôsobiacich v Rusku z hľadiska ich profesijného postavenia, významu ich hospodárskych činností, rozsahu ich kapitálovej účasti alebo ich funkcií v rámci jedného alebo viacerých podnikov, v ktorých vykonávajú tieto činnosti.

Vo štvrtom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že odvolateľ nepreukázal, že zavedenie prvej časti kritéria g) mohlo porušiť zásadu proporcionality, a že Všeobecný súd tým porušil aj svoju povinnosť odôvodnenia, keďže nepreukázal proporcionalitu prvej časti kritéria g) a neodpovedal na viaceré tvrdenia uvedené odvolateľom.

V piatom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil svoju povinnosť odôvodnenia konštatovaním, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia uplatnením kritéria označenia upraveného v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 na odvolateľa bez toho, aby preukázala pozitívne a konkrétne konanie odvolateľa podporujúce „konanie alebo politiky, ktorými sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, alebo stabilita či bezpečnosť na Ukrajine“.

V šiestom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil svoju povinnosť odôvodnenia konštatovaním, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia uplatnením kritéria označenia upraveného v článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 na odvolateľa bez toho, aby preukázala pozitívne a konkrétne konanie odvolateľa, ktorým by „materiálne alebo finančne podporoval ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou“.

V siedmom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tak, že nahradil Radu usúdením, že uplatnenie kritéria d) na odvolateľa bolo odôvodnené najmä skutočnosťou, že Bank Rossija spreneverila finančné prostriedky v prospech prezidenta Putina a jeho priateľov, hoci takéto tvrdenie nebolo uvedené ako dôvod označenia zo strany Rady a v každom prípade nebolo preukázané, a skutočnosťou, že odvolateľ mal údajne prospech z daňových oslobodení a že spoločnosti Novatek a Sachatrans dostali pomoc od vlády Ruskej federácie, hoci takéto dôvody neboli uvedené v odôvodnení a Rada ich neuviedla na odôvodnenie uplatnenia tohto kritéria na odvolateľa.

V ôsmom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia uplatnením kritéria označenia upraveného v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 269/2014 na odvolateľa, hoci Rada nepreukázala, že odvolateľ bol „popredný“ v zmysle kritéria označenia.

V deviatom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutím, že Rada mohla na základe článku 29 ZEÚ obmedziť slobodu pohybu európskeho občana.

V desiatom odvolacom dôvode odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porušil zásadu proporcionality a svoju povinnosť odôvodnenia rozhodnutím, že obmedzenie slobody pohybu odvolateľa bolo primerané, hoci Rada neidentifikovala osobné správanie odvolateľa predstavujúce skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu pre niektorý základný záujem členských štátov Európskej únie, a hoci toto obmedzenie nerešpektovalo podstatu práva odvolateľa.

( 1 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75 I, 2023, s. 134 ).

( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1 ).

( 3 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1767 z 13. septembra 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 104 ).

( 4 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2023/1765 z 13. septembra 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 226, 2023, s. 3 ).

( 5 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ).

( 6 ) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1094 z 5. júna 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 146, 2023, s. 20 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4273/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-400/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik