C-425/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0425
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601326SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1326
16.3.2026
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 26. júna 2025 – Uzdaroji Akcine Bendrove Palink a i.
(Vec C-425/25, Stichting Truck Cartel Recovery a i.)
(C/2026/1326)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hoge Raad der Nederlanden
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľky v konaní o kasačnej sťažnosti: Uzdaroji Akcine Bendrove Palink, Adrestia TCC 1 Limited, Stichting Truck Cartel Recovery a i., Unilever plc a i.
Odporkyne v konaní o kasačnej sťažnosti: CNH Industrial NV, Stellantis NV, Iveco SpA, Iveco Magirus AG, DAF Trucks NV, DAF Trucks Deutschland GmbH, PACCAR Inc, TRATON SE, MAN Truck & Bus SE, MAN Truck & Bus Deutschland GmbH, Mercedes-Benz Group AG, AB Volvo, Volvo Lastvagnar AB, Renault Trucks SAS, Volvo Group Trucks Central Europ GmbH, Scania AB, Scania CV AB, Scania Deutschland GmbH
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP na základe práva Únie a najmä zásady efektivity – na účely určenia rozhodného práva – kvalifikovať ako protiprávne konanie (skutočnosť, ktorá spôsobila škodu), ktoré v prípade každého poškodeného zakladá jediný nárok na náhradu škody (nárok „follow-on“), ktorý môže zahŕňať viaceré zložky škody (transakcie) [ omissis ]? Alebo sa taká kvalifikácia ponecháva na právny poriadok členských štátov a tieto štáty sú oprávnené napríklad určiť, že také porušenie sa má považovať za protiprávne konanie (skutočnosť, ktorá spôsobila škodu), ktoré zakladá samostatný nárok na náhradu škody (nárok „follow-on“) za každú transakciu ?
2.
Ako sa má článok 31 nariadenia Rím II ( 1 ) vykladať v prípade skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, spočívajúca v jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, ktoré sa začalo pred 11. januárom 2009 a skončilo v tento deň alebo neskôr [ omissis ]? Konkrétne:
a)
Uplatní sa toto nariadenie z časového hľadiska na celé obdobie porušenia, a to aj v prípade, ak ide o obdobie pred 11. januárom 2009?
b)
Neuplatní sa toto nariadenie z časového hľadiska na celé obdobie porušenia, a to ani v prípade, ak ide o obdobie od 11. januára 2009? Alebo
c)
sa toto nariadenie uplatní z časového hľadiska len na obdobie od 11. januára 2009? Ako sa má v takom prípade posúdiť, na ktoré skutočnosti sa nariadenie vzťahuje a na ktoré nie?
Pokiaľ bude odpoveď na otázku 2 písm. a) alebo c) kladná, a preto sa v prejednávanej veci nariadenie Rím II uplatní:
3.
Ako sa má vykladať pojem „krajin[a], na ktorej trhu má obmedzenie účinok alebo by mohlo mať účinok“, uvedený v článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia Rím II v prípade „follow-on“ žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, ktoré konštatovala Európska komisia a ktoré sa vzťahuje na (viaceré krajiny alebo) celý EHP a pri ktorom ide o:
a)
škodu, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si kúpil, prenajal alebo obstaral formou lízingu tovar, na ktorý sa vzťahuje porušenie zákazu kartelov (nákladné vozidlá), v určitej krajine od jedného alebo viacerých účastníkov kartelu alebo od jedného alebo viacerých sprostredkujúcich subjektov, ako sú napríklad obchodníci [ omissis ];
b)
škodu, ktorá vznikla poškodenému, ktorý si kúpil, prenajal alebo obstaral formou lízingu tovar, na ktorý sa vzťahuje porušenie zákazu kartelov (nákladné vozidlá), v rôznych krajinách od jedného alebo viacerých účastníkov kartelu alebo od jedného alebo viacerých sprostredkujúcich subjektov, ako sú napríklad obchodníci [ omissis ];
c)
škodu, ktorá vznikla používateľovi prepravných služieb jedného alebo viacerých subjektov, ktoré v dôsledku porušenia vypočítali vyššie ceny za tieto služby [ omissis ];
d)
škodu, ktorá vznikla subjektu, ktorý tvrdí, že (aj) z dôvodu omeškania pri zavádzaní nových emisných technológií na účely splnenia čoraz prísnejších európskych emisných noriem bol poškodený, pričom táto škoda je tiež jedným z dôsledkov porušenia a okrem iného je tvorená vyššou spotrebou paliva a vyššími inými spotrebnými nákladmi, vrátane vyššieho mýta [ omissis ]?
4.
a)
Má sa článok 6 ods. 3 písm. b) nariadenia Rím II vykladať v tom zmysle, že na účely jednostrannej voľby rozhodného práva musia byť splnené nielen podmienky uvedené v tomto ustanovení, ale aj podmienka, aby poškodenému vznikla škoda vo viacerých krajinách, vrátane krajiny, v ktorej sa prejednáva jeho žaloba [ omissis ]?
b)
Má sa článok 6 ods. 3 písm. b) nariadenia Rím II vykladať v tom zmysle, že možnosť jednostrannej voľby rozhodného práva majú len poškodení, ktorým samotným vznikla škoda, alebo v tom zmysle, že túto možnosť majú aj žalobcovia, na ktorých poškodení postúpili nároky „follow-on“ [ omissis ]?
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) ( Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1326/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)