C-440/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0440
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202504748SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/4748
8.9.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Zwolle (Holandsko) 4. júla 2025 – PM a i./Minister van Asiel en Migratie
(Vec C-440/25, Erbil ( 1 ) )
(C/2025/4748)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Zwolle
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: PM, QN, RM, SM, TM, UM, VM a WM
Žalovaný: Minister van Asiel en Migratie
Prejudiciálne otázky
1.
Môže súd z článku 46 ods. 3 smernice 2013/32/EÚ ( 2 ) , prípadne v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, resp. z iného ustanovenia práva Únie alebo zásady práva Únie odvodiť právomoc vykonať vlastné posúdenie dôveryhodnosti odôvodnenia žiadosti o azyl, ktoré nahradí posúdenie ministra?
2.
Môže súd z niektorého z vyššie uvedených ustanovení odvodiť právomoc, že na základe tých častí odôvodnenia žiadosti o azyl, ktoré minister považuje za dôveryhodné, a v prípade kladnej odpovede na prvú otázku aj na základe tých častí tohto odôvodnenia, ktoré okrem toho súd považuje za dôveryhodné, prijme meritórne a konečné rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu? Môže pritom súd vlastným posúdením dôveryhodnosti obáv z prenasledovania alebo skutočného nebezpečenstva, že dôjde k vážnej ujme, nahradiť posúdenie ministra, najmä ak sa súd považuje za dostatočne informovaný na to, aby takéto posúdenie vykonal na základe verejne dostupných informácií o krajine, ktoré sú k dispozícii?
3.
Môže vnútroštátna judikatúra, napríklad na základe procesnej autonómie, obmedziť právomoci uvedené v prvej a druhej otázke tak, že tieto právomoci sú napriek tomu priznané výlučne ministrovi?
4.
Môže súd pri posudzovaní, či má dostatok informácií na vydanie rozhodnutia vo veci samej, zohľadniť informácie predložené v priebehu konania, ktoré ešte neboli k dispozícii v správnom konaní? Je pritom relevantné, či sa účastníci konania mohli v plnom rozsahu vyjadriť k skutkovému stavu veci písomne alebo na pojednávaní?
5.
Má sa pod pojmom „oprávnená obava“ v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2011/95/EÚ ( 3 ) rozumieť situácia, v ktorej existuje primeraná miera pravdepodobnosti, že žiadateľ o azyl bude v prípade návratu prenasledovaný? Má sa táto primeraná miera pravdepodobnosti konkretizovať na základe kritéria „obozretnej a rozumne uvažujúcej osoby“, v prípade ktorej je rozhodujúce, či sa z pohľadu obozretnej a rozumne uvažujúcej osoby v postavení žiadateľa o azyl po zvážení všetkých známych okolností návrat do krajiny pôvodu javí ako neprimeraný? Ak nie, aké kritérium potom treba uplatniť?
( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60 ).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4748/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)