C-454/25

C_202504590SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/4590

25.8.2025

Ďalší účastník konania: Európsky výbor pre ochranu údajov

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil uznesenie Všeobecného súdu z 29. apríla 2025 vo veci T-319/24 Meta Platforms Ireland/EDPB v rozsahu, v akom tento súd zamietol návrh na zrušenie „stanoviska EDPB 08/2024 k platnému súhlasu v súvislosti s modelmi ‚súhlas alebo platba‘ zavedenými veľkými online platformami“ (ďalej len „napadnuté stanovisko“) ako neprípustný a v rozsahu, v akom zamietol návrh na náhradu škody proti napadnutému stanovisku ako zjavne nedôvodný,

—

uložil EDPB povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza štyri odvolacie dôvody:

Po prvé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil pojem napadnuteľný akt podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ, najmä zásady vyjadrené v bode 29 rozsudku Belgicko/Komisia (C-16/16 P), a nevyvodil správne dôsledky zo vzájomného pôsobenia medzi článkom 64 ods. 2 a článkom 65 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 ( 1 ) (GDPR). Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že zásada autonómie práva Únie nemá výkladový vplyv na podmienky prípustnosti podľa článku 263 ZFEÚ.

Po druhé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 340 druhý odsek ZFEÚ. Pokiaľ ide o požiadavku „škody“, ušlý zisk v júni 2024 bezprostredne hrozil a bol predvídateľný a v každom prípade, ak navrhovateľ žiada o vydanie príkazu v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Galileo (T-279/03), akým je zrušenie napadnutého stanoviska, porušenie základného práva napĺňa podmienku škody. Pokiaľ ide o požiadavku „príčinnej súvislosti“, Všeobecný súd prijal neprimerane obmedzené kritérium príčinnej súvislosti, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a všeobecnými zásadami spoločnými pre členské štáty v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti.

Po tretie Všeobecný súd prekročil mieru voľnej úvahy, ktorú mu priznáva článok 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, čím porušil právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces (článok 47 ods. 1 a 2 Charty). Náhle zamietnutie Všeobecného súdu založené na údajnej zjavnej neexistencii merita návrhu na náhradu škody konkrétne spôsobilo, že odvolateľka nemala možnosť predložiť dôkazy na podporu svojich návrhov na vyhlásenie neplatnosti a na náhradu škody po skončení písomnej časti konania.