C-496/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0496
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202505572SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/5572
27.10.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casație și Justiție (Rumunsko) 21. júla 2025 – Parchetul de pe lângă Curtea de Apel București, D.S.N., D.C.A., S.R., L.D., I.L., B.T., B.M., G.A.A., A.D., G.C., A.D./Statul român – Agenția Națională de Administrare Fiscală, A.G.
(Vec C-496/25, Lin III ( 1 ) )
(C/2025/5572)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Înalta Curte de Casažie şi Justižie
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolatelia: Parchetul de pe lângă Curtea de Apel Bucureşti, D.S.N., D.C.A., S.R., L.D., I.L., B.T., B.M., G.A.A., A.D., G.C., A.D.
Odporcovia: Statul român – Agenția Națională de Administrare Fiscală, A.G.
Prejudiciálne otázky
1.
Možno v rámci výkladu článku 325 [ZFEÚ], článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Dohovor PIF“) považovať spolčenie viacerých osôb s cieľom spáchať podvody týkajúce sa DPH za podvod alebo iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k spáchaniu podvodu, ktorý predstavuje účel tohto spolčenia?
2.
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku, majú sa ustanovenia článku 2, článku 4 ods. 2 a 3 [ZEÚ], článku 2 ods. 2 a článku 325 ods. 1 [ZFEÚ] a článku 2 ods. 1 Dohovoru PIF ( 2 ) , v súlade s ich výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor v rozsudku [z 24. júla 2023, Lin, C-107/23 PPU, EU:C:2023:606; ďalej len „rozsudok Lin“], [ako aj] článku 49 ods. 1, článku 52 ods. 3 a článku 53 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má v rámci trestného konania vo veci trestných činov týkajúcich sa DPH a súvisiacich trestných činov upustiť od uplatnenia vnútroštátneho štandardu ochrany vo veci zásady priaznivejšieho trestnoprávneho predpisu ( lex mitior ), tak, ako vyplýva zo záväznej judikatúry najvyššieho súdu daného členského štátu, podľa ktorého procesnými úkonmi vykonanými pred vyhlásením neplatnosti ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúceho dôvody prerušenia premlčacích dôb týkajúcich sa trestnej zodpovednosti nedochádza k prerušeniu premlčania, a to v prípade, že:
a)
neuplatnenie uvedeného vnútroštátneho štandardu je nezlučiteľné so zákazom uplatnenia lex tertia – ústavnej zásady;
b)
v súlade s uvedenou vnútroštátnu judikatúrou možno usúdiť, že všeobecná premlčacia doba týkajúca sa trestnej zodpovednosti uplynula pred vyhlásením rozsudku [Lin];
c)
neuplatnenie uvedeného vnútroštátneho štandardu na základe práva Únie má za následok zabezpečenie úrovne ochrany základných práv zakotvených v Charte, ktorá nie je rovnocenná alebo porovnateľná s ochranou zaručenou článkom 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach [ďalej len „EDĽP“];
d)
vnútroštátne právo nestanovuje konkrétne kritériá, na základe ktorých by súd členského štátu mohol predbežne posúdiť systémové riziko beztrestnosti vyplývajúce z uplatnenia uvedeného vnútroštátneho štandardu v prípade trestných činov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie?
( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES C 316, 1995 s. 49 ; Mim. vyd. 19/008, s. 57).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5572/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)