← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·22.7.2025

C-500/25

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0500

C_202505573SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/5573

27.10.2025

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Heilbronn (Nemecko) 22. júla 2025 – Strafverfahren/RX

(Vec C-500/25, Staatsanwaltschaft Heilbronn)

(C/2025/5573)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Heilbronn

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

RX

Prejudiciálne otázky

1.

Patrí komerčná doprava v rámci Únie úplne novými motorovými vozidlami, ktoré ešte neboli riadne zaevidované na premávku a sú vybavené poznávacou značkou na skúšobnú prevádzku členského štátu, do pôsobnosti základných slobôd podľa ZFEÚ, najmä slobody poskytovania služieb v oblasti dopravy podľa článkov 56, 58 ods. 1, 90 a nasl. ZFEÚ?

V prípade KLADNEJ odpovede na predchádzajúcu otázku:

2.

Majú sa článok 56 prvá veta a článok 58 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 91 ods. 1 písm. a) a článkom 92 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že ich cieľom je liberalizácia a harmonizácia vnútorného trhu v oblasti komerčnej dopravy na základe otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou a s rovnakými podmienkami hospodárskej súťaže, t. j. odstránenie prekážok v podobe vnútroštátnych zásahov, a že v tomto ohľade zakladajú primárnu legislatívnu právomoc v prospech Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o reštriktívne predpisy v oblasti dopravy?

V prípade KLADNEJ odpovede na predchádzajúcu otázku:

3.

Majú sa článok 56 prvá veta a článok 58 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 91 ods. 1 písm. a) a najmä článkom 92 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že – v prípade neexistencie európskeho nariadenia alebo smernice o harmonizácii v oblasti vzájomného uznávania poznávacích značiek na skúšobnú prevádzku:

a)

žiadny členský štát – bez jednomyseľného súhlasu Rady – nesmie prijať predpisy v oblasti dopravnej politiky, ktoré by svojím priamym alebo nepriamym vplyvom na doposiaľ platné vnútroštátne predpisy znevýhodňovali dopravcov z iných členských štátov v porovnaní s domácimi dopravcami (zákaz zhoršenia alebo prinajmenšom povinnosť „stand still“);

b)

uvedené články vnútroštátneho predpisu – ako je ustanovenie § 20 ods. 1 štvrtá veta Fahrzeug-Zulassungsverordnung (nariadenie o zápise vozidiel do evidencie na prevádzku v cestnej premávke) v predchádzajúcom znení (zachované v § 46 ods. I veta 4 FZV v novelizovanom znení), ktoré je sporné v konaní vo veci samej a podľa ktorého sa v rámci doposiaľ nediferencovane formulovaného predpisu, ktorý sa v praxi aj v judikatúre uplatňoval bez rozdielu na všetky prípady cezhraničnej dopravy (vývoz/tranzit/dovoz), (znovu) odôvodňuje všeobecný zákaz tzv. „zápisu do evidencie na diaľku“ pod zámienkou údajného výslovného objasnenia („návrat k predchádzajúcemu stavu“);

c)

treba s ohľadom na zásadnú zvrchovanú právomoc členských štátov v oblasti riadnej evidencie vozidiel v každom prípade odpovedať kladne vtedy, ak by sa zákaz tzv. „zápisu do evidencie na diaľku“ bez rozdielu uplatňoval aj na poznávacie značky na skúšobnú prevádzku v iných členských štátoch? Inými slovami: ak pri komerčnom prevoze nových, ešte riadne nezaevidovaných motorových vozidiel zo Spolkovej republiky Nemecko do iných členských štátov (vývoz) je zakázaná možnosť použiť poznávacie značky na skúšobnú prevádzku z iného členského štátu uznanými a spoľahlivými dopravcami tohto iného členského štátu v rámci ich komerčnej činnosti;

d)

treba na uvedené otázky odpovedať kladne v každom prípade len vtedy, ak je dotknutému podniku z iného členského štátu na základe platných vnútroštátnych predpisov de facto účinne zamedzený prístup na trh (odmietnutie uznania poznávacích značiek na skúšobnú prevádzku iného členského štátu a zároveň nemožnosť získať rovnocenné vnútroštátne poznávacie značky na skúšobnú prevádzku vo vlastnom mene v potrebnom počte)?

4.

Patrí komerčná doprava v rámci Únie novými motorovými vozidlami, ktoré ešte neboli riadne zaevidované a sú označené poznávacou značkou na skúšobnú prevádzku členského štátu, (tiež) do pôsobnosti voľného pohybu tovaru a najmä pod ochranu článku 35 ZFEÚ?

V prípade ZÁPORNEJ odpovede na predchádzajúcu otázku:

5.

Zmení sa posúdenie, ak sa predloží dôkaz, že prípadne porovnateľné vnútroštátne poznávacie značky na skúšobnú prevádzku v príslušnom členskom štáte (1) neexistujú; alebo (2) ich nemôže získať podnik so sídlom v inom členskom štáte; alebo (3) tento podnik ich môže získať len za sťažených podmienok; alebo (4) ich tento podnik môže získať len za neprimeraných (hospodárskych) podmienok?

V prípade KLADNEJ odpovede na predchádzajúcu (predchádzajúce) otázku (otázky):

6.

Má sa článok 35 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave – ako je platné ustanovenie § 20 ods. 1 štvrtá veta FZV, v pôvodnom znení (zachované v § 46 ods. 1 štvrtá veta FZV, v novelizovanom znení), ktoré je sporné v konaní vo veci samej a podľa ktorého je pri vývoze nových, ešte riadne nezaevidovaných motorových vozidiel zo Spolkovej republiky Nemecko zakázaná možnosť používať poznávacie značky na skúšobnú prevádzku z iného členského štátu?

V prípade KLADNEJ odpovede na predchádzajúcu otázku:

7.

Má sa článok 36 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že prípadné obmedzenia voľného pohybu takých vozidiel musia byť v konkrétnom prípade odôvodnené ochranou záujmov, na ktoré sa vzťahuje článok 36 ZFEÚ, alebo splnením nevyhnutných požiadaviek, ktoré uznal Súdny dvor Európskej únie?

V prípade KLADNEJ odpovede na predchádzajúcu otázku:

8.

Sú úvahy, ktoré nemecký zákonodarca vo všeobecnosti používa na odôvodnenie úplného zákazu tzv. „zápisu do evidencie na diaľku“, vo svetle článku 36 ZFEÚ nedostatočné, ak v konkrétnom prípade dotknutého podniku možno nesporne konštatovať, že

(i)

príslušné rakúske poznávacie značky na skúšobnú prevádzku sú efektívne dostupné prostredníctvom systému EUCARIS;

(ii)

všetky ostatné údaje na účely zabezpečenia zákonného používania poznávacích značiek na skúšobnú prevádzku sú vždy k dispozícii vo vozidle, čím nie sú sťažené kontrolné opatrenia a opatrenia na identifikáciu motorových vozidiel na mieste;

(iii)

evidenčné čísla a vozidlá, ktoré sa s nimi pohybujú, sú vždy správne poistené;

(iv)

spoľahlivosť príslušného podniku bola overená vo vlastnom členskom štáte a v prípade potreby ju možno preukázať;

(v)

neexistuje žiadny faktický prvok, z ktorého by sa dalo odvodiť nebezpečenstvo medzinárodného prevodu motorového vozidla, krádeže motorového vozidla, nezákonného získania dokladov o vozidle, podvodu v súvislosti s (totálnou) škodou na motorovom vozidle a falšovania dokladov;

(vi)

sú k dispozícii prostriedky na zachovanie verejnej bezpečnosti a poriadku, ktoré predstavujú menší zásah a sú primerané a vzťahujú sa aj na vnútroštátne podniky v rámci používania vnútroštátnych poznávacích značiek na skúšobnú prevádzku (napr. povinnosť správne viesť knihu jázd, ako to už aj tak musí dotknutý podnik robiť na základe vnútroštátnych predpisov)?

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5573/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-500/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik