C-571/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0571
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202505441SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/5441
20.10.2025
Odvolanie podané 28. augusta 2025: MeSoFa Vermögensverwaltungs AG, v likvidácii, proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 18. júna 2025 vo veci T-450/22, MeSoFa/SRB
(Vec C-571/25 P)
(C/2025/5441)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: MeSoFa Vermögensverwaltungs AG, v likvidácii (v zastúpení: M. Fellner a P. Blaschke, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB), Európska centrálna banka (ECB)
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušiť napadnutý rozsudok,
—
zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/EES/2022/19 z 1. marca 2022 o posúdení podmienok pre uplatnenie riešenia krízovej situácie vo vzťahu k spoločnosti Sberbank Europe AG,
—
rozhodol tak, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií a ECB znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom,
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli odvolateľke v konaní na Všeobecnom súde a na Súdnom dvore.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka šesť odvolacích dôvodov.
Odvolateľka po prvé tvrdí, že SRB nemala právomoc prijať rozhodnutie o tom, že sa neuplatní riešenie krízovej situácie vo vzťahu k odvolateľke. Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že SRB má právomoc tak urobiť, a tvrdí, že takáto právomoc i) nemôže byť vyvodená z článku 7 ods. 2 nariadenia 806/2014 ( 1 ) (ďalej len „nariadenie SRM“); ii) by bola v rozpore s článkom 18 ods. 1 nariadenia SRM, ktorý neupravuje rozhodnutia o neuplatnení riešenia krízovej situácie; iii) by si vyžadovala účasť Komisie a Rady, ak by právomoc prijímať rozhodnutia o neuplatnení riešenia krízovej situácie vôbec existovala; a iv) nie je potrebná na to, aby sa umožnilo preskúmanie posúdenia existencie zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhania.
Po druhé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že SRB vo svojom rozhodnutí z 1. marca 2022 neporušila právo odvolateľky byť vypočutý, keďže i) odvolateľka spochybnila nielen posúdenie SRB týkajúce sa článku 18 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia SRM, ale aj posúdenie týkajúce sa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia SRM; ii) odvolateľka nebola vypočutá v súvislosti so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 18 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia SRM; a iii) nedošlo k zániku právo byť vypočutý vo vzťahu k požiadavkám uvedeným v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia SRM tým, že si predstavenstvo odvolateľky splnilo povinnosť poskytnúť informácie podľa bankového práva pred riešením krízovej situácie.
Po tretie odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že SRB v rozhodnutí z 1. marca 2022 poskytla dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tomu, prečo neboli k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, pokiaľ ide o článok 18 ods. 1 písm. b) nariadenia SRM, a vo vzťahu k odchýleniu sa od vypracovaného plánu riešenia krízových situácií.
Po štvrté odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že SRB v rozhodnutí z 1. marca 2022 správne uplatnila článok 18 ods. 1 písm. b) nariadenia SRM, a to najmä preto, že SRB nebola oprávnená sa oprieť o zistenia ECB v tejto súvislosti a nesprávne odmietla prípadnú transakciu v rámci súkromného trhu ako uskutočniteľné alternatívne opatrenie.
Po piate odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď zamietol ako nedôvodný žalobný dôvod odvolateľky, podľa ktorého rozhodnutie SRB z 1. marca 2022 porušuje zásadu proporcionality.
Po šieste odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď zamietol ako nedôvodný žalobný dôvod odvolateľky, podľa ktorého SRB nebola oprávnená sa odchýliť od plánu riešenia krízových situácií založeného na článku 23 nariadenia SRM. Odchýlenie sa od plánu riešenia krízových situácií si vyžaduje, aby sa ciele riešenia krízových situácií dali účinnejšie dosiahnuť, pričom však SRB konštatovala len to, že odchýlenie sa od plánu riešenia krízových situácií by neohrozilo ciele riešenia krízových situácií, čo je niečo úplne iné.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/5441/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)