C-572/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0572
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506489SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6489
15.12.2025
Odvolanie podané 29. augusta 2025: Brasserie Nationale (anc. Brasseries Funck-Bricher et Bofferding) proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora komora) z 2. júla 2025 vo veci T-289/24, Brasserie Nationale a Munhowen/Komisia
(Vec C-572/25 P)
(C/2025/6489)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľky: Brasserie Nationale (anc. Brasseries Funck-Bricher et Bofferding) a Munhowen SA (v zastúpení: G. Parleani, O. Parleani a R. Ianniello, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Autorité de concurrence du Grand-Duché de Luxembourg, Anheuser-Busch Inbev
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
vyhlásil odvolanie podané spoločnosťami Brasserie Nationale a Munhowen proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 2. júla 2025 vo veci T-289/24 za prípustné a dôvodné a v dôsledku toho
—
zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok, keďže sa v ňom vychádzalo z nesprávneho právneho výkladu pojmu „dozvedieť sa“ uvedeného v článku 22 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 139/2004 z 20. januára 2004 ( 1 ) , a v dôsledku toho,
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia pri výpočte 15-dňovej lehoty stanovenej v článku 22 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia, vyhovela žiadosti o postúpenie veci, ktorú jej zaslal luxemburský úrad na ochranu hospodárskej súťaže 7. februára 2024, a v dôsledku toho,
—
zrušil rozhodnutie Komisie zo 14. marca 2024, ktorým Komisia vyhovela žiadosti o postúpenie veci predloženej luxemburským úradom na ochranu hospodárskej súťaže.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú jediný odvolací dôvod, ktorý sa delí na dve časti:
Prvá časť odvolacieho dôvodu týkajúca sa významu a výkladu pojmu „dozvedieť sa“ s tromi kritickými bodmi:
—
Všeobecný súd uviedol, že skutočnosť, že sa členský štát dozvedel o koncentrácii, je predpokladom a podmienkou žiadosti o postúpenie veci, pričom dozvedenie sa musí byť „aktívne“ a „musí dotknutému členskému štátu umožniť vykonať predbežné posúdenie uvedených podmienok a posúdiť vhodnosť podania žiadosti o postúpenie veci“. Pre odvolateľky však neplatí ani jedno, ani druhé. Po prvé článok 22 nestanovuje, že skutočnosť, že sa členský štát dozvedel o koncentrácii, je predpokladom žiadosti o postúpenie veci; jediným dôsledkom dozvedenia sa je, že začína plynúť 15-dňová lehota, počas ktorej musí členský štát predložiť žiadosť o postúpenie veci Európskej komisii (ak tak mieni urobiť). Následne, na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, neexistuje žiadna právna ani intelektuálna súvislosť medzi tým, že sa členský štát dozvedel o koncentrácii, a povinnosťou, ktorá spočíva v aktívnom poskytovaní informácií umožňujúcich vykonať predbežnú analýzu.
—
Odvolateľky tiež tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že požiadavky riadnej správy vecí verejných a rýchlosti konania sa vzťahujú na jednotlivcov a že správne orgány sú od tejto povinnosti oslobodené.
—
Odvolateľky ďalej kritizujú rozhodnutie Všeobecného súdu v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že „samotná vedomosť o koncentrácii neumožňuje príslušnému orgánu vykonať predbežné posúdenie“ a že uloženie povinnosti vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vyhľadať (informácie) by im spôsobilo „značnú administratívnu záťaž tiež v rozpore s cieľom účinnosti“. Právna istota je v tomto prípade ohrozená nielen preto, že podniky stále nevedia, čo majú oznámiť, ale aj preto, že zásady sa môžu líšiť v závislosti od územia, na ktorom podniky pôsobia.
V konečnom dôsledku je kritizované, že podľa rozhodnutia Všeobecného súdu by bola nečinnosť usmernením, ktoré by mali orgány hospodárskej súťaže dodržiavať na účely začiatku plynutia lehoty na začatie konania o postúpení veci Európskej komisii. Uvádzajú sa aj ďalšie doplňujúce alebo doplňujúce tvrdenia.
Druhá časť odvolacieho dôvodu týkajúca sa počítania lehoty:
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor zrušil rozsudok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 22 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 139/2004 v rozsahu, v akom sa luxemburský orgán na ochranu hospodárskej súťaže dozvedel o „koncentrácii“ viac ako 15 dní pred zaslaním žiadosti o postúpenie veci Komisii. Žiadosť o postúpenie veci, ktorú tento miestny orgán na ochranu hospodárskej súťaže zaslal 7. februára 2024 Komisii, bola preto podaná oneskorene. Odvolateľky preto ako priamy a nedeliteľný dôsledok navrhujú zrušiť rozhodnutie Komisie zo 14. marca 2024, ktorým sa vyhovuje žiadosti luxemburského orgánu na ochranu hospodárskej súťaže o postúpenie veci.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6489/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)