← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.9.2025

C-586/25

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0586

C_202600279SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/279

26.1.2026

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy Warszawa-Praga w Warszawie (Poľsko) 5. septembra 2025 – RV a YW/Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski S.A.

(Vec C-586/25, Cedrosiwicz ( 1 ) )

(C/2026/279)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy Warszawa-Praga w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: RV a YW

Žalovaný: Powszechna Kasa Oszczędności Bank Polski S.A.

Prejudiciálne otázky

1.

Z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej, ako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplývajúca zásada výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie vyžaduje široký výklad takého ustanovenia, ako je článok 804 § 1 body 1 a 2 ustawa z dnia 17 listopada 1964 r. – Kodeks postępowania cywilnego (zákon zo 17. novembra 1964 – Občiansky súdny poriadok) (Dz. U. z roku 2020, položka 1575, v znení zmien, ďalej len „OSP“), takým spôsobom, že k dôvodom zrušenia vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré sú v ňom uvedené, patrí aj platobný rozkaz vydaný súdom v konaní o vydanie platobného rozkazu podľa článku 485 § 3 OSP, platného do 7. novembra 2019, ak základom žiadosti spotrebiteľov o zrušenie vykonateľnosti platobného rozkazu je námietka, že úverová zmluva obsahuje nekalé zmluvné podmienky a žalovaní napriek tomu, že dostali kópiu platobného rozkazu, voči nemu nepodali odpor v zákonnej lehote?

v prípade kladnej odpovede na otázku č. 1:

2.

Má sa článok 4 ods. 2 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 2 ) vykladať v tom zmysle, že podmienku v spotrebiteľskej zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 ( 3 ) , ktorou sa zavádza doložka o variabilnej úrokovej sadzbe, ktorá zahŕňa referenčnú hodnotu WIBOR, možno považovať za vyjadrenú „jednoduchým a zrozumiteľným jazykom“, ak zároveň:

a)

banka informovala dlžníka, že variabilná úroková sadzba pozostáva z marže a referenčnej hodnoty;

b)

banka neoznámila dlžníkovi, ako a kto určuje referenčnú hodnotu, ani ako sa jej výška menila v predchádzajúcich rokoch;

c)

zmluva odkazuje, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu, na externú informačnú službu, ku ktorej spotrebiteľ nemá zaručený prístup počas celej doby trvania úveru a počas obdobia po skončení platnosti zmluvy, keď sa môže dovolávať práv vyplývajúcich z nekalých podmienok v nej uvedených?

3.

Má sa článok 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že podmienka v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, podľa ktorej je faktorom ovplyvňujúcim úpravu výšky úrokovej sadzby referenčná hodnota WIBOR, ktorá v čase uzavretia zmluvy o úvere stranami nebola upravená všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale bola stanovená treťou osobou nepodliehajúcou inštitucionálnemu dohľadu, pričom banka poskytujúca úver mala nepriamy vplyv na výšku tejto hodnoty, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa?

v prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky:

4.

Má sa článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že ak sa podmienka stanovujúca variabilnú úrokovú sadzbu považuje za nekalú, pretože odkazuje na referenčnú hodnotu WIBOR, môžu byť zmluvné strany naďalej viazané zmluvou o úvere za predpokladu, že ide o úver s pevnou úrokovou sadzbou a pevnou bankovou maržou uvedenou v zmluve, alebo skutočnosť, že spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou variabilnej úrokovej sadzby vyhlásenou za nekalú, má za následok, že zmluva musí byť vyhlásená za neplatnú ex tunc ?

( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Ú. v. ES, L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288.

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 Ú. v. EÚ L 171, 2016, s. 1 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/279/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-586/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik