C-603/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0603
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202600440SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/440
2.2.2026
Odvolanie podané 12. septembra 2025: Gianfranco Emanuele, Dorte Hansen proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 2. júla 2025 vo veci T-228/24, Emanuele a Hansen/Parlament
(Vec C-603/25 P)
(C/2026/440)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolatelia: Gianfranco Emanuele, Dorte Hansen (v zastúpení: L. Levi, P. Baudoux, advokátky)
Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie, Európska komisia
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 2. júla 2025, Emanuele a Hansen/Parlament (T-228/24, ďalej len „napadnutý rozsudok“, ECLI:EU:T:2025:651),
—
v dôsledku toho vyhovel návrhom odvolateľov v prvostupňovom konaní, a teda:
—
zrušil sporné rozhodnutie zo 4. júla 2023 týkajúce sa práv žalobcov na dôchodok, ktorým sa najmä odmieta uplatnenie článkov 21 a 22 prílohy XIII k služobnému poriadku na žalobcov a ktorým sa im oznamuje, že sa na nich uplatní len článok 28 tej istej prílohy,
—
v prípade potreby zrušil rozhodnutie o zamietnutí ich individuálnej sťažnosti z 5. februára 2024,
—
uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú dva odvolacie dôvody:
—
Prvý odvolací dôvod je založený na porušení pôsobnosti právnej normy, najmä článkov 21, 22 a 28 prílohy XIII k služobnému poriadku, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia súdom.
Odvolatelia v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku porušil kritérium stanovené judikatúrou na uplatnenie článkov 21 a 22 prílohy XIII k služobnému poriadku, ktoré sa má použiť na výklad článku 28 tejto prílohy.
—
Druhý odvolací dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania pri preskúmaní námietky nezákonnosti a porušení povinnosti odôvodnenia súdom.
V napadnutom rozsudku sa Všeobecný súd nezaoberal kritikou odvolateľov týkajúcou sa porovnania ich situácie so situáciou akéhokoľvek iného prispievateľa do systému dôchodkového zabezpečenia (vrátane prípadu úradníka, ktorý sa stal dočasným zamestnancom). Ďalej existencia rôznych kategórií zamestnancov nemôže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkmi a ostatnými zamestnancami, keďže ide o to, či sa má/môže, pokiaľ ide o nadobudnutie nároku na dôchodok, s dočasným zamestnancom, ktorý sa stane úradníkom, zaobchádzať inak ako s „ostatnými prispievateľmi“, ktorí si zachovali svoje nepretržité poistenie v systéme dôchodkového zabezpečenia (prispievatelia, ktorí boli vždy úradníkmi, prispievatelia, ktorí boli vždy zamestnancami, a prispievatelia, ktorí boli úradníkmi a potom zamestnancami). Okrem toho neexistujú „objektívne rozdiely“, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku. Navyše ciele poistno-matematickej rovnováhy a rozpočtovej disciplíny nie sú relevantné na účely preskúmania zákonnosti článku 28 prílohy XIII k služobnému poriadku. Rozlišovacie kritérium, ktoré Všeobecný súd podľa všetkého v napadnutom rozsudku nesprávne obmedzil na rozdiel medzi úradníkom a zamestnancami, teda nesúvisí so sledovanými cieľmi alebo nemá žiadnu súvislosť so sledovanými cieľmi a opačný záver v napadnutom rozsudku je z rovnakých dôvodov založený na nesprávnom právnom posúdení.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/440/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)