C-652/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Częstochowie (Poľsko) 6. októbra 2025 – BLUEBERRY sp. z o.o./CASK Besloten Vennootschap

(Vec C-652/25, Blueberry)

(C/2026/1061)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Częstochowie

Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“), v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článkom 2 ZEÚ, ako aj článok 2 a článok 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( 1 ) (ďalej len „smernica 2000/78“), v spojení s článkami 21 a 47 Charty, ako aj samotný článok 47 Charty, vykladať v tom zmysle, že ak podľa práva členského štátu sudcovia všeobecných súdov automaticky odchádzali do dôchodku vo veku 67 rokov, alebo ak predložili vyhlásenie a lekárske potvrdenie v určenej lehote, vo veku 70 rokov, bránia tieto ustanovenia [práva EÚ] tomu, aby sa – na sudcov, ktorý už boli v úrade v čase platnosti tohto právneho stavu a s výhradou výnimiek vyplývajúcich zo zásady právnej istoty v prípadoch, keď sudca konal v dôvere v uvedené predpisy – uplatňovali neskôr prijaté vnútroštátne predpisy, ktoré znížili vek odchodu sudcov do dôchodku na 65 rokov, a to v situácii, keď sa zároveň predĺženie tohto veku na 70 rokov podmienilo dodatočným kritériom v podobe súhlasu ministra spravodlivosti, a po tom, ako Súdny dvor v rozsudku vo veci C-192/18 uznal toto kritérium za porušenie článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, kritériom v podobe súhlasu orgánu, akým je poľská Štátna súdna rada (ďalej len „KRS“), pričom a) tento orgán podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nie je nezávislý, b) sudca nemá k dispozícii opravný prostriedok pred súdom, ktorý by zaručoval účinnú súdnu ochranu, c) podmienky udeľovania súhlasu sú všeobecné, nejasné a neoveriteľné, čo umožňuje svojvoľný postup tohto orgánu, d) odôvodnenia poskytnuté týmto orgánom prakticky nevysvetľujú spôsob uplatňovania týchto podmienok, e) zníženiu veku odchodu do dôchodku zároveň predchádzala vyššie uvedená zmena mechanizmu predlžovania sudcovskej činnosti, ktorá opodstatňuje vznik odôvodnených pochybností u právnych subjektov o nezávislosti sudcu súdu od vonkajších vplyvov a o jeho nestrannosti vo vzťahu k protichodným záujmom strán a takéto zníženie veku odchodu do dôchodku nie je vzhľadom na uvedenú zmenu proporcionálne vo vzťahu k žiadnemu legitímnemu cieľu?

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná: Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty a článkom 2 ZEÚ, ako aj ustanovenia článku 2 a článku 6 ods. 1 smernice 2000/78 v spojení s článkami 21 a 47 Charty, ako aj samotný článok 47 Charty, vykladať v tom zmysle, že ak podľa práva členského štátu sudcovia všeobecných súdov automaticky odchádzali do dôchodku vo veku 67 rokov, resp. ak predložili príslušné vyhlásenie a lekárske potvrdenie v stanovenej lehote, vo veku 70 rokov, tieto ustanovenia [práva EÚ] bráni uplatneniu neskôr prijatých vnútroštátnych predpisov, ktoré podmienili predĺženie veku odchodu do dôchodku na 70 rokov dodatočným kritériom v podobe súhlasu orgánu, akým je poľská Štátna súdna rada, pričom a) tento orgán podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nezávislý, b) sudca nemá k dispozícii opravný prostriedok pred súdom, ktorý by zaručoval účinnú súdnu ochranu, c) podmienky udeľovania súhlasu sú všeobecné, nejasné a neoveriteľné, čo umožňuje svojvoľný postup tohto orgánu, d) odôvodnenia poskytnuté týmto orgánom prakticky nevysvetľujú spôsob uplatnenia týchto podmienok, e) uvedené dodatočné kritérium nahradilo kritérium, ktoré už Súdny dvor uznal za porušenie článku 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ (vec C-192/18), a to súhlas ministra spravodlivosti, ktorého zavedenie bolo sprevádzané znížením veku odchodu do dôchodku zo 67 na 65 rokov?

5.

Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, článok 47 Charty, článok 2 a článok 4 ods. 3 ZEÚ a zásady prednosti práva Únie a účinného súdneho preskúmania vo svetle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 13. marca 2007 vo veci C-432/05, Unibet, vykladať tak, že súd, v ktorého rozhodovacom zložení rozhoduje aj sudca uvedený v prvej alebo štvrtej otázke, je oprávnený z úradnej moci pozastaviť uplatňovanie vnútroštátneho predpisu uvedeného v týchto otázkach, ktorý upravuje jeho odchod do dôchodku, a pokračovať v rozhodovaní v tomto a iných prípadoch, kým nedostane odpoveď od Súdneho dvora, pokiaľ uzná, že je to potrebné na to, aby sa vec prejednávaná pred týmto súdom rozhodla v súlade s platnými ustanoveniami práva Únie?