C-657/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0657
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202506607SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/6607
22.12.2025
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Apelativen săd – Plovdiv (Bulharsko) 12. septembra 2025 – trestné konanie proti PL
(Vec C-657/25, Petikov ( 1 ) )
(C/2025/6607)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Apelativen săd – Plovdiv
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
PL
Prejudiciálne otázky
1.
Uplatní sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 ( 2 ) z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, na porušenia colných predpisov, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva trestným činom, a to najmä v oblasti sankcií v súvislosti s pašovaním tovaru, ktoré môže v závislosti od hodnoty a spôsobu jeho určenia [podľa zakon za mitnicite (colný zákon) na základe colnej hodnoty pri dovoze určenej podľa pravidiel stanovených v článkoch 70 a 74 uvedeného nariadenia alebo – ako sa uvádza v judikatúre týkajúcej sa uplatňovania článku 242 ods. 1 písm. e) Nakazatelen kodex (Trestný zákon) – v súlade s trhovými cenami určenými znaleckým posudkom] predstavovať buď správny delikt podľa článku 233 colného zákona, alebo trestný čin podľa článku 242 ods. 1 písm. e) Trestného zákona?
2.
Dovoľujú článok 83 ods. 3 a článok 69 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 určiť hodnotu tovaru, ktorý je predmetom porušenia colných predpisov, podľa iných kritérií, než aké sú stanovené v článkoch 70 a 74 uvedeného nariadenia, a je v tejto súvislosti prípustná vnútroštátna právna úprava, aká sa nachádza v článku 242 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorá ako znak skutkovej podstaty trestného činu kvalifikovaného pašovania stanovuje kritérium „[vo] veľkom rozsahu“ ako jediné kritérium rozlišovania medzi správnym deliktom podľa článku 233 ods. 1 colného zákona, ktorý sa sankcionuje pokutou vo výške percentuálnej sadzby z colnej hodnoty tovaru, ktorá sa určuje podľa metód stanovených v článkoch 70 a 74 uvedeného nariadenia, pri dovoze, a trestným činom podľa článku 242 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorý sa sankcionuje trestom odňatia slobody a peňažným trestom, pričom neexistuje nijaká legálna definícia tohto kritéria [„veľkého rozsahu“] a jeho význam bol stanovený vo výkladovom rozsudku pléna trestnoprávneho senátu (OSNK) Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) č. 1 z 30. októbra 1998 vo výkladovej veci č. 1/98, podľa ktorého „veľký rozsah“ zodpovedá peňažnej hodnote predmetu skutku, ktorá je vyššia než sedemdesiatnásobok minimálnej mzdy stanovenej v krajine, pričom určenie peňažnej hodnoty v trhových cenách nie je založené na normatívnych alebo iných objektívnych kritériách, ale vykonáva ho znalec, a je tým porušené právo obvineného/obžalovaného na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie a zásada zákonnosti trestných činov a trestov podľa článku 49 Charty, keďže kritérium „veľkého rozsahu“, ktoré má za následok zmenu správneho deliktu proti colným predpisom na trestný čin, nie je vymedzené v zákone, ale vo výkladovom rozsudku Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd), ktorý nie je uverejnený [v štátnom vestníku]?
3.
Povoľuje článok 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 952/2013 v spojení s článkom 49 Charty základných práv Európskej únie právnu úpravu, aká sa nachádza v článku 242 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, podľa ktorej sa porušenie colných predpisov na základe kritéria „veľkého rozsahu“ kvalifikuje ako trestný čin, ktorého legálna definícia v zákone neexistuje a ktorého obsah vyplýva z judikatúry – výkladového rozsudku Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd) č. 1 z 30. októbra 1998 –, a sú vzhľadom na absenciu objasnenia kvalifikovaného znaku skutkovej podstaty tohto deliktu v zákone nevyhnutná požiadavka primeranosti trestu vo vzťahu k trestnému činu, ako aj zásada zákonnosti trestných činov a trestov porušené tým, že sa uloží trest za trestný čin, ktorý nie je v zákone jednoznačne stanovený, a pokiaľ ide o podstatný znak skutkovej podstaty trestného činu, v rozpore so zásadou nullum crimen, nulla poena sine lege sa odkazuje na judikatúru?
4.
Má sa všeobecná zásada zákonnosti trestných činov a trestov zakotvená v článku 49 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká sa nachádza v článku 242 ods. 7 Trestného zákona, ktorá stanovuje, že v prípadoch, v ktorých predmet pašovania nie je k dispozícii alebo bol scudzený, sa nariadi zhabanie jeho ekvivalentu podľa príslušných štátnych maloobchodných cien, hoci po skončení plánovaného hospodárstva a zavedení trhových zásad do národného hospodárstva krajiny neexistujú nijaké štátom stanovené ceny tovaru (s výnimkou cigariet), čo má za následok, že neexistuje nijaký základ na určenie tejto rovnocennosti, podľa ktorého sa vypočítavajú kvantitatívne kritériá „veľký rozsah“ a „obzvlášť veľký rozsah“, ktoré majú vplyv na kvalifikáciu pašovania ako správneho deliktu proti colným predpisom alebo ako trestného činu, ako aj na druh a výšku sankcií? Je v týchto prípadoch prípustné použiť ako základ na určenie rovnocennosti colnú hodnotu tovaru určenú podľa pravidiel stanovených v článkoch 70 a 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, lebo je najbližšia pojmu „štátne maloobchodné ceny“, a je prípustné vychádzať pri zákonnej formulácii, ktorá má takéto znenie, z trhovej ceny tovaru určenej súdnym ekonomickým posudkom?
5.
Má sa zásada primeranosti sankcií vo vzťahu k porušeniu colných predpisov Únie, ako je stanovená v článku 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 v spojení s článkom 49 Charty základných práv Európskej únie týkajúcim sa primeranosti trestných činov a trestov a v rámci [rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 19. decembra 2024, SISTEM LUX (C-717/22 a C-372/23 ( 3 ) , EU:C:2024:1041, body 52 a 53], vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká sa nachádza v článku 242 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, podľa ktorej sa páchateľ, ktorý spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu kvalifikovaného pašovania tovaru alebo predmetov na podnikateľské účely vo veľkom rozsahu, potrestá dvoma závažnými kumulatívne uloženými trestami odňatia slobody na tri až desať rokov a peňažným trestom vo výške 20 000 až 100 000 BGN, pričom sa zároveň predmet pašovania bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, podľa článku 242 ods. 7 Trestného zákona zhabe v prospech štátu, a ak nie je k dispozícii alebo bol scudzený, nariadi sa zhabanie ekvivalentu hodnoty [tohto predmetu]?
6.
Má sa zásada primeranosti sankcií vo vzťahu k porušeniu colných predpisov Únie, ako je stanovená v článku 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 v spojení s článkom 49 Charty základných práv Európskej únie týkajúcim sa primeranosti trestných činov a trestov a v rámci [rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 19. decembra 2024, SISTEM LUX (C-717/22 a C-372/23, EU:C:2024:1041, body 52 a 53], vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, aká sa nachádza v článku 233 ods. 1 a 2 colného zákona, ktorá v bežných (iných ako kvalifikovaných) prípadoch colného pašovania stanovuje, že osoba, ktorá sa dopustila deliktu, sa sankcionuje pokutou vo výške 100 až 200 % colnej hodnoty tovaru alebo v prípade vývozu vo výške hodnoty tohto tovaru, pričom sa zároveň tovar, ktorý je predmetom colného pašovania, bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, podľa článku 233 ods. 6 colného zákona zhabe v prospech štátu, a ak nie je k dispozícii alebo bol scudzený, nariadi sa zhabanie ekvivalentu, ktorý tvorí jeho colná hodnota alebo v prípade vývozu hodnota tohto tovaru?
( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 .
( 3 ) ECLI:EU:C:2024:1041.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/6607/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)