← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.10.2025

C-670/25

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0670

C_202600286SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/286

26.1.2026

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 15. októbra 2025 – „Eurobank Bulgaria“ AD

(Vec C-670/25, Berakov ( 1 ) )

(C/2026/286)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski rajonen săd

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o platobnom rozkaze: „Eurobank Bulgaria“ AD

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 38 a článkom 47 Charty základných práv a prípadne aj článok 7 smernice 93/13/EHS ( 2 ) vykladať tak, že

bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej judikatúre, ktoré zaväzujú senát, aby v ním prejednávanej veci rozhodol podľa pokynov, – pri ktorých nie je jasné, či zaväzujú súd, ktorý je viazaný pokynmi, nariadiť exekúciu na základe nekalej podmienky – v neprospech spotrebiteľa, bez toho, aby nižší súd mal vo veci voľnú úvahu, a to aj v prípade, ak sú tieto pokyny vydané bez odôvodnenia, prečo bolo posúdenie prvostupňového súdu o uplatnení práva Únie po zvážení všetkých okolností nesprávne?

2.

Má sa článok 3 písm. g) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vykladať v tom zmysle, že

pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ v prípadoch, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere podmieňuje výšku úrokov z úveru uzavretím a plnením previazaných transakcií s podnikateľom, ktorý úver poskytuje, alebo s inými osobami, ktoré určil (tzv. „tying“ [viazanie]), zahŕňa náklady vyplývajúce z týchto dodatočných zmlúv a je potrebné ich zohľadniť pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov úveru?

3.

Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, má sa článok 19 ods. 1 a 2 smernice 2008/48/ES ( 3 ) vykladať v tom zmysle, že

bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej náklady vyplývajúce z iných zmlúv previazaných so zmluvou o úvere nemožno zohľadniť pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov úveru, pretože nie sú vopred stanovené a môžu sa zmeniť alebo pretože závisia od neplnenia zo strany spotrebiteľa, čo vedie k zvýšeniu úrokovej sadzby? Ak bráni takejto judikatúre: podľa akých kritérií sa majú tieto náklady zohľadniť pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov úveru a ak súd nemôže zistiť ich predpokladanú výšku z dôvodu obmedzení konania ex parte , treba vychádzať z toho, že ročná percentuálna miera nákladov úveru sa má vypočítať na základe úrokových nákladov, ktoré by boli dlžné bez zľavy na úver?

4.

Majú sa článok 4 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bod 1 písm. o) prílohy k tejto smernici vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej obmedzenie práva spotrebiteľa zvoliť si sám poskytovateľa bankových a poisťovacích služieb – s rizikom, že sa vystaví zvýšeniu úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a podnikateľom – nemôže predstavovať kritérium, na základe ktorého možno posúdiť nekalosť podmienky z hľadiska porušenia zásady dobrej viery v obchodných transakciách, alebo tak, že toto posúdenie musí zohľadňovať záujem banky zabezpečiť platobnú schopnosť svojich dlžníkov?

5.

Má sa článok 4 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možné vykladať tak, že

ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré zaväzuje spotrebiteľa, aby previedol svoju mzdu po jej prijatí na určitý bankový účet, je vzhľadom na normy v oblasti ochrany práce a normy platné vo vnútroštátnom práve v oblasti ochrany mzdy a spôsobu jej vyplácania vždy nekalá, ak vedie k zvýšeniu zmluvných nákladov pre spotrebiteľa, alebo je potrebné posúdiť nekalosť [tejto podmienky] a ak áno, podľa akých kritérií?

( 1 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ( Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/286/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-670/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik