C-672/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0672
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202600287SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/287
26.1.2026
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd (Bulharsko) 16. októbra 2025 – „Agencija za săbirane na vzemania“ EAD
(Vec C-672/25, Agencija za săbirane na vzemania)
(C/2026/287)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka v konaní o platobnom rozkaze: „Agencija za săbirane na vzemania“ EAD
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv, ako aj prípadne článkom 7 smernice 93/13/EHS ( 1 ) vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej úprave a judikatúre, ktorá rozhodujúci senát zaväzuje rozhodnúť v ním prejednávanej veci podľa pokynov senátu súdu vyššieho stupňa v neprospech spotrebiteľa a pri porušení povinnosti ex offo preskúmať existenciu nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby bol súdu prvého stupňa poskytnutý priestor pre voľnú úvahu vo veci, a to aj vtedy, ak sú tieto pokyny udelené bez toho, aby sa podrobne odôvodnilo, z akého dôvodu bolo posúdenie súdu prvého stupňa týkajúce sa uplatnenia práva Únie nesprávne?
2.
Má sa článok 267 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, článkom 47 Charty základných práv a zásadou prednosti práva Únie v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku z 15. júla 1964, Costa/ENEL, 6/64 ( 2 ) , vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa výkladové rozhodnutia Európskej únie, ktoré boli vydané v prejudiciálnom konaní zohľadnia len pri vydaní niektorých právnych aktov, ktoré podľa názoru vnútroštátnych súdov nepredstavujú „[čisto] faktické úkony“, a nemali by platiť pre súdne právne akty, ktoré majú povahu „[čisto] faktických úkonov“? Ak je takáto judikatúra prípustná, existuje v práve Únie kritérium pre to, ktoré úkony súdu sú „faktické“?
3.
Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv, so zásadou efektivity záväznou v práve Únie a výkladom v bode 2 výroku uznesenia Súdneho dvora zo 6. februára [2024] vo veci C-425/23 ( 3 ) , City Cash a i., vykladať v tom zmysle, že:
pojem „právna sila“ má minimálny obsah, ktorý sa určí podľa autonómneho výkladu práva Únie, a že tento obsah vyžaduje, aby sa súdne právne akty, ktoré majú právnu silu:
a)
týkali existencie a výkonu hmotného práva jedného z účastníkov konania a smerovali voči nemu, alebo
b)
aby dotknutý účastník konania mal možnosť vzniesť námietky proti takémuto právnemu aktu na súde?
4.
Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladať v tom zmysle, že: vyžaduje, aby [v situácii], keď sa vnútroštátny súd v odôvodnení svojho právneho aktu odvolal na procesné oprávnenie potvrdené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, súd vyššieho stupňa – ak predpokladá, že je výkon tohto oprávnenia protiprávny – povinne uviedol podrobné odôvodnenie pre svoj predpoklad, že sa neuplatní rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie? Existuje takáto povinnosť len v súvislosti s niektorými právami alebo pravidlami stanovenými v práve Únie?
( 1 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
( 2 ) ECLI:EU:C:1964:66.
( 3 ) ECLI:EU:C:2024:112.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/287/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)