C-754/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0754
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601581SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1581
23.3.2026
Odvolanie podané 20. novembra 2025: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (stredne veľká komora) z 10. septembra 2025 v spojených veciach T-435/23 a T-224/24, YL/Rada a EUIPO
(Vec C-754/25 P)
(C/2026/1581)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bauer, X. Chamodraka, A.-L. Meyer, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: YL, Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Lotyšská republika, Poľská republika, Portugalská republika a Slovenská republika
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok, a to v rozsahu, v akom sa ním
—
zrušuje rozhodnutie Rady Európskej únie o nepredĺžení mandátu YL ako výkonného riaditeľa EUIPO, ako je uvedené v liste predsedu Rady predsedovi správnej rady EUIPO z 30. mája 2023 (bod 3 výroku napadnutého rozsudku),
—
ukladá Rade povinnosť zaplatiť YL sumu 25 000 eur zvýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku až do dňa zaplatenia celej dlžnej sumy v sadzbe rovnajúcej sa tej, ktorú uplatňuje Európska centrálna banka na svoje hlavné refinančné operácie, účinnej v prvý deň kalendárneho mesiaca splatnosti platby, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu (bod 4 výroku napadnutého rozsudku).
—
uložil žalobcovi v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Rada tvrdí, že konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa uplatniteľnosti článku 270 ZFEÚ a článkov 90 a 91 služobného poriadku (body 52 až 67, 70 a 75 napadnutého rozsudku), na základe ktorých Všeobecný súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať a rozhodnúť vo veci žalôb podľa článku 270 ZFEÚ vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa jeho právomoci ratione personae a rationae materiae na základe tohto článku, sú z právneho hľadiska nesprávne. Rada sa domnieva, že spor týkajúci sa nepredĺženia mandátu výkonného riaditeľa EUIPO spadá skôr pod článok 263 ZFEÚ.
Podľa názoru Rady sa nesprávne právne posúdenia, pokiaľ ide o právny rámec uplatniteľný v danom prípade, a v dôsledku toho aj o vhodný právny základ žaloby, vzťahujú aj na posúdenie Všeobecného súdu, ktoré sa týka hmotnoprávneho nároku súvisiaceho s porušením práva byť vypočutý. Rada tvrdí, že Všeobecný súd sa v tejto súvislosti dopustil nesprávnych právnych posúdení, keď dospel k záveru, že právo byť vypočutý sa v danom prípade uplatňuje, a tiež keď konštatoval, že výsledok konania mohol byť iný, ak by odvolateľ bol Radou vypočutý.
Rada preto tvrdí, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa návrhu na zrušenie vo veci T-224/24, ktoré sa týkajú porušenia práva byť vypočutý vo vzťahu k rozhodnutiu o nepredĺžení mandátu bývalého výkonného riaditeľa EUIPO a ktoré viedli k zrušeniu tohto rozhodnutia (body 109 až 123 napadnutého rozsudku), vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, vzhľadom na čo sa bod 3 výroku napadnutého rozsudku musí zrušiť.
Vzhľadom na to, že závery Všeobecného súdu týkajúce sa návrhu na náhradu majetkovej ujmy (body 192 až 203 napadnutého rozsudku) vychádzajú z nesprávnej premisy, že návrh na zrušenie rozhodnutia o nepredĺžení mandátu je dôvodný, Rada tvrdí, že tieto závery tiež vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, a bod 4 výroku napadnutého rozsudku preto treba zrušiť.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1581/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)