← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·2.12.2025

C-778/25

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62025CN0778

C_202602001SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/2001

13.4.2026

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Erfurt (Nemecko) 2. decembra 2025 – RR/Tipico Co. Ltd.

(Vec C-778/25, Tipico)

(C/2026/2001)

Jazyk konania: nemčina

Predkladajúci vnútroštátny súd

Landgericht Erfurt

Účastníci vnútroštátneho konania

Žalobca: RR

Žalovaná: Tipico Co. Ltd.

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že všeobecne bráni uplatneniu právnej úpravy členského štátu, ktorá podmieňuje organizovanie športových stávok úradným povolením a ktorá najmä s porušením tejto povinnosti mať povolenie spája právny následok absolútnej neplatnosti uzavretých súkromnoprávnych zmlúv o stávkovaní na športové podujatia, keď

a)

podľa vnútroštátneho práva je možné toto povolenie získať len v jedinom konaní o udelení koncesie,

b)

jeho udelenie však bolo správnym súdom zakázané z dôvodu procesných nedostatkov, keďže vykonávanie konania nebolo v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti a/alebo požiadavkou transparentnosti, a/alebo

c)

počas tohto obdobia sa ustanovenia, o ktorých vnútroštátne súdy rozhodli, že sú v rozpore s právom Únie a ktoré zaviedli štátny monopol na organizovanie a sprostredkovanie športových stávok, de facto naďalej uplatňujú, a

d)

hospodársky subjekt, na ktorý sa právna úprava vzťahuje, má licenciu na organizovanie športových stávok vydanú iným členským štátom EÚ (tu: Malta)?

2.

Vyplýva z prvej otázky aj to, že sloboda poskytovať služby prevádzkovateľa hazardných hier so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie bráni tomu, aby sa súkromnoprávna zmluva o športových stávkach uzatvorená cez internet bez povolenia vyžadovaného vnútroštátnym právom považovala za neplatnú a aby bolo možné vymáhať uskutočnené vklady?

3.

Vyplýva z takej právnej situácie, aká je opísaná v 1. otázke, že sloboda poskytovať služby prevádzkovateľa hazardných hier usadeného v inom členskom štáte Európskej únie bráni tomu, aby bola zodpovednosť za škodu založená na porušení vnútroštátneho zákazu s výhradou povolenia, ako je opísané v 1. otázke, ak tento zákaz sleduje účel ochrany spotrebiteľa (hráča)?

4.

Mení sa niečo na opodstatnení obmedzenia slobody poskytovať služby podľa článku 56 ZFEÚ a z hľadiska zásady právnej istoty v práve Únie, ak sa namiesto obmedzenia, ktoré nie je možné uplatniť z dôvodu rozporu s právom Únie ([zákaz s] výhradou povolenia a internetový zákaz), uloží občianskoprávna „sankcia“ neplatnosti zmluvy o cezhraničných službách, keďže v danom období neboli dodržané zákonné požiadavky, ktoré sú obsiahnuté v právnej úprave adresovanej úradu (napr. § 4 ods. 5 GlüStV [Glücksspielstaatsvertrag] 2012), sú týmto úradom stanovené v povolení, ktoré sa má ešte len udeliť organizátorovi, a vzťahujú sa na organizátora v súlade s týmto povolením, a [ktoré] musia byť v povolení špecifikované z hľadiska obsahu a rozsahu, ako to bolo v prípade vtedy platného limitu stávok (§ 4 ods. 5 bod 2 GlüStV [Glücksspielstaatsvertrag] 2012)?

5.

Je v súlade so zákazom zneužívania práv podľa práva Únie a s požiadavkami na opodstatnenie obmedzenia slobody poskytovať služby z hľadiska proporcionality, aby sa príjemcovi cezhraničnej služby (tu: športové stávky) po jej využití priznalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to na vrátenie protihodnoty za cezhraničné poskytovanie služieb (vkladu) (tu: športová stávka ako voľnočasová aktivita a hazardná hra), s cieľom

uplatniť občianskoprávnu sankciu neplatnosti zmluvy (§ 134 BGB) z dôvodu porušenia zákazu členského štátu na miestne príslušnom spotrebiteľskom súde podľa článku 17, 18 nariadenia Brusel Ia ( 1 ) ,

ktorá ako občianskoprávna „sankcia“ nahrádza správne a trestnoprávne sankcie, ktoré sú v rozpore s právom Únie,

[ktorá] by sa týkala len poskytovateľa služby, ktorý má licenciu v členskom štáte, v ktorom má sídlo (tu: Malta) a podlieha preventívnym opatreniam svojho členského štátu na ochranu príjemcu služby,

hoci základný trestnoprávny zákaz nepovolených hazardných hier sa vzťahuje na obe zmluvné strany a obe ho porušili,

zatiaľ čo príjemca by mal v závislosti od výsledku stávky možnosť požadovať zrušenie stávky v prípade prehry, ale v prípade výhry sa dovolávať platnosti stávkových zmlúv?

6.

Je v súlade s požiadavkami na opodstatnenie obmedzenia slobody poskytovať služby z hľadiska proporcionality uplatnenie občianskoprávnej „sankcie“ neplatnosti, ak konkrétne uplatňované porušenie právnej úpravy o ochrane hráčov nespôsobilo stratu, ktorá sa má nahradiť (zákaz prepojenia), a/alebo ju rozšíriť na ponuku ako celok, aj keď sa porušenie práva týka len jednotlivých stávok?

7.

Je slobodu poskytovať služby možné vykladať tak, že požiadavka koncesie nemôže byť uplatnená voči hospodárskemu subjektu aspoň vtedy, ak sa zakladá na tom, že podľa zákona môže byť udelený len obmedzený počet koncesií (konkrétne 20) (§ 10a ods. 3 GlüStV [Glücksspielstaatsvertrag] 2012), s cieľom bojovať proti existujúcemu čiernemu trhu bez prispenia k expanzii trhu so stávkovaním,

ale

členský štát pred súdom, na ktorý sa hospodársky subjekt obrátil, neuviedol dôvody na obmedzenie počtu koncesií na 20 ani inak zrozumiteľne nepreukázal, aké zistenia odôvodňujú práve toto obmedzenie,

a

tento hospodársky subjekt sa zúčastnil konania o udelení koncesie, splnil všetky podmienky na udelenie koncesie a preukázal ich, ale takúto koncesiu nezískal?

Nemá v takom prípade platiť, že ani v takejto situácii nemožno z civilnoprávneho hľadiska namietať neexistenciu koncesie pri posudzovaní platnosti zmluvných vzťahov, ako sú uzatváranie stávok?

8

Je potrebné slobodu poskytovať služby, prípadne v spojení s požiadavkou účinnej ochrany práv, vykladať tak, že obmedzenie jej výkonu prostredníctvom [zákazu s] výhradou povolenia nemožno v žiadnom prípade namietať, ak nie je zaručené, že súdne presadenie udelenia povolenia, ktoré spĺňa požiadavky práva Únie, netrvá dlhšie ako stanovená doba platnosti povolenia, ktorú je tým možné a potrebné dosiahnuť?

Nemusí to platiť v každom prípade, ak členský štát sám prostredníctvom uplatnenia právnej ochrany predĺži túto ochranu tak, že už nie je možné dosiahnuť cieľ právnej ochrany, ktorý sa tým sleduje?

Subsidiárne k bodom 7 a 8:

Nemusí to platiť v každom prípade, ak súdy členského štátu z ústavných dôvodov vidia prekážku v prijímaní rozhodnutí o koncesiách koncesným orgánom a bránia mu v tom, takže koncesie nemôžu byť udelené, ako to urobil príslušný Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Hesenský vyšší správny súd, Nemecko) (Hessischer Verwaltungsgerichtshof [Hesenský vyšší správny súd], uznesenie zo 16.10.2015 – 8 B 1028/15, s. 11 a nasl.)?

9.

Zmení sa niečo

a)

pre otázky 1 až 3, ak monopol (v rozpore s právom Únie) predpokladaný v bode 1. c) (Ince – C-336/14, bod 95, bod 3 výroku) už neexistuje,

b)

pre otázky 1 až 3, ak v prípade skutočného trvania monopolu, ktorý je v rozpore s právom Únie, nevydanie koncesií spočíva v iných právnych nedostatkoch procesnej úpravy konania, ktoré nie sú v rozpore s právom Únie, ako uviedol Hessischer Verwaltungsgerichtshof (Hesenský vyšší správny súd),

c)

pre otázku 2, ak fakticky pretrvávajúci (v rozpore s právom Únie) monopol (Ince – C-336/14, bod 95, bod 3 výroku) nie je ponúkaný alebo aspoň nesmie byť ponúkaný prostredníctvom distribučného kanálu – internetu, cez ktorý sa uzatvárajú stávky podľa otázky 2?

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/2001/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-778/25 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik