C-869/25

Odvolanie podané 26. decembra 2025: UPL Europe Ltd a Indofil Industries (Netherlands) BV proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 29. októbra 2025 vo veci T-742/20 RENV, UPL Europe a Indofil Industries (Netherlands)/Komisia

(Vec C-869/25 P)

(C/2026/786)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: UPL Europe Ltd, Indofil Industries (Netherlands) BV (v zastúpení: C. Mereu, avocat, P. Parvati Martín Paredes, advocaat)

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2087 ( 1 ) zo 14. decembra 2020 o neobnovení schválenia účinnej látky mankozeb v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zmene prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011, alebo alternatívne aby

—

vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné posúdenie druhej a tretej špecifickej obavy a procesnej platnosti preskúmania zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA),

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolania a trovy konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

—

Stanovisko Výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“), a tiež posúdenie narušenia endokrinného systému zo strany úradu EFSA sa vo veľkej miere zakladali na údajoch o toxicite ETU, a nie na samotnom mankozebe. Súdny dvor už identifikoval túto otázku „neprimeraného vplyvu“ a nariadil Všeobecnému súdu, aby sa s ňou vysporiadal.

—

Všeobecný súd nekonzistentne konštatoval zjavné pochybenie, pokiaľ ide o prvú špecifickú obavu (reprodukčná toxicita), a to z dôvodu, že vychádzal z chybného stanoviska RAC, pričom však akceptoval druhú špecifickú obavu (narušenie endokrinného systému) napriek tomu, že úrad EFSA uplatňoval tú istú metodiku založenú na ETU. Úrad EFSA dospel k záveru, že „po vystavení mankozebu možno očakávať nepriaznivé účinky porovnateľné s účinkami pozorovanými v prípade ETU“, pričom riadne neposúdil, či mankozeb a ETU skutočne majú rovnaké účinky.

—

Tvrdenie žalobkýň predstavovalo riadne rozšírenie existujúcich tvrdení, úzko súvisiacich so štvrtým žalobným dôvodom.

—

V prílohe A28 sa podrobne vysvetľuje, prečo sa v hodnoteniach spravodajského členského štátu aj v záveroch úradu EFSA prikladala neprimeraná váha ETU namiesto toho, aby sa riadne posúdili vlastnosti mankozebu ako účinnej látky. Časť návrhu hodnotiacej správy o obnovení schválenia (RAR) týkajúca sa narušenia endokrinného systému a záver úradu EFSA sa zameriavajú na inhibíciu a reverzibilnosť tyreoidálnej peroxidázy ETU, pričom uznávajú, že mankozeb nemá priamu interakciu s receptormi štítnej žľazy ani s TSH dráhou. Žalobkyne tiež vysvetlili, že obsah ETU v mankozebe je ≤ 0,09 %, čo je menej ako všeobecné koncentračné limity, ktoré vyvolávajú obavy.

3.

Všeobecný súd neposúdil, či druhá špecifická obava týkajúca sa narušenia endokrinného systému bola hierarchicky závislá od stanoviska RAC.

—

Počas pojednávania, ktoré sa konalo 1. júla 2025, sa uskutočnila diskusia o tom, či druhá špecifická obava týkajúca sa narušenia endokrinného systému bola hierarchicky prepojená so stanoviskom RAC, t. j. sekundárna vo vzťahu k nemu, v prípade čoho by nesprávne právne posúdenie zistené v rámci prvej špecifickej obavy viedlo aj k odmietnutiu aj druhej špecifickej obavy. Rozsudok Všeobecného súdu sa touto kľúčovou otázkou nezaoberal.

5.

Prahová hodnota koncentrácie: Obsah ETU v mankozebe je ≤ 0,09 %, čo je menej ako prahová hodnota 0,3 % pre klasifikáciu. Všeobecný súd však akceptoval klasifikáciu Komisie bez toho, aby túto kvantitatívnu prahovú hodnotu preskúmal.

—

Podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/707 ( 2 ) , ktorým sa stanovujú všeobecné koncentračné limity pre klasifikáciu nebezpečných látok, ETU nemal prispieť ku klasifikácii mankozebu, keďže jeho koncentrácia (≤ 0,09 %) je výrazne nižšia ako všeobecný koncentračný limit 0,3 % uplatniteľný na účely klasifikácie.

—

Všeobecný súd nepreskúmal, či bola Komisia oprávnená nezohľadniť stanovenú kvantitatívnu prahovú hodnotu alebo či bolo na odchýlenie sa od nej potrebné osobitné odôvodnenie.

EFSA vo svojom prístupe považoval ETU a mankozeb za rovnocenné na účely výpočtov rizika, čím umelo nafúkol odhady expozície na základe agregovania materskej látky s metabolitom prítomným len v podiele 0,09 % – t. j. o jednu tretinu nižším, než je regulačná prahová hodnota. Toto poukazuje na rovnakú chybu spočívajúcu v nahradení ETU, ktorú Súdny dvor odsúdil. Všeobecný súd tiež nesprávne uviedol, že tretia obava bola preskúmaná v bodoch 103 až 106 pôvodného rozsudku, ktoré sa týkali iba procesných otázok, a nie vecných tvrdení týkajúcich sa ETU, vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor výslovne uviedol, že neboli posúdené.

Tretí odvolací dôvod: Nesprávne uplatnenie rozsudku Súdneho dvora – Nekonzistentnosť odôvodnenia týkajúceho sa posúdenia zo strany úradu EFSA v súlade s nariadením 844/2012 ( 3 ) a zásadou vedeckej excelentnosti

—

Všeobecný súd nesprávne zamietol námietky týkajúce sa toho, že EFSA vychádzala z neaktuálnych dôkazov, ako „procesné nezrovnalosti“, a nie ako vecný dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia. Uvedené je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora, podľa ktorého rozhodnutia musia odrážať najnovšie vedecké poznatky.

—

V návrhu hodnotiacej správy o obnovení schválenia zo septembra 2020 boli stanovené podmienky bezpečného používania na základe novších dôkazov ako v záveroch úradu EFSA z júna 2019, ktoré sa priamo venovali obave týkajúcej sa nepotravinovej expozície. Komisia odmietla poveriť úrad EFSA odborným posúdením (tzv. „peer review“) tohto aktualizovaného hodnotenia. Všeobecný súd tým, že toto tvrdenie odmietol ako tvrdenie procesného charakteru bez toho, aby preskúmal hmotnoprávny dopad – to, že rozhodnutie vychádzalo z neaktuálnych dôkazov z júna 2019 a nezohľadňovalo protichodné dôkazy zo septembra 2020 – porušil požiadavku najnovších poznatkov a odoprel odvolateľom právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa článkov 41 a 47 Charty.