C-869/25
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62025CN0869
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202600786SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/786
16.2.2026
Odvolanie podané 26. decembra 2025: UPL Europe Ltd a Indofil Industries (Netherlands) BV proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 29. októbra 2025 vo veci T-742/20 RENV, UPL Europe a Indofil Industries (Netherlands)/Komisia
(Vec C-869/25 P)
(C/2026/786)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: UPL Europe Ltd, Indofil Industries (Netherlands) BV (v zastúpení: C. Mereu, avocat, P. Parvati Martín Paredes, advocaat)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2087 ( 1 ) zo 14. decembra 2020 o neobnovení schválenia účinnej látky mankozeb v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zmene prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011, alebo alternatívne aby
—
vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné posúdenie druhej a tretej špecifickej obavy a procesnej platnosti preskúmania zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA),
—
uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy tohto odvolania a trovy konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu odvolania uvádzajú odvolateľky tri hlavné odvolacie dôvody.
Prvý odvolací dôvod: Nesprávne uplatnenie rozsudku Súdneho dvora – Nekonzistentnosť odôvodnenia – Zjavné nesprávne posúdenie týkajúce sa posúdenia narušenia endokrinného systému
1.
Argument žalobkýň týkajúci sa narušenia endokrinného systému nie je novým žalobným dôvodom, ale legitímnym rozšírením štvrtého žalobného dôvodu
—
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol tvrdenie žalobkýň týkajúce sa neprimeraného vplyvu metabolitu etyléntiomočoviny (ďalej len „ETU“) ako nový žalobný dôvod, pričom však išlo o rozšírenie štvrtého žalobného dôvodu.
—
Stanovisko Výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“), a tiež posúdenie narušenia endokrinného systému zo strany úradu EFSA sa vo veľkej miere zakladali na údajoch o toxicite ETU, a nie na samotnom mankozebe. Súdny dvor už identifikoval túto otázku „neprimeraného vplyvu“ a nariadil Všeobecnému súdu, aby sa s ňou vysporiadal.
—
Všeobecný súd nekonzistentne konštatoval zjavné pochybenie, pokiaľ ide o prvú špecifickú obavu (reprodukčná toxicita), a to z dôvodu, že vychádzal z chybného stanoviska RAC, pričom však akceptoval druhú špecifickú obavu (narušenie endokrinného systému) napriek tomu, že úrad EFSA uplatňoval tú istú metodiku založenú na ETU. Úrad EFSA dospel k záveru, že „po vystavení mankozebu možno očakávať nepriaznivé účinky porovnateľné s účinkami pozorovanými v prípade ETU“, pričom riadne neposúdil, či mankozeb a ETU skutočne majú rovnaké účinky.
—
Tvrdenie žalobkýň predstavovalo riadne rozšírenie existujúcich tvrdení, úzko súvisiacich so štvrtým žalobným dôvodom.
—
Všeobecný súd tým, že vyhlásil tieto tvrdenia za neprípustné, zabránil riadnemu súdnemu preskúmaniu, čo predstavuje procesné pochybenie a porušenie práva na účinnú súdnu ochranu.
2.
Tvrdenie žalobkýň týkajúce sa narušenia endokrinného systému je uvedené v rámci štvrtého žalobného dôvodu v bode 141 a v prílohe A28 žaloby.
—
V bode 141 hlavnej žaloby poukazujú žalobkyne na posúdenie narušenie endokrinného systému, ktoré vykonal EFSA vo svojich záveroch, ktoré tvoria základ pre napadnuté rozhodnutie. Argumentačná línia žalobkýň je obsiahnutá v prílohe A28 ich hlavnej žaloby, na ktorú sa výslovne odkazuje – a ktorá je tak začlenená na základe odkazu – v bode 141 ich žaloby. Je dôležité poznamenať, že táto príloha obsahuje konkrétnu a podrobnú zmienku o tom, že EFSA vychádzal z ETU v súvislosti so závermi o narušení endokrinného systému, ktoré – podobne ako stanovisko RAC – pripisovali metabolitu ETU neprimeraný vplyv.
—
V prílohe A28 sa podrobne vysvetľuje, prečo sa v hodnoteniach spravodajského členského štátu aj v záveroch úradu EFSA prikladala neprimeraná váha ETU namiesto toho, aby sa riadne posúdili vlastnosti mankozebu ako účinnej látky. Časť návrhu hodnotiacej správy o obnovení schválenia (RAR) týkajúca sa narušenia endokrinného systému a záver úradu EFSA sa zameriavajú na inhibíciu a reverzibilnosť tyreoidálnej peroxidázy ETU, pričom uznávajú, že mankozeb nemá priamu interakciu s receptormi štítnej žľazy ani s TSH dráhou. Žalobkyne tiež vysvetlili, že obsah ETU v mankozebe je ≤ 0,09 %, čo je menej ako všeobecné koncentračné limity, ktoré vyvolávajú obavy.
3.
Všeobecný súd neposúdil, či druhá špecifická obava týkajúca sa narušenia endokrinného systému bola hierarchicky závislá od stanoviska RAC.
—
Počas pojednávania, ktoré sa konalo 1. júla 2025, sa uskutočnila diskusia o tom, či druhá špecifická obava týkajúca sa narušenia endokrinného systému bola hierarchicky prepojená so stanoviskom RAC, t. j. sekundárna vo vzťahu k nemu, v prípade čoho by nesprávne právne posúdenie zistené v rámci prvej špecifickej obavy viedlo aj k odmietnutiu aj druhej špecifickej obavy. Rozsudok Všeobecného súdu sa touto kľúčovou otázkou nezaoberal.
4.
Nesprávne právne posúdenie – Paralelne so stanoviskom RAC: Všeobecný súd v bodoch 177 až 179 konštatoval, že neprimerané vychádzanie z ETU v stanovisku RAC predstavovalo zjavne nesprávne posúdenie. Všeobecný súd toto dôvodenie nepreniesol na posúdenie narušenia endokrinného systému.
—
Všeobecný súd v bodoch 177 až 179 konštatoval, že neprimerané vychádzanie z ETU v stanovisku RAC predstavovalo zjavne nesprávne posúdenie. Všeobecný súd mal uplatniť toto dôvodenie na posúdenie narušenia endokrinného systému, ktoré bolo taktiež založené na výsledkoch testov ETU, a nie na údajoch o mankozebe.
—
Všeobecný súd neposúdil, či bol ETU nesprávne považovaný za rozhodujúci, a nie jednoducho len relevantný podľa článku 3 ods. 32 nariadenia č. 1107/2009.
5.
Prahová hodnota koncentrácie: Obsah ETU v mankozebe je ≤ 0,09 %, čo je menej ako prahová hodnota 0,3 % pre klasifikáciu. Všeobecný súd však akceptoval klasifikáciu Komisie bez toho, aby túto kvantitatívnu prahovú hodnotu preskúmal.
—
Podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/707 ( 2 ) , ktorým sa stanovujú všeobecné koncentračné limity pre klasifikáciu nebezpečných látok, ETU nemal prispieť ku klasifikácii mankozebu, keďže jeho koncentrácia (≤ 0,09 %) je výrazne nižšia ako všeobecný koncentračný limit 0,3 % uplatniteľný na účely klasifikácie.
—
Všeobecný súd nepreskúmal, či bola Komisia oprávnená nezohľadniť stanovenú kvantitatívnu prahovú hodnotu alebo či bolo na odchýlenie sa od nej potrebné osobitné odôvodnenie.
—
Všeobecný súd tým, že prijal prístup Komisie bez preskúmania súladu s týmito prahovými hodnotami, nepostupoval v zmysle odôvodnenia Súdneho dvora, ktoré si vyžaduje vecné posúdenie tvrdení týkajúcich sa ETU. Uvedené predstavuje jednak nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že nebol uplatnený príslušný regulačný rámec, a jednak zjavne nesprávne posúdenie spočívajúce v tom, že bola prijatá taká metodika klasifikácie, ktorá sa bez náležitého odôvodnenia odchýlila od stanovených zásad.
Druhý odvolací dôvod: Nesprávne uplatnenie rozsudku Súdneho dvora – Nekonzistentnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o nepotravinovú expozíciu
—
Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že v žalobe nebola uvedená žiadna zmienka o tretej obave. Bod 141 výslovne začleňuje prílohu A28, v ktorej sa priamo kritizuje kombinované hodnotenie rizika EFSA pre mankozeb a ETU ako nezlučiteľné s usmerneniami Únie.
—
EFSA vo svojom prístupe považoval ETU a mankozeb za rovnocenné na účely výpočtov rizika, čím umelo nafúkol odhady expozície na základe agregovania materskej látky s metabolitom prítomným len v podiele 0,09 % – t. j. o jednu tretinu nižším, než je regulačná prahová hodnota. Toto poukazuje na rovnakú chybu spočívajúcu v nahradení ETU, ktorú Súdny dvor odsúdil. Všeobecný súd tiež nesprávne uviedol, že tretia obava bola preskúmaná v bodoch 103 až 106 pôvodného rozsudku, ktoré sa týkali iba procesných otázok, a nie vecných tvrdení týkajúcich sa ETU, vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor výslovne uviedol, že neboli posúdené.
Tretí odvolací dôvod: Nesprávne uplatnenie rozsudku Súdneho dvora – Nekonzistentnosť odôvodnenia týkajúceho sa posúdenia zo strany úradu EFSA v súlade s nariadením 844/2012 ( 3 ) a zásadou vedeckej excelentnosti
—
Všeobecný súd nesprávne zamietol námietky týkajúce sa toho, že EFSA vychádzala z neaktuálnych dôkazov, ako „procesné nezrovnalosti“, a nie ako vecný dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia. Uvedené je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora, podľa ktorého rozhodnutia musia odrážať najnovšie vedecké poznatky.
—
V návrhu hodnotiacej správy o obnovení schválenia zo septembra 2020 boli stanovené podmienky bezpečného používania na základe novších dôkazov ako v záveroch úradu EFSA z júna 2019, ktoré sa priamo venovali obave týkajúcej sa nepotravinovej expozície. Komisia odmietla poveriť úrad EFSA odborným posúdením (tzv. „peer review“) tohto aktualizovaného hodnotenia. Všeobecný súd tým, že toto tvrdenie odmietol ako tvrdenie procesného charakteru bez toho, aby preskúmal hmotnoprávny dopad – to, že rozhodnutie vychádzalo z neaktuálnych dôkazov z júna 2019 a nezohľadňovalo protichodné dôkazy zo septembra 2020 – porušil požiadavku najnovších poznatkov a odoprel odvolateľom právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa článkov 41 a 47 Charty.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 423, 2020, s. 50 .
( 2 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/707 z 19. decembra 2022, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1272/2008, pokiaľ ide o triedy nebezpečnosti a kritériá klasifikácie, označovania a balenia látok a zmesí ( Ú. v. EÚ L 93, 2023, s. 7 ).
( 3 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh ( Ú. v. EÚ L 252, 2012, s. 26 ).
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/786/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)