C-257/25

B.V.

proti

I.J.,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory F. Schalin, sudcovia M. Gavalec (spravodajca) a Z. Csehi,

generálny advokát: D. Spielmann,

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi B.V., ktorý je sudcom na dôchodku, a I. J. (rumunská súdna inšpekcia) vo veci odmietnutia tejto inštitúcie vydať B.V. štandardizované potvrdenie uvádzajúce denné náhrady pri dočasnom pridelení, ktoré B.V. poberal, na účely preskúmania jeho dôchodkových nárokov.

Právny rámec

Starší zákon o štatúte sudcov

3

Článok 82 ods. 1 Legea nr. 303 privind statutul judecătorilor și procurorilor (zákon č. 303 o štatúte sudcov a prokurátorov) z 28. júna 2004 (opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României , časť I, č. 826 z 13. septembra 2005), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „starší zákon o štatúte sudcov“), v podstate stanovoval, že sudcovia s najmenej 25‑ročnou praxou vo funkcii sudcu „majú po dovŕšení 60 rokov nárok na starobný dôchodok vo výške 80 % vymeriavacieho základu, ktorý zahŕňa podľa okolností hrubý mesačný príplatok za zaradenie do platovej triedy alebo hrubý mesačný základný plat a príplatky za posledný mesiac pred odchodom do dôchodku“.

5

Podľa článku 13 ods. 1 písm. b) týchto metodických noriem:

„Na účely stanovenia starobného dôchodku obsahuje dôchodkový spis:

…

b)

štandardizované potvrdenie o starobnom dôchodku… vydané posledným zamestnávateľom, v ktorom sa uvádza počet odpracovaných rokov v súdnictve, odpracované roky len vo funkcii sudcu a prokurátora, priemerný hrubý príjem za posledných dvanásť mesiacov činnosti pred odchodom do dôchodku a hrubý príjem ku dňu odchodu do dôchodku“.

Nový zákon o štatúte sudcov

7

Legea nr. 303 privind statutul judecătorilor și procurorilor (zákon č. 303 o štatúte sudcov a prokurátorov) z 15. novembra 2022 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 1102 zo 16. novembra 2022) nadobudol účinnosť 16. novembra 2022 a bol zmenený a doplnený Legea nr. 282 pentru modificarea și completarea unor acte normative din domeniul pensiilor de serviciu și a Legii nr. 227/2015 privind codul fiscal (zákon č. 282, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré legislatívne akty v oblasti služobných dôchodkov, ako aj zákon č. 227/2015 o Daňovom zákonníku) z 19. októbra 2023 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 950 z 20. októbra 2023) (ďalej len „nový zákon o štatúte sudcov“).

8

V nadväznosti na tieto zmeny a doplnenia bol článok 211 nového zákona o štatúte sudcov doplnený o odsek 4 1 , podľa ktorého od 1. januára 2024:

„Vymeriavací základ na určenie starobného dôchodku nezahŕňa prémie, odmeny, náhradu výdavkov, vrátenie mzdových nárokov za iné obdobie, než je obdobie zohľadnené na účely určenia nároku na dôchodok, denné náhrady alebo akýkoľvek iný nárok, ktorý nemá trvalú povahu.“

Na účely výpočtu svojho nároku na dôchodok hlavného inšpektora rumunskej justičnej inšpekcie požiadal B.V. 10. novembra 2022 o vydanie štandardizovaného potvrdenia o hrubom príjme, ktorý poberal v novembri 2022, vrátane denných náhrad pri dočasnom pridelení. Za november 2022 dosiahli tieto náhrady výšku 10143 rumunských lei (RON) (približne 2000 eur).

12

Rumunská súdna inšpekcia odmietla vyhovieť žiadosti B.V. z dôvodu, že uvedená náhrada nie je súčasťou vymeriavacieho základu starobného dôchodku stanoveného v článku 82 ods. 1 staršieho zákona o štatúte sudcov.

13

V novembri 2023 B.V. napadol toto zamietnutie na Tribunalul Neamț (Vyšší súd Neamț, Rumunsko), teda na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

14

17

Za týchto podmienok Tribunalul Neamž (Vyšší súd Neamț) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 2 [ZEÚ], ktorý uvádza hodnoty, na ktorých je Únia založená, a odkazuje pri tom na dodržiavanie zásad právneho štátu, ako aj článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 47 [Charty], podľa ktorých členské štáty zaručujú účinnú súdnu ochranu založenú na práve na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov bráni tomu, aby sa do rozsahu nárokov na [starobný dôchodok] odmietla zahrnúť mzdová zložka pozostávajúca z [dennej náhrady pri dočasnom pridelení], ktorá nebola vyplatená ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s dočasným pridelením, ako sú cestovné výdavky, výdavky za ubytovanie a stravné, priznané sudcom, ktorí mali postavenie dočasne pridelených/vyslaných sudcov, pretože toto odmietnutie sa odchyľuje od mechanizmu, podľa ktorého sa [starobný dôchodok] sudcov určuje na základe objektívnych kritérií nezávislých od svojvoľného zásahu výkonnej a zákonodarnej moci, a vedie k trvalému zníženiu výšky odmeny v rozpore s ústavnými zárukami, ktoré sudcom zaručujú [starobný dôchodok] zodpovedajúci dôstojnosti ich funkcie a rozsahu ich povinností a zaisťujú výkon spravodlivosti nezávislými súdmi a nezávislými sudcami?“

O prejudiciálnej otázke

18

Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak možno odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, hoci v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť zaručená nezávislosť súdov vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci členského štátu, samotná skutočnosť, že tieto zložky moci sú zapojené do určovania odmien sudcov, sama osebe nemôže vyvolať závislosť sudcov od týchto zložiek moci ani pochybnosti o ich nezávislosti alebo nestrannosti. Členské štáty totiž disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri zostavovaní svojho rozpočtu a pri zvažovaní jednotlivých položiek verejných výdavkov. Táto široká miera voľnej úvahy zahŕňa určenie metódy výpočtu týchto výdavkov a najmä odmeňovania sudcov, pričom vnútroštátna zákonodarná a výkonná moc má najlepšie predpoklady na to, aby zohľadnila osobitný sociálno‑ekonomický kontext členského štátu, v ktorom sa má zostavovať tento rozpočet a zaručiť nezávislosť sudcov (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , body 50 a 51 ).

22

Nič to však nemení na tom, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa odmeňovania sudcov nesmú u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom. Na tento účel môžu charty, správy a iné dokumenty vypracované orgánmi Rady Európy alebo v rámci systému Organizácie Spojených národov poskytnúť relevantné usmernenia pri výklade práva Únie v prípade vnútroštátnych ustanovení prijatých v tejto oblasti (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , body 52 a 53 ).

V tejto súvislosti treba spresniť, že požiadavka predvídateľnosti je splnená, ak osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu tohto ustanovenia zo strany dotknutých vnútroštátnych súdov, zistiť, aká je pôsobnosť uvedeného ustanovenia (pozri analogicky rozsudky z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05 , EU:C:2007:261 , bod 50 , ako aj z 26. júna 2025, Makeleio a Zougla, C‑555/23 a C‑556/23 , EU:C:2025:484 , bod 88 ). Zásadu právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky, totiž nemožno chápať tak, že ukladá vnútroštátnemu zákonodarcovi alebo súdu, aby v rámci normy, ktorú prvý prijal a druhý vykladal, spomenuli rôzne konkrétne situácie, v ktorých sa abstraktná norma môže uplatniť, keďže všetky tieto situácie nemožno vopred určiť (pozri analogicky rozsudok z 1. augusta 2025, Timčenko/Rada, C‑703/23 P , EU:C:2025:608 , bod 33 ).

26

Po druhé opatrenie spočívajúce v znížení platov sudcov alebo ich starobného dôchodku musí byť odôvodnené cieľom všeobecného záujmu, akým je požiadavka odstránenia nadmerného deficitu verejných financií v zmysle článku 126 ods. 1 ZFEÚ, pričom možnosť členského štátu odvolávať sa na takúto požiadavku nepredpokladá, aby bol voči nemu začatý postup na základe Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ [rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 26 a citovaná judikatúra].

30

Po tretie v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, musí byť každé opatrenie na zníženie platov sudcov spôsobilé zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa všeobecného záujmu spočívajúceho v odstránení nadmerného deficitu verejných financií, musí sa obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, a nesmie byť neprimerané uvedenému cieľu, čo znamená zvážiť odstránenie nadmerného deficitu verejných financií na jednej strane a zásah do zásady nezávislosti sudcov na strane druhej [rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 30 ].

31

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú členským štátom pri zostavovaní ich rozpočtu a pri zvažovaní jednotlivých položiek verejných výdavkov, ako je pripomenuté v bode 21 tohto uznesenia, však členský štát môže prijať legislatívne opatrenie, ktorého účelom nie je odchýliť sa od základnej právnej úpravy stanovujúcej odmeňovanie sudcov s cieľom čeliť rozpočtovej kríze, ale zmeniť túto právnu úpravu do budúcnosti znížením ich platu, aby zlepšil svoju rozpočtovú situáciu z dlhodobého hľadiska [rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 32 ].

32

Zásada nezávislosti sudcov, ktorá vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 2 ZEÚ, nemôže takejto zmene – aj keď nie je časovo obmedzená – brániť, pokiaľ úroveň odmeňovania sudcov, tak ako bola novo stanovená, zostane dostatočná na zabezpečenie ich nezávislosti. Zachovanie nezávislosti sudcov si totiž vyžaduje, aby napriek tomu, že sa voči nim uplatňuje úsporné rozpočtové opatrenie, bola úroveň ich odmeňovania vždy v súlade s významom funkcií, ktoré vykonávajú, aby zostali chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť rozhodovania a ovplyvniť ich rozhodnutia [rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , body 33 a 34 ].

36

Po štvrté opatrenie spočívajúce v znížení platov musí podliehať účinnému súdnemu preskúmaniu v súlade s procesnými pravidlami stanovenými v práve dotknutého členského štátu.

37

Hoci v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ neprináleží Súdnemu dvoru uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže – zo spisu v konaní vo veci samej, ako aj z predložených písomných pripomienok a na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnym súdom – poskytnúť usmernenia, ktoré týmto vnútroštátnym súdom umožnia rozhodnúť (rozsudok z 25. februára 2025, Sąd Rejonowy w Białymstoku a Adoreikė, C‑146/23 a C‑374/23 , EU:C:2025:109 , bod 77 , ako aj citovaná judikatúra).

38

V tejto súvislosti Súdny dvor poukazuje na to, že v prejednávanej veci ani starší zákon o štatúte sudcov, ani rozhodnutie vlády č. 1275 z 18. októbra 2005 ani OUG č. 27/2006 výslovne neriešili otázku, či majú denné náhrady pri dočasnom pridelení mzdovú povahu alebo nie. To tiež vzhľadom na nestálosť judikatúry Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd) v tejto súvislosti uvedenú v bode 15 tohto uznesenia naznačuje, že nárok na zahrnutie týchto náhrad do výpočtu starobného dôchodku nemožno považovať za nárok, ktorý má dostatočný základ v rumunskom práve [pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2025, Curtea de Apel Bucureşti (Zrušenie odchodného pri odchode sudcov do dôchodku), C‑762/23 , EU:C:2025:400 , bod 48 ].

Článok 2 ZEÚ a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že zásada nezávislosti sudcov nebráni tomu, aby sa pri výpočte starobného dôchodku odmietli zohľadniť denné náhrady pri dočasnom pridelení, keď sa takéto odmietnutie jednak odchyľuje od mechanizmu, podľa ktorého sa starobný dôchodok sudcov určuje na základe objektívnych kritérií, ktoré sú nezávislé od svojvoľného zásahu výkonnej a zákonodarnej moci, a jednak vedie k trvalému zníženiu výšky odmeny sudcov na dôchodku.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: rumunčina.