T-150/25
ECLI:EU:T:2026:39
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TC0150
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62025TC0150
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
José MARTÍN y PÉREZ DE NANCLARES
prednesené 21. januára 2026 ( 1 )
Vec T‑150/25
Zollamt Österreich
za účasti:
G GmbH
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Únie – Článok 33 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 – Rozhodnutie o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru – Článok 34 ods. 3 až 6 nariadenia č. 952/2013 – Strata platnosti, vyhlásenie za nulitné a zrušenie rozhodnutí o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru – Článok 44 ods. 4 nariadenia č. 952/2013 – Odvolanie proti rozhodnutiu o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru – Oprava – Spätná účinnosť súdneho rozhodnutia“
I. Úvod
1.
Otázka časových účinkov noriem je úplne klasickou témou právnej doktríny. Od rímskeho práva sa totiž uplatňuje všeobecná zásada, podľa ktorej „normy nemajú retroaktívny účinok“ ( 2 ), najmä ak ide o normy, ktoré sankcionujú alebo obmedzujú práva. Ide o jeden z hlavných základov, na ktorých je založená požiadavka určitosti a právnej istoty. Naproti tomu odpoveď na otázku týkajúcu sa časových účinkov súdnych rozhodnutí je menej kategorická, najmä v prípade rozhodnutí o zrušení právnych aktov.
2.
To je presne ústrednou a novou otázkou, ktorú nastoľuje prejednávaná vec. Táto otázka totiž ponúka Všeobecnému súdu príležitosť zaoberať sa časovými účinkami rozhodnutia prijatého vnútroštátnym súdnym orgánom v súlade s článkom 44 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( 3 ) (ďalej len „Colný kódex Únie“) vo vzťahu k rozhodnutiu o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutie ZINZ“).
3.
Rozhodnutie ZINZ je dokument, ktorým colné orgány členských štátov Európskej únie informujú hospodárske subjekty na ich žiadosť o colnej položke (stanovenej colnou nomenklatúrou), do ktorej by sa mal tovar zatriediť, ak majú v úmysle dovážať alebo vyvážať tovar. Táto informácia, ktorá predpokladá výklad kombinovanej nomenklatúry tovarov, umožňuje hospodárskym subjektom predvídať clo (ktoré môžu byť povinné zaplatiť), ako aj vypočítať sumu vývozných náhrad (ktoré môžu využívať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky). ( 4 )
4.
Cieľom zavedenia tejto praxe bolo zabezpečiť hospodárskym subjektom pri výkone ich činnosti určitú právnu istotu, ale tiež uľahčiť prácu samotných colných orgánov a dosiahnuť väčšiu jednotnosť pri uplatňovaní colného práva Únie. ( 5 )
5.
V spore vo veci samej stoja proti sebe hospodársky subjekt a Zollamt Österreich (colný úrad, Rakúsko, ďalej len „colný úrad“) v súvislosti s rozhodnutím ZINZ. Títo dvaja účastníci konania vo veci samej sa totiž nezhodujú v colnom zatriedení tovaru uvádzaného na trh hospodárskym subjektom.
6.
Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd, Rakúsko) vyhovel návrhu hospodárskeho subjektu a zmenil rozhodnutie ZINZ.
7.
Vnútroštátny súd, na ktorý bol podaný opravný prostriedok „Revision“, sa pýta, či rozhodnutie Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) má účinky ex tunc .
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
8.
Odôvodnenie
26 Colného kódexu Únie stanovuje, že „s cieľom zaručiť rovnováhu medzi potrebou colných orgánov zabezpečiť správne uplatňovanie colných predpisov na jednej strane a právom hospodárskych subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, colným orgánom by sa mali udeliť rozsiahle kontrolné právomoci a hospodárskym subjektom právo odvolať sa“.
9.
Článok 33 Colného kódexu Únie, nazvaný „Rozhodnutia [ZINZ]“ stanovuje vo svojom odseku 1, že „colné orgány vydávajú na základe žiadosti rozhodnutia [ZINZ]“.
10.
Článok 34 tohto kódexu s názvom „Právny režim rozhodnutí [ZINZ]“ stanovuje:
„1. Rozhodnutie ZINZ stráca platnosť pred koncom doby uvedenej v článku 33 ods. 3, ak už nie je v súlade s právom, v dôsledku jedného z týchto prípadov:
a)
prijatia zmeny nomenklatúr uvedených v článku 56 ods. 2 písm. a) a b);
b)
prijatia opatrení uvedených v článku 57 ods. 4,
s účinnosťou odo dňa uplatňovania takejto zmeny alebo takýchto opatrení.
…
3. Rozhodnutia ZINZ… nestrácajú platnosť so spätnou účinnosťou.
4. Odchylne od článku 23 ods. 3 a článku 27 sa rozhodnutia ZINZ… vyhlasujú za nulitné, ak boli vydané na základe nesprávnych alebo neúplných informácií poskytnutých žiadateľom.
5. Rozhodnutia ZINZ… sa zrušia v súlade s článkom 23 ods. 3 a článkom 28. Na žiadosť ich držiteľa sa však takéto rozhodnutia nezrušia.
6. Rozhodnutia ZINZ… nie je možné zmeniť.
…“
11.
Článok 43 tohto kódexu stanovuje, že „články 44 a 45 sa nevzťahujú na odvolania podané na účely vyhlásenia rozhodnutia súdneho orgánu alebo colných orgánov, ktoré konajú ako súdne orgány, týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov za nulitné, zrušenia takéhoto rozhodnutia alebo jeho zmeny“.
12.
Podľa článku 44 Colného kódexu Únie s názvom „Právo na odvolanie“:
„1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
…
2. Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:
a)
najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;
b)
následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť… súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.
…
4. Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.“
13.
Podľa článku 45 tohto kódexu s názvom „Odklad vykonateľnosti“:
„1. Podanie odvolania nemá odkladný účinok na vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
2. Colné orgány však úplne alebo čiastočne odložia vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, ak majú dôvodné podozrenie, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s colnými predpismi alebo že dotknutej osobe hrozí nenapraviteľná škoda.
…“
B.
Rakúske právo
14.
Ustanovenie § 279 Bundesabgabenordnung (Spolkový poriadok o poplatkoch, ďalej len „BAO“) stanovuje:
„1. S výnimkou prípadov uvedených v § 278 Verwaltungsgericht (správny súd) vždy rozhoduje vo veci samej formou rozsudku. Je oprávnený nahradiť názor daňového orgánu svojím názorom tak vo výroku, ako aj v odôvodnení, a v súlade s tým napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť v každom ohľade alebo sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
2. Zrušením napadnutého rozhodnutia sa konanie vracia do stavu, v akom bolo pred vydaním tohto rozhodnutia.
…“
III. Skutkové okolnosti sporu a návrh na začatie prejudiciálneho konania
15.
Dňa 27. októbra 2022 vydal colný úrad na žiadosť spoločnosti G GmbH rozhodnutie ZINZ pre výrobok s označením „jednorazové škrtidlo“, ktoré zatriedil pod číslo výrobku 4008 219000, s uvedenou dobou platnosti od 27. októbra 2022 do 26. októbra 2025.
16.
Dňa 22. novembra 2022 podala spoločnosť G proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť s uvedením, že colné zatriedenie nebolo vecne správne. Colný orgán zamietol túto sťažnosť.
17.
Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) rozhodnutím z 12. marca 2024 vyhovel odvolaniu G a zmenil napadnuté rozhodnutie ZINZ v tom zmysle, že predmetný tovar bol zaradený pod číslo tovaru 4014 900000.
18.
Colný úrad podal proti rozhodnutiu Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súdu)opravný prostriedok „Revision“ na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko). Domnieva sa, že Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) mal svojím rozhodnutím, opierajúc sa o § 279 BAO, v úmysle zmeniť rozhodnutie ZINZ so spätnou účinnosťou, čo Colný kódex Únie nepovoľuje, konkrétne jeho článok 34 ods. 3 a 6. Navyše podmienky zrušenia ZINZ so spätnou účinnosťou, tak ako sú stanovené v článku 27 ods. 1 uvedeného kódexu, nie sú v prejednávanej veci splnené.
19.
Vnútroštátny súd uvádza, že v súlade s § 279 ods. 1 BAO je Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) oprávnený nahradiť svojím stanoviskom stanovisko daňového orgánu tak vo výroku, ako aj v odôvodnení, a teda zmeniť napadnuté správne rozhodnutie, zrušiť ho alebo zamietnuť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu ako nedôvodnú. Okrem toho v súlade s § 279 BAO má rozhodnutie Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd), o ktoré ide vo veci samej, spätnú účinnosť ku dňu vydania ZINZ colným úradom, čo je v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany vyžadovanou právom Únie.
20.
Vnútroštátny súd však v podstate uvádza, že Colný kódex Únie vo svojom článku 34 výslovne stanovil prípady, v ktorých rozhodnutia ZINZ strácajú platnosť, sú zrušené alebo vyhlásené za nulitné, a časové účinky týchto udalostí. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v súlade s článkom 34 ods. 5 Colného kódexu Únie sa rozhodnutia ZINZ nezrušia na žiadosť držiteľa rozhodnutí, že podľa článku 34 ods. 3 rozhodnutia ZINZ nestrácajú platnosť so spätnou účinnosťou a že v odseku 6 tohto článku sa uvádza, že rozhodnutia ZINZ nie je možné zmeniť.
21.
Za týchto okolností má vnútroštátny súd pochybnosti pokiaľ ide o otázku, či sa vyššie uvedené ustanovenia Colného kódexu Únie vzťahujú na odvolania podané na základe článku 44 uvedeného kódexu, a ak áno, ktoré z nich.
22.
Za týchto okolností Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť podľa článku 267 ZFEÚ tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Majú sa články 33, 34, 44 a 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, so zreteľom na to, že členské štáty v súlade s článkom 44 ods. 4 tohto nariadenia zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi, vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie o odvolaní podanom podľa článku 44 ods. 2 tohto nariadenia proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanej podľa článku 33 tohto nariadenia má spätnú účinnosť ku dňu vydania tejto záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru colným úradom?
2.
V prípade, že odpoveď na prvú otázku je záporná: Majú sa články 33, 34, 44 a 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych procesných predpisoch stanoviť, že rozhodnutie o odvolaní podanom podľa článku 44 ods. 2 tohto nariadenia proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanej podľa článku 33 tohto nariadenia má spätnú účinnosť ku dňu, keď colný úrad vydal túto záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru?“
IV. Konanie na Súdnom dvore a Všeobecnom súde
23.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný do kancelárie Súdneho dvora 21. februára 2025. Podľa článku 50b Štatútu Súdneho dvora Európskej únie bol tento návrh postúpený Všeobecnému súdu.
24.
Písomné pripomienky predložili spoločnosť G, talianska vláda a Európska komisia. Komisia sa zúčastnila na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. decembra 2025.
V. Právne posúdenie
25.
Svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na zlučiteľnosť s právom Únie vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého má rozhodnutie o odvolaní podanom v súlade s článkom 44 ods. 2 Colného kódexu Únie proti rozhodnutiu ZINZ vydanému podľa článku 33 uvedeného kódexu retroaktívny účinok ku dňu vydania tohto rozhodnutia ZINZ colnými orgánmi.
26.
Na úvod sa mi zdá užitočné zdôrazniť, že hoci vnútroštátny súd spresňuje, že podľa § 279 ods. 1 BAO má Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) možnosť zmeniť rozhodnutie ZINZ vydané colnými orgánmi, nekladie otázku o zlučiteľnosti tejto právomoci zmeniť rozhodnutie s článkom 44 colného kódexu Únie. ( 6 ) Snaží sa iba určiť časové účinky rozhodnutia prijatého vnútroštátnym súdom v oblasti ZINZ.
27.
Vnútroštátny súd tak žiada o výklad článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie. Konkrétne sa pýta, či oprava stanovená týmto ustanovením v prípade vyhovenia odvolaniu musí mať retroaktívny účinok a či pravidlá stanovené konkrétne v článku 33 a článku 34 ods. 3 až 6 uvedeného kódexu môžu ovplyvniť odpoveď, ktorú treba dať na jeho otázku.
28.
V tejto súvislosti je podľa ustálenej judikatúry pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 7 )
29.
Za týchto okolností navrhujem začať moju analýzu výkladom článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie (časť A) a následne overiť zlučiteľnosť § 279 BAO s týmto ustanovením (časť B).
A.
Výklad článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie
30.
Vzhľadom na pochybnosti uvedené vnútroštátnym súdom, najmä pokiaľ ide o vplyv, ktorý by mohli mať články 33 a 34 Colného kódexu Únie na výklad článku 44 ods. 4 uvedeného kódexu, považujem za vhodnejšie začať analýzou kontextu a cieľov sledovaných týmito rôznymi ustanoveniami (časť 1) predtým, ako sa budem zaoberať samotným znením článku 44 ods. 4 tohto kódexu, a teda jeho rozsahom (časť 2).
1. Kontext a ciele článkov 33, 34 a 44 Colného kódexu Únie
31.
V prvom rade a v záujme lepšieho pochopenia cieľa sledovaného článkom 44 Colného kódexu Únie a najmä jeho odsekom 4 považujem za zaujímavé vrátiť sa trochu späť a pripomenúť kontext, v ktorom vzniklo právo hospodárskych subjektov na odvolanie v colnej oblasti na úrovni Únie.
32.
Začiatkom 80. rokov sa Komisia zaoberala právom hospodárskych subjektov na odvolanie a 29. januára 1981 predložila Rade návrh smernice o harmonizácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa výkonu práva na odvolanie v colnej oblasti. ( 8 )
33.
Predovšetkým sa v ňom v podstate zdôraznilo, že vzhľadom na značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dôsledky odvolania podaného proti colnému rozhodnutiu, sa zdalo nevyhnutné stanoviť na úrovni Spoločenstva podmienky podania takéhoto odvolania.
34.
V dôsledku toho článok 2 ods. 1 uvedeného návrhu stanovoval možnosť podať odvolanie s cieľom zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov. Pokiaľ ide o jeho článok 7, stanovoval, že podanie odvolania nemá odkladný účinok na výkon napadnutého rozhodnutia, pokiaľ colný orgán nerozhodol inak.
35.
Bolo však potrebné počkať na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( 9 ) (ďalej len „bývalý colný kódex“) a na prijatie jeho článkov 243 až 246, keď došlo k stanoveniu skutočného práva hospodárskych subjektov na odvolanie.
36.
Následne pri prijímaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( 10 ), bola v porovnaní s článkom 243 bývalého colného kódexu zavedená novinka. Článok 23 ods. 4 tohto nariadenia totiž zaviedol povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby odvolacie konanie umožnilo rýchle potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí prijatých colnými orgánmi.
37.
Napokon článok 44 ods. 4 Colného kódexu Únie preberá článok 23 ods. 4 nariadenia č. 450/2008.
38.
Toto doplnenie, ktoré je jadrom prejednávanej veci, podľa môjho názoru odráža vôľu normotvorcu Únie viac vymedziť a harmonizovať dôsledky spojené so zamietnutím alebo vyhovením odvolaniu v colnej oblasti, ako aj, ako uviedla Komisia na pojednávaní, zabezpečiť väčšiu efektívnosť a účinnosť súdnej ochrany hospodárskych subjektov.
39.
Po druhé považujem tiež za užitočné zdôrazniť, že s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi povinnosťou colných orgánov zabezpečiť správne uplatňovanie colných predpisov na jednej strane a právom hospodárskych subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej boli týmto správnym orgánom stanovené rozsiahle kontrolné právomoci a právo týchto subjektov odvolať sa. ( 11 )
40.
V tomto zmysle bolo právo hospodárskych subjektov na odvolanie stanovené tak, aby ich chránilo pred prípadným zneužitím zo strany colných orgánov alebo pred chybami, ktorých by sa mohli dopustiť pri uplatňovaní colných predpisov.
41.
Po tretie na účely pochopenia vzťahu medzi článkami 33, 34 a 44 Colného kódexu Únie treba vychádzať z ich úlohy v Colnom kódexe Únie.
42.
V prvom rade sa tieto ustanovenia nachádzajú v rôznych oddieloch tohto kódexu. Články 33 a 34 sa tak nachádzajú v oddiele 3, nazvanom „Rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov“, zatiaľ čo článok 44 patrí do oddielu 6 s názvom „Odvolania“.
43.
Zjednodušene povedané, rozhodnutia prijímané v súlade s článkami 33 a 34 Colného kódexu Únie sú prijímané colnými orgánmi, ktoré konajú ako správny orgán a uplatňujú hmotnoprávne predpisy, zatiaľ čo rozhodnutia prijaté v súlade s článkom 44 uvedeného kódexu sú prijímané buď súdnym orgánom, alebo colným orgánom konajúcim ako súdny orgán v rámci správneho konania.
44.
Inak povedané, články 33 a 34 Colného kódexu Únie na jednej strane a článok 44 uvedeného kódexu na strane druhej majú za cieľ upraviť odlišné konania a vymedziť právomoci odlišných orgánov. ( 12 )
45.
Články 33 a 34 Colného kódexu Únie sa tak snažia vymedziť právomoci zverené colným orgánom v postavení správneho orgánu. Konkrétnejšie článok 33 upravuje konanie, ktoré má viesť k vydaniu rozhodnutia ZINZ, zatiaľ čo článok 34 sa zaoberá právnym režimom týchto rozhodnutí uvedenými orgánmi.
46.
Cieľom článku 34 ods. 3 Colného kódexu Únie je v tomto kontexte upraviť časové účinky straty platnosti rozhodnutia ZINZ v prípade, keď by z dôvodu, že nastali okolnosti vymenované v jeho odseku 1, takéto rozhodnutie ZINZ stratilo platnosť pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 33 ods. 3 uvedeného kódexu.
47.
Pokiaľ ide o článok 34 ods. 4 tohto kódexu, týka sa osobitného prípadu vyhlásenia rozhodnutia ZINZ colnými orgánmi za nulitné v prípade, že žiadateľ poskytol nesprávne alebo neúplné informácie, zatiaľ čo jeho odsek 5 sa týka prípadu zrušení rozhodnutí ZINZ a jeho odsek 6 stanovuje, že rozhodnutia ZINZ nie je možné zmeniť.
48.
Pokiaľ ide o článok 44 toho istého kódexu, zaoberá sa sporovým konaním týkajúcim sa rozhodnutí prijatých colnými orgánmi. V odseku 1 tak stanovuje právo každej osoby na odvolanie proti rozhodnutiam colných orgánov, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú ( 13 ) a v odsekoch 2 až 4 stanovuje všeobecné zásady, ktorými sa majú členské štáty riadiť pri vypracovaní svojich procesných pravidiel v tejto oblasti.
49.
Po štvrté čitateľovi neuniklo, že terminológia použitá v článkoch 33 a 34 Colného kódexu Únie a v článku 44 ods. 4 uvedeného kódexu sa líši. Kým rozhodnutia prijaté colnými orgánmi môžu viesť k strate platnosti, vyhláseniu za nulitné alebo k zrušeniu rozhodnutí ZINZ, rozhodnutia prijaté súdnymi orgánmi majú totiž za následok buď potvrdenie (v prípade zamietnutia odvolania) alebo opravu (v prípade vyhovenia odvolaniu) rozhodnutí ZINZ, ktoré boli pred nimi napadnuté. Tento posledný aspekt sa mi zdá ako obzvlášť dôležitý, keďže oprava rozhodnutia nevyhnutne znamená jeho zmenu a pokiaľ ide o rozhodnutia ZINZ, výkon tejto právomoci je vyhradený súdnym orgánom.
50.
Podľa môjho názoru zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že články 33 a 34 na jednej strane a článok 44 Colného kódexu Únie na druhej strane sa musia pri posudzovaní ich rozsahu preskúmať oddelene. Časové účinky rozhodnutí colných orgánov tak nemôžu podmieňovať ani mať akýkoľvek vplyv na účinky rozhodnutí súdnych orgánov. Všeobecnejšie sa mi zdá, že normotvorca Únie nemal v úmysle zosúladiť zaobchádzanie s rozhodnutiami súdnych orgánov so zaobchádzaním s rozhodnutiami colných orgánov. V tomto zmysle okolnosť, že z článku 34 tohto kódexu vyplýva, že len vyhlásenia rozhodnutí ZINZ za nulitné colnými orgánmi za podmienok stanovených v jeho odseku 4 majú retroaktívny účinok, a nie straty platnosti ani zrušenia rozhodnutí ZINZ, nie je relevantná pre výklad pôsobnosti článku 44 uvedeného kódexu. Predovšetkým nemôže podľa môjho názoru v zásade odôvodniť záver, že oprava rozhodnutí ZINZ v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho súdu v súlade s článkom 44 ods. 4 uvedeného kódexu nemôže byť retroaktívna.
51.
Za týchto podmienok sa mi zdá, že nie je potrebné zaoberať sa časovými účinkami rozhodnutí o vyhlásení ZINZ za nulitné, o ich zrušení alebo strate platnosti, prijatých colnými orgánmi podľa článku 34 Colného kódexu Únie, na účely určenia časových účinkov rozhodnutí súdnych orgánov chápaných v širšom zmysle, prijatých na základe článku 44 uvedeného kódexu.
2. Rozsah pôsobnosti článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie
52.
V článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.
53.
V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré právo Únie nedefinuje, a ani neodkazuje na právo členských štátov, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku pri súčasnom zohľadnení súvislostí, v ktorých sa používajú, ako aj pri zohľadnení cieľov sledovaných právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú. ( 14 )
54.
Pojem „oprava“ nie je definovaný v Colnom kódexe Únie. V jeho širšom ponímaní je však účelom opravy napraviť chybu, pričom cieľom opravy je, aby sa tento akt javil tak, ako sa mal javiť pri jeho prijatí. ( 15 ) Pojem „oprava“ teda v sebe zahŕňa samotnú myšlienku retroaktivity.
55.
Je síce pravda, že v zásade sa hovorí o „oprave“, pokiaľ ide o opravenie vecných chýb, a to pravopisných, gramatických, zjavných nepresností alebo chýb vo výpočte, a že naopak nemožno hovoriť len o „oprave“, ak zmena má za následok zmenu obsahu dotknutého aktu, inak povedané zmenu jeho podstaty. ( 16 )
56.
V rámci článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie je však zamýšľaná oprava dôsledkom rozhodnutia súdneho orgánu vyhovieť odvolaniu podanému hospodárskym subjektom. V tomto kontexte a najmä vzhľadom na právo na účinný prostriedok nápravy nemožno pojem „oprava“ vykladať v tom zmysle, že znamená „nápravu vecnej chyby“, ale tak, že jej cieľom je skôr „napraviť nesprávnosť“, ak je možný tento výraz. Napokon myšlienka ostáva rovnaká: ide o to, aby rozhodnutie ZINZ bolo také, aké malo byť od momentu jeho pôvodného prijatia.
57.
Preto sa podľa môjho názoru článok 44 ods. 4 Colného kódexu Únie má vykladať v tom zmysle, že oprava rozhodnutia ZINZ má v zásade účinok ex tunc .
58.
Tento výklad sa mi okrem toho zdá byť v súlade s rovnováhou, ktorá musí existovať medzi zásadou právnej istoty na jednej strane a právom na účinnú súdnu ochranu zaručeným článkom 47 prvým odsekom Charty základných práv Európskej únie na strane druhej.
59.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž uznanie právoplatnej povahy správneho rozhodnutia, ktorá nastala uplynutím primeraných lehôt na podanie opravného prostriedku alebo vyčerpaním opravných prostriedkov, prispieva k právnej istote, bez toho, aby prakticky znemožňovalo alebo nadmerne sťažovalo výkon práv priznaných právnym poriadkom. ( 17 )
60.
Zásada právnej istoty teda vyžaduje len to, aby sa účinky rozhodnutia ZINZ, ktoré je predmetom odvolania, stali konečnými, teda „vytesanými do kameňa“, až po zamietnutí odvolania alebo v prípade nepodania opravného prostriedku po uplynutí lehôt stanovených na tento účel.
61.
Domnievam sa preto, že na zásadu právnej istoty sa nemožno odvolávať na účely odôvodnenia zachovania účinkov rozhodnutia ZINZ v období medzi jeho nadobudnutím právoplatnosti a vyhovením súdnemu opravnému prostriedku podanému proti nemu. Opačné riešenie by totiž viedlo k tomu, že takéto účinky by sa stali definitívnymi, pričom vnútroštátny súdny orgán by rozhodol o nezákonnosti rozhodnutia ZINZ a samotné toto rozhodnutie by teda nenadobudlo takýto charakter.
62.
Rovnako ponechanie účinkov rozhodnutia ZINZ, o nezákonnosti ktorého bolo rozhodnuté, by mohlo byť v rozpore s právom na účinnú súdnu ochranu, keďže tieto účinky by sa zachovali voči hospodárskemu subjektu, ktorý pritom v stanovenej lehote podal odvolanie proti rozhodnutiu ZINZ. V tomto zmysle by konštatovanie, že oprava nepôsobila so spätnou účinnosťou, malo závažný dôsledok pre hospodársky subjekt, ktorý by bol zbavený výhody colného zaradenia, ktoré pritom od začiatku požadoval, a to napriek tomu, že chyba vyplývala z nesprávneho posúdenia zo strany colných orgánov a vôbec nevyplývala z jeho konania.
63.
Napokon domnievať sa, že oprava stanovená v článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie má iba účinok ex nunc , sa nezdá byť v súlade s cieľom sledovaným článkom 45 ods. 2 uvedeného kódexu, ktorým je zabezpečiť účinnosť opravných prostriedkov.
64.
Toto posledné uvedené ustanovenie totiž stanovuje, že colné orgány úplne alebo čiastočne odložia vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, najmä ak majú dôvodné podozrenie, že dotknutej osobe hrozí nenapraviteľná škoda.
65.
Súdny dvor však už mal príležitosť uviesť, že podmienka „nenapraviteľnej škody“ v podstate vyžaduje preskúmať, či by prípadné zrušenie sporného rozhodnutia umožnilo zvrátenie situácie, ktorá by bola spôsobená jeho okamžitým výkonom. ( 18 )
66.
Odklad výkonu teda ide ruka v ruke s možnosťou retroaktívne zmeniť právnu situáciu osoby, ktorá podala odvolanie.
67.
Pre úplnosť považujem za užitočné zaoberať sa pripomienkou talianskej vlády, podľa ktorej by bolo ťažké zabezpečiť, aby sa všetky ostatné členské štáty skutočne dozvedeli o vnútroštátnom súdnom rozhodnutí o zrušení alebo oprave majúcom retroaktívny účinok.
68.
Toto tvrdenie ma nepresvedčilo z dôvodu systému výmeny informácií zavedeného na úrovni Únie. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 21 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( 19 ), elektronický systém zavedený podľa článku 16 ods. 1 Colného kódexu Únie sa používa na výmenu a uchovávanie informácií v súvislosti so žiadosťami a rozhodnutiami v oblasti ZINZ a s následnými udalosťami, ktoré by mohli ovplyvniť pôvodnú žiadosť alebo rozhodnutie. Príslušný colný orgán sprístupní na tento účel informácie prostredníctvom uvedeného systému bezodkladne, no najneskôr v lehote siedmich dní odo dňa, kedy sa tento orgán o nich dozvedel.
69.
Z tohto dôvodu a ako uviedla Komisia na pojednávaní, ak je rozhodnutie ZINZ zrušené alebo zmenené v nadväznosti na rozhodnutie vnútroštátneho súdu, príslušný colný orgán bezodkladne vloží túto informáciu do tohto elektronického systému, kde je viditeľná pre všetky ostatné colné orgány.
B.
Zlučiteľnosť § 279 BAO s článkom 44 Colného kódexu Únie
70.
Podľa vnútroštátneho súdu v súlade s § 279 BAO rozhodnutie prijaté Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) pôsobí spätne ku dňu vydania rozhodnutia ZINZ colným úradom.
71.
V tejto súvislosti pripomínam, že Súdnemu dvoru ani Všeobecnému súdu neprináleží rozhodnúť v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania o výklade vnútroštátneho práva, keďže táto úloha prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu. Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu totiž v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Európskej únie a vnútroštátne súdy prináleží zohľadniť skutkový a právny rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho vymedzilo rozhodnutie vnútroštátneho súdu. ( 20 )
72.
Preto sa treba domnievať, že podľa § 279 BAO majú rozhodnutia o zmene rozhodnutí ZINZ prijaté Bundesfinanzgericht (Spolkový finančný súd) spätnú účinnosť. Toto posúdenie zodpovedá podľa vnútroštátneho súdu názoru prevládajúcemu v právnej vede v Rakúsku. ( 21 )
73.
Po tomto konštatovaní treba poznamenať, že Súdny dvor už mal príležitosť rozhodnúť vo svojom uznesení z 19. januára 2005, SmithKline Beecham ( C‑206/03 , EU:C:2005:31 , bod 52 ), že je na príslušných orgánoch a súdoch členského štátu, aby v rámci svojich právomocí prijali všetky opatrenia, všeobecné alebo osobitné, potrebné na odstránenie nesúladu nesprávneho ZINZ. Medzi takéto osobitné opatrenia patrí najmä zrušenie nesprávneho ZINZ a prijatie novej informácie, ktorá je v súlade s právom Únie.
74.
Toto uznesenie bolo vydané za účinnosti bývalého colného kódexu.
75.
Súdny dvor tak spresnil, že uplatniteľné procesné pravidlá sa nachádzali v článkoch 243 až 246 bývalého colného kódexu a subsidiárne, na základe článku 245 tohto bývalého kódexu a zásady procesnej autonómie členských štátov, vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, avšak za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú menej výhodné ako pravidlá upravujúce podobné vnútroštátne situácie (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity). ( 22 )
76.
Napokon je dôležité zdôrazniť, že podľa Súdneho dvora postupy prijatia a účinky rozhodnutí prijatých vnútroštátnym súdom o opravnom prostriedku patria, v hraniciach stanovených zásadami ekvivalencie a efektivity, tiež do vnútroštátneho práva. ( 23 )
77.
Podľa môjho názoru táto judikatúra, vydaná za účinnosti bývalého colného kódexu, ostáva relevantná, pokiaľ ide o postupy prijatia rozhodnutí vnútroštátnych súdov, keďže v tejto súvislosti sú články 43 až 45 Colného kódexu Únie takpovediac zhodné s článkami 243 až 246 bývalého colného kódexu. Obmedzujú sa teda na stanovenie práva dotknutých osôb na odvolanie, nevyhnutnosti dvojstupňového preskúmania, členského štátu príslušného na prejednanie veci a prípadov odkladu výkonu rozhodnutí colných orgánov, proti ktorým bolo podané odvolanie. Inými slovami a v súlade s článkom 43 uvedeného kódexu, ( 24 ) tieto ustanovenia nehovoria nič o postupoch prijatia rozhodnutí vnútroštátnymi súdmi.
78.
Naproti tomu pokiaľ ide o účinky rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi súdmi, zdá sa mi, že riešenie prijaté Súdnym dvorom by malo byť spresnené. Konkrétne podľa článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie členské štáty zabezpečia, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo opravu rozhodnutí vydaných colnými orgánmi. Toto ustanovenie nemalo ekvivalent v bývalom colnom kódexe. ( 25 )
79.
Je síce pravda, že článok 44 ods. 4 Colného kódexu Únie nespresňuje, kedy, ani akým spôsobom sa má vykonať oprava rozhodnutí ZINZ ( 26 ), vyžaduje však rýchlu reakciu v nadväznosti na odvolacie konanie. Zdá sa mi však, že toto ustanovenie ukladá na jednej strane členským štátom povinnosť prijať opatrenia umožňujúce, aby hospodársky subjekt mohol mať k dispozícii rozhodnutie ZINZ, ktoré je v súlade s právom, a na druhej strane spätnú účinnosť takto vykonanej opravy. Práve to je cieľ, ktorý sleduje § 279 BAO.
80.
Za týchto podmienok sa domnievam, že článok 44 ods. 4 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide vo veci samej, podľa ktorého rozhodnutie o odvolaní podanom v súlade s článkom 44 ods. 2 uvedeného kódexu proti rozhodnutiu ZINZ vydanému podľa článku 33 toho istého kódexu má spätnú účinnosť ku dňu vydania tohto rozhodnutia ZINZ colnými orgánmi.
VI. Návrh
81.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), takto:
Článok 44 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, o aké ide vo veci samej, podľa ktorého rozhodnutie o odvolaní podanom v súlade s článkom 44 ods. 2 tohto nariadenia proti rozhodnutiu o záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydanému podľa článku 33 toho istého nariadenia má spätnú účinnosť ku dňu vydania tohto rozhodnutia colnými orgánmi.
M. Martín y Pérez de Nanclares
Prednesené na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. januára 2026.
Podpisy
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Táto zásada sa totiž nachádza na úvodnej strane Justiniánovho kódexu: „ Leges et constitutiones futuris certum est dare formam negotiis, non ad facta praeterita revocari, nisi nominatim et de praeterito tempore et adhuc pendentibus negotiis, cautum sit “ (Prvá kniha, oddiel 14, zákon 7).
( 3 ) Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 .
( 4 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Timmermans Transport a Hoogenboom Production ( C‑133/02 a C‑134/02 , EU:C:2003:460 , bod 4 ).
( 5 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 1998, Lopex Export ( C‑315/96 , EU:C:1998:31 , bod 19 ). Hlavným cieľom bolo tiež zabrániť nadmernému počtu sporov s hospodárskymi subjektmi: ALBERT, J.‑L.: Droit douanier européen. In: JurisClasseur Europe Traité – Synthèse , LexisNexis, 2021, bod 35.
( 6 ) Pre všetky účely poznamenávam, že sa mi zdá, že judikatúra Súdneho dvora by sa skôr mala vykladať tak, že nebráni výkonu právomoci zmeniť rozhodnutie zo strany vnútroštátnych súdov v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. januára 2005, SmithKline Beecham, C‑206/03 , EU:C:2005:31 , bod 55 , a rozsudok zo 14. apríla 2011, British Sky Broadcasting Group a Pace, C‑288/09 a C‑289/09 , EU:C:2011:248 , bod 94 ).
( 7 ) Pozri rozsudok z 21. decembra 2023, G. K. a i. (Európska prokuratúra) ( C‑281/22 , EU:C:2023:1018 , bod 46 a citovaná judikatúra).
( 8 ) Ú. v. ES C 33, 1981, s. 2 ; pre prehľad vývoja práva na odvolanie v colnej oblasti pozri WALSH, T.: European Union Customs Code . Kluwer Law International in Alphen aan den Rijn, The Netherlands: Wolters Kluwer, 2015, s. 985 – 1021 (s. 986).
( 9 ) Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307.
( 10 ) Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 .
( 11 ) Odôvodnenie 26 Colného kódexu Únie.
( 12 ) Pokiaľ ide o rozdelenie právomocí medzi colné a súdne orgány v oblasti colných kontrol, pozri rozsudok z 21. septembra 2023, OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb ( C‑770/21 , EU:C:2023:690 , body 69 a 72 ).
( 13 ) Len pripomínam, že takto stanovené právo na odvolanie sa netýka špecificky rozhodnutí ZINZ, ale vzťahuje sa na všetky rozhodnutia prijaté colnými orgánmi.
( 14 ) Pozri rozsudok z 20. novembra 2025, Servoprax (Garrots médicaux) ( C‑631/23 , EU:C:2025:906 , bod 45 a citovaná judikatúra).
( 15 ) Tento názor sa mi zdá potvrdený, keď sa v súlade s výkladovými pravidlami stanovenými Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2024, Network One Distribution, C‑506/23 , EU:C:2024:1003 , bod 27 a citovaná judikatúra) porovnajú jazykové verzie článku 44 ods. 4 Colného kódexu Únie: „corrección“ v španielčine, „correction“ v angličtine, „Berichtigung“ v nemčine a „correzione“ v taliančine.
( 16 ) Pokiaľ ide o opravy nariadenia, pozri obmedzenia stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudkoch z 2. júna 1994, AC‑ATEL Electronics Vertriebs ( C‑30/93 , EU:C:1994:224 , body 20 až 24 ), a z 22. decembra 2010, Premis Medical ( C‑273/09 , EU:C:2010:809 , body 29 , 30 , 36 a 59 ); pokiaľ ide o obmedzenia opravy rozhodnutí prijatých Úradom Európskej únie pre harmonizáciu vnútorného trhu a Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín, pozri rozsudky z 9. septembra 2011, dm‑drogerie markt/ÚHVT – Distribuciones Mylar (dm) ( T‑36/09 , EU:T:2011:449 , body 74 a 75 ), a z 25. júna 2020, Siberia Oriental/CPVO (Siberia) ( T‑737/18 , EU:T:2020:289 , bod 53 ); pokiaľ ide o obmedzenia opravy rozhodnutí prijatých Súdnym dvorom a Všeobecným súdom, pozri postupne uznesenia z 24. novembra 2022, European Food a i. ( C‑333/19 , neuverejnené, EU:C:2022:936 , bod 6 a citovaná judikatúra), a z 27. mája 2024, EVH/Komisia ( T‑53/21 REC , neuverejnené, EU:T:2024:338 , body 9 , 11 a citovaná judikatúra).
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. januára 2004, Kühne & Heitz ( C‑453/00 , EU:C:2004:17 , bod 24 ); z 12. februára 2008, Kempter ( C‑2/06 , EU:C:2008:78 , body 57 a 58 ); z 27. júna 2013, Agrokonsulting‑04 ( C‑93/12 , EU:C:2013:432 , bod 48 ), a z 9. septembra 2021, Adler Real Estate a i. ( C‑546/18 , EU:C:2021:711 , bod 38 ).
( 18 ) Treba tiež naopak overiť, či by odklad výkonu tohto rozhodnutia mohol brániť jeho plnému účinku v prípade, že by bolo odvolanie vo veci samej zamietnuté (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. júla 1997, Giloy, C‑130/95 , EU:C:1997:372 , body 35 a 36 ).
( 19 ) Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 .
( 20 ) Pozri v tomto zmysle uznesenia z 24. apríla 2009, Koukou ( C‑519/08 , EU:C:2009:269 , bod 43 a citovaná judikatúra), ako aj z 30. júna 2011, Wamo ( C‑288/10 , EU:C:2011:443 , bod 27 ).
( 21 ) Podľa rakúskej právnej vedy účinok ex tunc rozhodnutí prijatých na základe § 279 BAO vyplýva zo znenia odseku 2 tohto ustanovenia, ako aj z práva na účinný prostriedok nápravy. Pozri v tejto súvislosti FISCHERLEHNER J.: Das neue Abgabenverfahren . Wien: Manz, 2013, s. 325, ako aj GUNACKER‑SLAWITSCH, B.: III. Das Verfahren vor dem Bundesfinanzgericht. In: EHRKE‑RABEL, T. (ed.), Rechtsmittelverfahren in Abgabensachen . Wien: Manz, 2013, s. 37 – 101 (s. 77 a 78). Výslovne potvrdzujúc účinok ex tunc rozhodnutí o zmene: RITZ, C.: § 279 BAO. In: RITZ/KORAN (ed.): BAO – Bundesabgabenordnung . Ed. n o 8, Wien: Linde, 2025, body 2 a 18.
( 22 ) Uznesenie z 19. januára 2005, SmithKline Beecham ( C‑206/03 , EU:C:2005:31 , bod 53 ).
( 23 ) Uznesenie z 19. januára 2005, SmithKline Beecham ( C‑206/03 , EU:C:2005:31 , bod 55 ).
( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2024, OSTP Italy ( C‑770/22 , EU:C:2024:299 , bod 47 ).
( 25 ) Pozri bod 36 vyššie. Treba však poznamenať, že zmena rozhodnutia ZINZ so spätnou účinnosťou v nadväznosti na odvolanie podané na vnútroštátne súdy sa už uplatňovala za účinnosti bývalého colného kódexu, prinajmenšom v niektorých členských štátoch [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2011, Sony Supply Chain Solutions (Europe), C‑153/10 , EU:C:2011:224 , body 16 a 17 ].
( ) Napríklad články 44 a 45 Colného kódexu Únie tak nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje okamžitú vykonateľnosť prvostupňových rozsudkov, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť, ani nevyžadujú, aby vnútroštátna právna úprava stanovovala, že takéto rozsudky majú takúto povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. apríla 2024, OSTP Italy, C‑770/22 , EU:C:2024:299 , bod 42 ).