T-40/25

Predbežné znenie

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 1. júla 2026 ( * )

Dizajn Európskej únie – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Európskej únie predstavujúci tienidlo na lampy – Skoršie dizajny obsiahnuté v patentových spisoch vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch – Dôvod výmazu – Osobitý charakter – Prvky z patentových spisov obsahujúcich skoršie dizajny, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní celkového dojmu – Článok 6 a článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 6/2002 “

Vo veci T‑40/25,

DecoTrend GmbH, so sídlom vo Weiden in der Oberpfalz (Nemecko), v zastúpení: C. Klawitter, advokát,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda E. Buttigieg, sudcovia J. Schwarcz a E. Tichy‑Fisslberger (spravodajkyňa),

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a vzhľadom na rozhodnutie podľa článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prejednaní žaloby bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Pohľad 4.3

Pohľad 4.4

3 Výrobky, na ktorých má byť dizajn, ktorého výmaz sa navrhol, použitý, patrili do tried 26‑04 a 26‑05 v zmysle Locarnskej dohody z 8. októbra 1968 o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov v znení zmien, a zodpovedali pre každú z týchto tried tomuto opisu:

– trieda 26‑04: „Elektrické osvetlenie vo forme reťazí“,

– trieda 26‑05: „Tienidlá na lampy“.

4 Dôvodom uvádzaným na podporu návrhu na výmaz bol dôvod uvedený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Európskej únie (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142), v znení pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2822 z 23. októbra 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/2822), vykladanom v spojení s článkom 6 nariadenia č. 6/2002.

„Ako prílohu č. 4 prikladáme kópiu patentového spisu Spojených štátov č. 1 653 206… Tento spis bol uverejnený 20. decembra 1927. Ilustrácia 1 nachádzajúca sa v tomto spise predstavuje iný skorší dizajn. Tento patentový spis pochádza od toho istého vynálezcu ako švajčiarsky patentový spis. Vyobrazenie v ilustrácii č. 1 v patentovom spise Spojených štátov je veľmi podobné, no nie je úplne rovnaké. Aj v tomto prípade je však vyobrazená hviezda, ktorej celkový dojem zodpovedá dojmu zo sporného dizajnu.“

9 Táto ilustrácia č. 1 („Fig. 1“), ktorá je obsiahnutá v patentovom spise Spojených štátov uvedenom v bode 8 vyššie (ďalej len „skorší dizajn D2“), vyzerá takto:

10 Dňa 17. novembra 2022 výmazový odbor zamietol návrh na výmaz.

11 Proti rozhodnutiu výmazového odboru podala vedľajšia účastníčka konania 16. januára 2023 odvolanie na EUIPO.

Návrhy účastníkov konania

13 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– uložil EUIPO a prípadne aj vedľajšej účastníčke konania povinnosť nahradiť trovy konania.

14 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

16 Žalobkyňa uvádza v podstate dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že odvolací senát konštatoval, že posúdenie osobitého charakteru sporného dizajnu sa malo vykonať len vo vzťahu k skorším dizajnom D1 a D2, pričom nezohľadnil ostatné prvky predmetných patentových spisov, a to konkrétne písomnú prezentáciu vynálezu a ďalšie ilustrácie, ktoré v nich boli obsiahnuté, a druhý je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že odvolací senát konštatoval jednak to, že žiadny z kolidujúcich dizajnov neobsahuje konkávne drážky alebo konvexné profily, a jednak to, že možnosť poskladania nevyplýva zo skorších dizajnov D1 a D2.

O odkaze na písomnosti predložené EUIPO

17 Pokiaľ ide v prvom rade o to, že žalobkyňa v bode 63 žaloby odkazuje na písomnosti, ktoré predložila v priebehu konania pred EUIPO, treba pripomenúť, že žaloba v rozsahu, v akom odkazuje na takéto písomnosti, je neprípustná, keďže všeobecný odkaz, ktorý obsahuje, sa nedá priradiť k žalobným dôvodom a tvrdeniam uvedeným v samotnej tejto žalobe [pozri rozsudok z 31. januára 2019, Thun/EUIPO (Ryba), T‑604/17, neuverejnený, EU:T:2019:42, bod 46 a citovanú judikatúru].

18 V prejednávanej veci sa žalobkyňa obmedzuje na všeobecný odkaz na všetky písomnosti, ktoré predložila v priebehu konania pred EUIPO, pričom neuvádza, ktoré konkrétne časti týchto písomností podľa jej názoru podporujú ten ktorý žalobný dôvod alebo tvrdenie uvedené v žalobe. Keďže sa tento všeobecný odkaz nedá priradiť k žalobným dôvodom a tvrdeniam uvedeným v žalobe, žaloba v rozsahu, v akom na ne žalobkyňa takto odkazuje, je neprípustná.

20 Žalobkyňa tvrdí, že vedľajšia účastníčka konania sa na podporu návrhu na výmaz neodvolávala len na skoršie dizajny D1 a D2, ale aj na patenty vo Švajčiarsku a v Spojených štátoch, uvedené v bodoch 7 a 8 vyššie, vo vzťahu ku ktorým predložila spisy ako prílohy č. 2 a 4 uvedeného návrhu. Tieto spisy pritom obsahujú nielen dva skoršie dizajny D1 a D2, ale aj iné grafické vyobrazenia predmetného vynálezu. Uvedené skoršie dizajny nepostačujú na vysvetlenie vynálezu, ktorý je predmetom dotknutých patentových spisov. Tak ako to správne urobil výmazový odbor, je potrebné k nim doplniť označenie a opis vynálezu, ako aj zodpovedajúce grafické vyobrazenia, ktorými by sa jasne vyjadril predmet tohto vynálezu a jeho opis, predovšetkým vďaka „identifikáciám prostredníctvom písmen, ktoré sú tiež umiestnené“ na skorších dizajnoch D1 a D2, ktoré zase odkazujú na objasnenie vynálezu, čím umožňujú pochopiť grafické vyobrazenia.

21 Podľa názoru žalobkyne musí byť každý dizajn a akékoľvek skoršie právo, ktoré je uvedené v námietke proti zápisu dizajnu, predmetom výkladu, predovšetkým s cieľom jasne a jednoznačne určiť ich celkový dojem. Ak je skoršie právo, ktoré sa namieta proti zápisu dizajnu, právom technického vlastníctva, tak ako ním sú predmetné patenty, bolo by potrebné vychádzať z vnímania osobitne vyškolených odborníkov, a nie z vnímania informovaného užívateľa. Konkrétne v prípade práva technického vlastníctva je potrebné, aby „to, vo vzťahu k čomu navrhovateľ [výmazu] žiada ochranu, ktorá môže byť namietaná proti ochrane dizajnu, bolo jasné a jednoznačné“. V tomto rámci je nevyhnutné presne preskúmať skoršie právo. Ak je týmto skorším právom patent, vyobrazenia predmetov chránených týmto patentom by sa nemali vykladať izolovane, ale vždy v kontexte ostatných prvkov predmetného patentového spisu.

28 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, osobitý charakter dizajnu vyplýva z celkového dojmu rozdielu alebo absencie „déjà vu“ z pohľadu informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom, bez zohľadnenia rozdielov, ktoré zostávajú nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci presahujú bezvýznamné detaily, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, Budziewska/ÚHVT – Puma (Skáčuca mačkovitá šelma), T‑666/11, neuverejnený, EU:T:2013:584, bod 29 a citovanú judikatúru].

29 Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa na účely uplatnenia okrem iného článku 6 dizajn považuje za dizajn, ktorý bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným okrem iného v článku 6 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci Európskej únie.

30 V prejednávanej veci vedľajšia účastníčka konania v návrhu na výmaz sporného dizajnu, ktorý je zapísaným dizajnom Európskej únie (pozri bod 2 vyššie), tvrdí, že v rozpore s článkom 4 ods. 1 a článkom 6 nariadenia č. 6/2002 sporný dizajn nemá ku dňu podania prihlášky osobitý charakter v porovnaní s niektorými dizajnmi, ktoré už boli sprístupnené verejnosti (pozri bod 4 vyššie).

33 Treba pripomenúť, že v článku 3 bode 1 nariadenia č. 6/2002 je „dizajn“ vymedzený ako vonkajšia úprava celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov, najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry alebo materiálov samotného výrobku alebo jeho zdobenia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci systému stanoveného nariadením č. 6/2002 predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu (rozsudky z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 62; z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16, EU:C:2018:172, bod 25, a z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20, EU:C:2021:889, bod 30).

34 Je tak nevyhnutné, aby inštancie EUIPO mali k dispozícii obrázok skoršieho dizajnu, na ktorom musí byť možné zachytiť vonkajšiu úpravu výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý, a identifikovať presným a určitým spôsobom skorší dizajn s cieľom pristúpiť v súlade s článkami 5 až 7 nariadenia č. 6/2002 k posúdeniu novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu a k – z toho vyplývajúcemu – porovnaniu medzi dotknutými dizajnmi. Preskúmanie toho, či napadnutý dizajn skutočne nie je nový alebo nemá osobitý charakter, si totiž vyžaduje mať k dispozícii presný a určitý skorší dizajn (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 64).

35 Z uvedeného vyplýva, že prináleží účastníkovi konania, ktorý podal návrh na výmaz, aby EUIPO poskytol nevyhnutné informácie, a najmä presné a úplné označenie a vyobrazenie dizajnu, o ktorom sa uvádza, že ide o skorší dizajn, a to s cieľom preukázať, že sporný dizajn nemožno platne zapísať (rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 65).

38 Treba však pripomenúť, že z článku 52 ods. 1 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, podpísaného v Mníchove (Nemecko) 5. októbra 1973, a z článku 27 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 214; Mim. vyd. 11/021, s. 305), tvoriacej prílohu 1 C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marrákeši (Maroko) 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80), vyplýva, že patent možno získať na akýkoľvek vynález, výrobok alebo postup vo všetkých oblastiach techniky, za predpokladu, že je nový, obsahuje tvorivú činnosť a je priemyselne využiteľný. Podľa článku 52 ods. 2 písm. b) uvedeného dohovoru sa za vynálezy v zmysle článku 52 ods. 1 tohto dohovoru nepovažujú estetické výtvory. Okrem toho článok 56 tohto dohovoru stanovuje, že vynález sa považuje za vynález zahŕňajúci vynálezcovskú činnosť, ak nie je vzhľadom na stav techniky pre odborníka obvyklý.

39 EUIPO teda správne pripomína, že patent nechráni vonkajšiu úpravu výrobku, ale vynález, a tvrdí, že ilustrácie nachádzajúce sa v patentových spisoch sú uvedené len ako príklady a znázorňujú jedno alebo viacero prevedení tohto vynálezu. Tieto ilustrácie tak môžu tiež znázorňovať rôzne vonkajšie úpravy toho istého výrobku, ba dokonca odlišných výrobkov, v ktorých sa dá chránený vynález konkretizovať a ktorých výhody a nevýhody sú vysvetlené v uvedených spisoch. Preto platí, že ilustrácie obsiahnuté v patentovom spise sa nevyhnutne netýkajú toho istého dizajnu. Je tak úlohou navrhovateľa výmazu, ktorý na účely spochybnenia osobitého charakteru zapísaného dizajnu Európskej únie poukazuje na patentový spis, aby spomedzi ilustrácií obsiahnutých v takomto spise presne identifikoval skoršie dizajny, na ktoré sa odvoláva na podporu svojho návrhu.

42 Z uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa vedľajšia účastníčka konania na podporu návrhu na výmaz odvolávala nielen na skoršie dizajny D1 a D2, ale všeobecnejšie aj na predmetné patentové spisy, v ktorých sú tieto dizajny obsiahnuté, a teda aj na ostatné ilustrácie a opis vynálezu, ktoré sa nachádzajú v uvedených spisoch.

43 Za týchto okolností v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, nie je potrebné vnímať vynález chránený predmetnými patentmi, keďže na tieto patenty sa vedľajšia účastníčka konania neodvoláva ako na skoršie dizajny v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002 – a v každom prípade tieto patenty ako také nie sú relevantné (pozri bod 40 vyššie).

44 Z toho istého dôvodu treba zamietnuť aj tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je na účely určenia celkového dojmu, ktorý vyvolávajú predmetné patenty, potrebné vychádzať z vnímania osobitne vyškolených odborníkov. Vedľajšia účastníčka konania sa na podporu návrhu na výmaz neodvoláva na uvedené patenty ako také, ale len na skoršie dizajny D1 a D2, na účely posúdenia ktorých treba vychádzať z vnímania informovaného užívateľa (pozri bod 32 vyššie).

45 Napokon pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že skoršie dizajny D1 a D2 nie sú „čitateľné“ bez použitia ďalších ilustrácií a vysvetlení, ktoré sú tiež obsiahnuté v predmetných patentových spisoch, Všeobecný súd konštatuje, že tieto skoršie dizajny, ktoré sú reprodukované v bodoch 5 a 9 vyššie, jednoznačne znázorňujú hviezdu s viacerými cípmi, z ktorých sa dá vytušiť, že niektoré z nich majú trojuholníkovú základňu, zatiaľ čo iné majú štvorcovú základňu. Tieto dizajny tiež obsahujú šrafovanie na určitých povrchoch a prerušované čiary, čo pre dizajny trojrozmerného tvaru nie je nezvyčajné.

50 Podľa názoru žalobkyne je nesporné, že sporný dizajn neobsahuje konkávne drážky a že jeho cípy sú „hladké“. Pokiaľ ide o skoršie dizajny D1 a D2, aj keby sa neodkazovalo na patentové spisy, v ktorých sú obsiahnuté, ale len na tieto skoršie dizajny, bolo by ťažké pochopiť, prečo v nich odvolací senát nechcel vidieť konkávne drážky alebo konvexné profily. Skorší dizajn D1 neznázorňuje akúkoľvek hviezdu, ale „svietiacu hviezdu, ktorú možno poskladať“ a skorší dizajn D2 sa výslovne vzťahuje na „skladacie svietidlo“. Hviezda, ktorú možno poskladať, má pritom nevyhnutne špecifické konštrukčné charakteristické vlastnosti, ktoré umožňujú jej poskladanie. Technický koncept nevyhnutný pre možnosť poskladania tvaru „Annaberger Faltstern“, na ktorú sa jasne vzťahujú predmetné patentové spisy obsahujúce uvedené skoršie dizajny, je rozpoznateľný len na základe skorších dizajnov D1 a D2, ktoré majú špecifické rysy a čiary orientované smerom do stredu, identifikované písmenami „n“ a „o“. Písmeno „n“ označuje profil, ktorý predstavuje šrafovanie, zatiaľ čo písmeno „o“ označuje drážku zodpovedajúcu profilu v tvare „n“. Pri skladaní hviezdy drážka zvrchu presne zapadne do profilu, a naopak profil je vložený do drážky, čo je jediný postup, akým možno hviezdu zložiť. Tvrdenie vedľajšej účastníčky konania, že takto uvedené osobitné charakteristické vlastnosti týkajúce sa formy neboli zobrazené, je nesprávne. Záhyby smerujúce dovnútra a von, potrebné pre fungovanie tvaru „Annaberger Faltstern“, ktorý je patentovaný, sú viditeľné len v skorších dizajnoch D1 a D2 vďaka rysom, šrafovaniu a čiaram smerujúcim do stredu, a to bez toho, aby bolo potrebné nahliadnuť do predmetných patentových spisov. Tieto špecifické znaky v spornom dizajne chýbajú. Skutočnosť, že tieto špecifické znaky sú výslovne označené písmenami „n“ a „a“, podnecujú informovaného pozorovateľa k podrobnejšiemu preskúmaniu skorších dizajnov D1 a D2, ktoré predstavujú tvar „Annaberger Faltstern“. Dokonca aj osoby, ktoré ani zo špecifických znakov dizajnov, ktoré sú jasne viditeľné, ani z identifikácie písmenami, nevyvodzujú, že ide o drážky a profily, sú podnietené k tomu, aby sa bližšie zaujímali o predmetné patentové spisy, a pochopili tak, že to má poukazovať na možnosť poskladania tvaru „Annaberger Faltstern“.

55 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 45 napadnutého rozhodnutia uviedol, že nevie rozoznať „konkávne drážky“ ani v spornom dizajne, ani v skorších dizajnoch D1 a D2, a že ani z preskúmania uvedených skorších dizajnov nevyplýva, že hviezdu „možno poskladať“. Odvolací senát vrátil vec výmazovému odboru na ďalšie konanie vo veci návrhu na výmaz, pričom konštatoval, že týmto by sa účastníkom konania poskytla možnosť podať naň odvolanie proti rozhodnutiu, pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci samej (body 52 a 53 napadnutého rozhodnutia a bod 2 jeho výroku). Z bodu 53 napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, že odvolací senát v podstate konštatoval, že hmotnoprávna stránka návrhu na výmaz doposiaľ nebola preskúmaná, pravdou ostáva, že pokiaľ ide o otázku viditeľnosti „konkávnych drážok“ a „možnosť poskladania“, odvolací senát sa k tejto otázke vyjadril s konečnou platnosťou. Navyše vzhľadom na to, že skutočnosti zostávajú rovnaké, na základe článku 60 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 je výmazový odbor týmito dvomi zisteniami odvolacieho senátu viazaný.

56 Ďalej, čo sa týka sporného dizajnu, ako správne poznamenáva žalobkyňa, je skutočne nesporné, že tento dizajn nemá „konkávne drážky“, ako to uviedol odvolací senát v bode 45 napadnutého rozhodnutia.

57 Pokiaľ ide o skoršie dizajny D1 a D2, Všeobecný súd konštatuje, že je jednoznačné, že z týchto skorších dizajnov nevyplývajú ani „konkávne drážky“, ani akákoľvek „možnosť poskladania“.

58 Je pravda, že skoršie dizajny D1 a D2 obsahujú šrafovanie na určitých plochách, prerušované čiary a odkazy vo forme rysov a písmen. V trojrozmernom dizajne, akými jednoznačne sú skoršie dizajny D1 a D2, však nie je nezvyčajné, že niektoré povrchy sú šrafované a niektoré čiary, ktoré na vyobrazenom pohľade nie sú viditeľné, sú prerušované, a to práve s tým cieľom, aby bolo vyobrazenie trojrozmerného predmetu čitateľnejšie. Žiaden z týchto aspektov prezentácie nenaznačuje, že by vyobrazený predmet obsahoval „konkávne drážky“ alebo že ide o predmet, ktorého vyobrazený tvar je dosiahnutý poskladaním určitého predmetu, ktorý je plochý, no ktorý „možno poskladať“.

63 Z bodov 25 až 27 rozhodnutia odvolacieho senátu uvedeného v bode 62 vyššie totiž vyplýva, že odvolací senát v ňom v prvom rade odmietol skúmať skoršie dizajny D1 a D2, o ktoré ide v prejednávanej veci (zodpovedajúce dizajnom D4 a D3 v tomto inom rozhodnutí odvolacieho senátu), keďže usúdil, že boli uplatnené oneskorene. Odvolací senát ďalej konštatoval, že navrhovateľka výmazu v tejto veci nepredložila tvrdenia, ktorými by sa dalo spochybniť posúdenie výmazového odboru, podľa ktorého mal sporný dizajn osobitý charakter vo vzťahu k dizajnom D1 a D2, ako sú označené v tomto inom rozhodnutí, hoci argumentovala výlučne na základe skorších dizajnov D1 a D2, o ktoré ide v prejednávanej veci (dizajny D4 a D3 v tomto inom rozhodnutí). Napokon odvolací senát konštatoval, že nevidí nijaký dôvod, prečo by odôvodnenie výmazového odboru malo byť nesprávne, a preto ho potvrdil.

68 V tejto súvislosti treba uviesť, že preskúmanie, ktoré Všeobecný súd vykonáva v súlade s článkom 61 nariadenia č. 6/2002, je preskúmaním zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov EUIPO, a že rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, môže Všeobecný súd zrušiť alebo zmeniť len vtedy, ak toto rozhodnutie v čase jeho prijatia obsahovalo niektorý z dôvodov na zrušenie alebo zmenu, uvedených v článku 61 ods. 2 tohto nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že právomoc Všeobecného súdu zmeniť rozhodnutie neznamená, že by mu bola priznaná právomoc nahradiť posúdenie odvolacieho senátu svojím vlastným posúdením, a už vôbec nie právomoc vykonať posúdenie, ku ktorému sa odvolací senát ešte nevyjadril. Výkon právomoci zmeniť rozhodnutie preto v zásade musí byť obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného týmto odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal predmetný senát povinnosť prijať [rozsudok z 13. mája 2015, Group Nivelles/ÚHVT – Easy Sanitairy Solutions (Sprchový odtokový žľab), T‑15/13, EU:T:2015:281, bod 89].

69 V prejednávanej veci treba uviesť, že na jednej strane z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nie je poznačené niektorým z dôvodov zrušenia alebo zmeny uvedených v článku 61 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, a na druhej strane, že odvolací senát vrátil vec výmazovému odboru na účely pokračovania v konaní o výmaze, keďže sa domnieva, že by to umožnilo účastníkom konania podať odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej (body 52 a 53 napadnutého rozhodnutia a bod 2 jeho výroku). Odvolací senát teda v podstate konštatoval, že z hmotnoprávneho hľadiska návrh na výmaz doposiaľ nebol preskúmaný žiadnym z orgánov EUIPO.

74 Naopak, keďže EUIPO navrhol uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania len v prípade, že sa nariadi pojednávanie, treba vzhľadom na to, že pojednávanie nebolo nariadené, rozhodnúť tak, že EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1. Žaloba sa zamieta.

2. DecoTrend GmbH znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti B.K.Licht GmbH & Co. KG.

* Jazyk konania: nemčina.