T-87/25
ECLI:EU:T:2026:316
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TJ0087
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62025TJ0087
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
zo 6. mája 2026 ( *1 )
„Hospodárska súťaž – Obmedzujúce postupy – Trh s odevmi a doplnkami pre mužov, ženy a deti s licenciou značky Pierre Cardin – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Pokuta – Nesprávne právne posúdenie – Primeranosť – Neobmedzená súdna právomoc“
Vo veci T‑87/25,
Westfälisches Textilwerk Adolf Ahlers Stiftung & Co. KG , so sídlom v Herforde (Nemecko), v zastúpení: U. Itzen, N. Andree, A. Pliego Selie a S. Prüfer, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii , v zastúpení: M. Domecq, A. Keidel a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk, sudcovia R. da Silva Passos (spravodajca) a H. Cassagnabère,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. decembra 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Westfälisches Textilwerk Adolf Ahlers Stiftung & Co. KG, v podstate domáha zrušenia článku 2 prvého odseku písm. b) a článku 3 rozhodnutia Komisie C(2024) 8150 final z 28. novembra 2024 týkajúceho sa konania začatého podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.40642 – Pierre Cardin) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a subsidiárne zníženia výšky pokuty, ktorá jej bola uložená.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2
V nadväznosti na sťažnosť podanú 25. marca 2019 Európska komisia na základe článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že v období od 1. januára 2008 do 31. marca 2021 (ďalej len „obdobie porušenia“) sa spoločnosti Pierre Cardin Evolution a Société de Gestion Pierre Cardin (ďalej len „spoločnosti Pierre Cardin“), ako aj žalobkyňa, podieľali na obmedzujúcich postupoch alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa uvádzania výrobkov značky Pierre Cardin na trh.
3
Počas obdobia porušenia bola žalobkyňa materskou spoločnosťou skupiny podnikov (ďalej len „skupina Ahlers“), a teda nepriamo vlastnila väčšinu základného imania spoločnosti Ahlers AG, vrátane jej dcérskych spoločností (ďalej len „Ahlers AG“), s hlasovacím právom. Táto posledná uvedená spoločnosť vlastnila počas uvedeného obdobia väčšinu základného imania viacerých dcérskych spoločností.
4
Hlavnou činnosťou skupiny Ahlers bola počas obdobia porušenia výroba a distribúcia odevov v Európe, najmä pod ochrannou známkou Pierre Cardin.
5
Koncom apríla 2023 Ahlers AG požiadala o začatie konkurzného konania a vymenovaní boli dočasní správcovia konkurznej podstaty.
6
Dňa 15. júla 2023 sa začalo formálne konkurzné konanie týkajúce sa spoločnosti Ahlers AG a kontrola platobne neschopných subjektov tak bola prenesená na správcov konkurznej podstaty. V ten istý deň správcovia konkurznej podstaty predali obchodné činnosti spoločnosti Ahlers AG a nezvratne ich previedli na nezávislého tretieho investora.
7
Na základe komunikácie medzi správcami konkurznej podstaty a útvarmi Komisie informovali tieto útvary uvedených správcov listom z 18. júla 2023 o svojom zámere neuložiť prípadnú pokutu nadobúdateľovi spoločnosti Ahlers AG, ktorý je jej hospodárskym nástupcom. Uvedené útvary však uviedli, že v tejto fáze vyšetrovania nemá toto oznámenie pre Komisiu žiadny formálny ani záväzný charakter.
8
Dňa 18. marca 2024 podala žalobkyňa žiadosť o zníženie výšky pokuty, ktorú jej Komisia predtým oznámila. Na podporu tejto žiadosti sa žalobkyňa odvolávala na bod 35 usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ 2006, C 210, s. 2 ), pričom poukázala na svoju platobnú neschopnosť.
9
Na základe tejto žiadosti Komisia v odôvodneniach 508 až 519 napadnutého rozhodnutia v podstate konštatovala, že obrat, ktorý je potrebné zohľadniť pri výpočte hornej hranice pokuty podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, je konsolidovaný obrat žalobkyne za posledný obchodný rok predchádzajúci prijatiu napadnutého rozhodnutia, ktorý trval od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023. Obrat, ktorý Komisia použila na výpočet hornej hranice, teda zahŕňal nielen obrat dosiahnutý žalobkyňou počas tohto obdobia, ale aj obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG do 15. júla 2023.
10
V napadnutom rozhodnutí Komisia následne v odôvodnení 531 uviedla:
„Na základe dôkazov opísaných v prílohe I a s cieľom vyhnúť sa uloženiu pokuty, ktorá by vážne ohrozila ekonomickú životaschopnosť spoločnosti Ahlers, by sa konečná suma, ktorá sa má uložiť [žalobkyni], mala znížiť na 3500000 eur podľa bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút. Táto suma predstavuje zníženie približne o 66,09 %.“
11
V článku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že žalobkyňa a spoločnosti Pierre Cardin porušili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa podieľali na jedinom a trvajúcom porušení, ktoré sa týkalo celého Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a spočívalo v obmedzujúcich postupoch alebo zosúladených postupoch, ktorých cieľom bolo narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
12
V článku 2 prvom odseku písm. b) napadnutého rozhodnutia Komisia uložila žalobkyni vzhľadom na zistené porušenie pokutu vo výške 3500000 eur.
13
Listom priloženým k napadnutému rozhodnutiu Komisia odpovedala na žiadosť o zníženie pokuty (pozri bod 8 vyššie). V článku 3 napadnutého rozhodnutia preto rozhodla, že žalobkyňa môže pokutu uhradiť v splátkach pod podmienkou, že suma 250000 eur bude uhradená do troch mesiacov odo dňa vydania rozhodnutia. Zostávajúca suma mala byť uhradená v troch ročných splátkach, a to 750000 eur najneskôr do 30. júna 2026, 1000000 eur najneskôr do 30. júna 2027 a 1500000 eur najneskôr do 30. júna 2028, vrátane úrokov vypočítaných z nezaplatených súm za obdobie do dňa platby pre každú z uvedených splátok.
14
Podľa článku 5 napadnutého rozhodnutia boli adresátmi uvedeného rozhodnutia iba žalobkyňa a spoločnosti Pierre Cardin. Naopak, rozhodnutie nebolo adresované spoločnosti Ahlers AG.
Návrhy účastníkov konania
15
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
v prvom rade v podstate zrušil článok 2 prvý odsek písm. b) a článok 3 napadnutého rozhodnutia,
–
subsidiárne znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená,
–
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
16
Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
v prvom rade zamietol žalobu,
–
subsidiárne stanovil výšku pokuty uloženej žalobkyni na sumu, ktorú považuje za primeranú,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
17
Na úvod treba spresniť, že žalobkyňa svojou žalobou nespochybňuje závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých jej správanie predstavuje porušenie pravidiel práva Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže. Nespochybňuje ani posúdenie Komisie týkajúce sa jej platobnej neschopnosti uvedené v liste pripojenom k napadnutému rozhodnutiu (pozri body 8 a 13 vyššie).
18
Touto žalobou sa žalobkyňa v skutočnosti domáha len zrušenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá jej bola uložená, ako je stanovená v článku 2 prvom odseku písm. b) a článku 3 tohto rozhodnutia. Žalobkyňa sa tak domáha čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne, aby Všeobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci znížil výšku pokuty tak, aby pokuta nepresiahla 10 % obratu, ktorý žalobkyňa dosiahla počas svojho posledného celého hospodárskeho roku predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia.
O hlavných návrhoch
19
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia a porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 tým, že pri stanovení výšky pokuty nesprávne uplatnila hornú hranicu 10 % ročného obratu. V prvej výhrade v podstate tvrdí, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že horná hranica pokuty zodpovedajúca 10 % obratu sa uplatňovala individuálne na odlišné hospodárske jednotky. V druhej výhrade tvrdí, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Ahlers AG nebola súčasťou tej istej hospodárskej jednotky ako ona. V tretej výhrade tvrdí, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, keď pri výpočte hornej hranice pokuty, ktorá jej bola uložená, zohľadnila obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG. V rámci štvrtej výhrady tvrdí, že judikatúra citovaná v napadnutom rozhodnutí nepodporuje prístup Komisie, a v piatej výhrade tvrdí, že prístup Komisie vedie k neprimeranému výsledku, keďže takýto prístup má za následok neprimeranú výšku pokuty, ktorá nemôže byť odôvodnená úvahami týkajúcimi sa potreby zabezpečiť účinnosť sankcií v oblasti hospodárskej súťaže.
O prvých štyroch výhradách jediného žalobného dôvodu založených na pochybeniach, ktorých sa dopustila Komisia tým, keď sa na jednej strane domnievala, že žalobkyňa a Ahlers AG patrili k jednej hospodárskej jednotke na účely výpočtu hornej hranice uloženej pokuty, a na druhej strane tým, že pri výpočte uvedenej hornej hranice zohľadnila obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG
20
Prvými štyrmi výhradami jediného žalobného dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že pri výpočte hornej hranice pokuty, ktorá jej bola uložená, nezohľadnila skutočnosť, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Ahlers AG a žalobkyňa už neboli súčasťou tej istej hospodárskej jednotky. Komisia sa tak dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď pri výpočte uvedenej hornej hranice zohľadnila konsolidovaný obrat žalobkyne, a v dôsledku toho zohľadnila obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG pri výpočte hornej hranice pokuty stanovenej v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
21
Na úvod žalobkyňa zdôrazňuje, že z judikatúry vyplýva, že cieľom stanovenia hornej hranice pokuty vo výške 10 % obratu je zabrániť tomu, aby pokuta bola neprimeraná vzhľadom na význam sankcionovaného podniku, čím sa má zabrániť závažnému ovplyvneniu jeho hospodárskej životaschopnosti, ktoré by mohlo viesť k jeho vytlačeniu z trhu.
22
Po prvé zo znenia článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 bez toho, aby Komisia v tejto súvislosti disponovala voľnou úvahou, taktiež vyplýva, že horná hranica pokuty vo výške 10 % obratu sa musí vypočítať individuálne pre každý dotknutý podnik, pokiaľ ide o hospodársku jednotku, tak ako sa javí v čase prijatia rozhodnutia o uložení pokuty. Opierajúc sa najmä o rozsudky z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( C‑50/12 P , EU:C:2013:771 ), a z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group ( C‑823/18 P , EU:C:2020:955 ), žalobkyňa tvrdí, že ak sa pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty zmenila predtým existujúca hospodárska jednotka, horná hranica pokuty by sa mala uplatňovať individuálne na každú hospodársku jednotku a mala by sa vypočítať v závislosti od obratu, ktorý každá z nich dosiahla. Tak je to v prejednávanej veci, keďže 15. júla 2023, teda pred prijatím napadnutého rozhodnutia, bolo začaté formálne konkurzné konanie a v ten istý deň boli obchodné činnosti spoločnosti Ahlers AG prevedené na tretiu osobu. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie tým, že pri stanovení uvedenej hornej hranice zohľadnilo nesprávnu výšku obratu, porušilo článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
23
Po druhé žalobkyňa tvrdí, že podľa nemeckého konkurzného práva nemala ako akcionár spoločnosti Ahlers AG právomoc ovplyvňovať konkurzné konanie a proces predaja. Podľa žalobkyne správcovia konkurznej podstaty musia predať majetok spoločnosti, aby uspokojili jej veriteľov. Podľa tvrdení žalobkyne v prejednávanej veci veritelia spoločnosti Ahlers AG nebudú úplne uspokojení, takže nevznikne žiadny prebytok, ktorý by jej mohol byť vyplatený ako akcionárke spoločnosti Ahlers AG. Okrem toho bola Komisia úzko zapojená do procesu predaja spoločnosti Ahlers AG, pričom potvrdila, že na prevedené aktíva ani na ich nadobúdateľa nebude prenesená žiadna zodpovednosť v súvislosti s pokutou.
24
Po tretie žalobkyňa tvrdí, že z judikatúry vyplýva, že predaj dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou môže narušiť doterajšiu hospodársku jednotu medzi nimi. V tejto súvislosti tvrdí, že hoci v prejednávanej veci došlo k predaju formou kombinovaného prevodu majetku a akcií a hoci spoločnosť Ahlers AG ako spoločnosť v likvidácii naďalej právne existuje, treba konštatovať, že majetok a akcie, ktoré vlastnila v tejto spoločnosti, ako aj jej podiely v dcérskych spoločnostiach, ktoré neboli v konkurze, a teda aj obchodné činnosti spoločnosti Ahlers AG boli definitívne prevedené na nadobúdateľa, čím sa ich spoločnosť Ahlers AG nezvratne zbavila.
25
Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že judikatúra citovaná v bode 10.3.5 napadnutého rozhodnutia, najmä rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia ( C‑702/19 P , EU:C:2020:857 ), nie je v prejednávanej veci uplatniteľná, pretože sa týka len určenia obchodného roka relevantného na účely výpočtu hornej hranice pokuty. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa tak dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa opierala o uvedenú judikatúru, aby nesprávne odôvodnila zohľadnenie obratu dosiahnutého samostatnou hospodárskou jednotkou, spoločnosťou Ahlers AG, na účely výpočtu hornej hranice pokuty, ktorá jej bola uložená. Inými slovami, podľa žalobkyne by sa horná hranica 10 % mala určiť jednak v závislosti od relevantnej hospodárskej jednotky a jednak v závislosti od relevantného referenčného roka vzťahujúceho sa na túto hospodársku jednotku. Judikatúra nepovoľuje zlúčenie týchto dvoch po sebe nasledujúcich etáp, pretože by to bolo v rozpore s ustanoveniami článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
26
Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.
27
Treba konštatovať, že prvými štyrmi výhradami jediného žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate napáda skutočnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nevypočítala hornú hranicu 10 % obratu dosiahnutého jednotlivo každou zo spoločností skupiny, ale urobila tak v závislosti od konsolidovaného obratu skupiny, ktorý zahŕňal obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG, zatiaľ čo v čase prijatia napadnutého rozhodnutia tieto dva podniky už neboli súčasťou tej istej hospodárskej jednotky. Tvrdí teda, že Komisia sa tým, že sa domnievala, že relevantným „predchádzajúcim obchodným rokom“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 bolo obdobie, ktoré trvalo od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023, dopustila nesprávneho posúdenia pri výpočte hornej hranice pokuty, ktorá žalobkyni bola uložená. Mala totiž zohľadniť len obrat žalobkyne dosiahnutý počas uvedeného obdobia bez toho, aby doň zahrnula obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG.
28
Pokiaľ ide po prvé o zodpovednosť žalobkyne za porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, za ktoré bola sankcionovaná napadnutým rozhodnutím, treba pripomenúť, že článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že Komisia môže uložiť pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porušenia článku 101 ZFEÚ, za predpokladu, že pokuta uložená každému podniku zúčastnenému na porušení nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.
29
Ani článok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, ani judikatúra však nevymedzujú, ktorú právnickú alebo fyzickú osobu má Komisia považovať za zodpovednú za porušenie a sankcionovať uložením pokuty (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 51 a citovanú judikatúru).
30
Podľa ustálenej judikatúry protiprávne správanie dcérskej spoločnosti môže byť pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, s prihliadnutím najmä na hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak preto, lebo v takejto situácii sú materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, čiže tvoria jeden podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže Únie (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , body 52 a 53 a citovanú judikatúru).
31
Okrem toho podľa ustálenej judikatúry materská spoločnosť, ktorej bolo pripísané protiprávne správanie jej dcérskej spoločnosti, je osobne potrestaná za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktorého sa sama dopustila z dôvodu rozhodujúceho vplyvu, ktorý uplatňovala na dcérsku spoločnosť a ktorý jej umožnil určiť jej správanie na trhu (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 56 a citovanú judikatúru).
32
Právo únie v oblasti hospodárskej súťaže je v skutočnosti založené na zásade osobnej zodpovednosti hospodárskej jednotky, ktorá sa dopustila porušenia. Ak je teda materská spoločnosť súčasťou tejto hospodárskej jednotky, považuje sa s ostatnými právnickými osobami tvoriacimi túto jednotku za osobne a solidárne zodpovednú za porušenie, ku ktorému došlo (pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 57 a citovanú judikatúru).
33
Z judikatúry tiež vyplýva, že ak existuje viacero fyzických alebo právnických osôb, ako sú materská spoločnosť a dcérska spoločnosť, ktoré možno považovať za zodpovedné za protiprávne správanie predmetného podniku, Komisia sa môže slobodne rozhodnúť, že uvedené správanie pripíše jednej alebo každej z nich súčasne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Uralita/Komisia, T‑349/08 , neuverejnený, EU:T:2011:622 , body 58 až 60 a citovanú judikatúru).
34
V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia sa Komisia bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, domnievala, že Ahlers AG, ako aj ďalší podnik nerozhodli nezávisle o svojom správaní vo veciach týkajúcich sa výrobkov značky Pierre Cardin, ale vo všetkých podstatných aspektoch vykonali pokyny prijaté od žalobkyne. Podľa Komisie uvedené podniky tvorili rovnakú hospodársku jednotku so žalobkyňou na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP.
35
Treba teda konštatovať, že žalobkyňa sa na jednej strane podieľala na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, za ktoré bola sankcionovaná v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 2 vyššie), a na druhej strane že počas celého obdobia porušenia a aj počas časti obchodného roka, ktoré Komisia zohľadnila pri výpočte pokuty, ktorá jej bola uložená, t. j. od 1. decembra 2022 do 15. júla 2023, bola žalobkyňa materskou spoločnosťou skupiny Ahlers, a teda nepriamo vlastnila väčšinu základného imania spoločnosti Ahlers AG (pozri body 3 a 9 vyššie).
36
V tejto súvislosti žalobkyňa nespochybňuje, že začatie formálneho konkurzného konania voči spoločnosti Ahlers AG a prevod jej obchodných činností na tretiu osobu 15. júla 2023 (pozri bod 6 vyššie) nezbavujú žalobkyňu zodpovednosti za porušenie, ktoré bolo konštatované a sankcionované v napadnutom rozhodnutí.
37
V skutočnosti a bez ohľadu na začatie konkurzného konania, ako aj na následný prevod obchodných činností, ktoré mali za následok, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia už žalobkyňa a Ahlers AG neboli súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že Komisia ju v napadnutom rozhodnutí považovala za zodpovednú za konštatované porušenie bez toho, aby ju však vyhlásila za solidárne zodpovednú so spoločnosťou Ahlers AG.
38
Komisia tak v článku 1 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že žalobkyňa a ďalšie dve spoločnosti, a to spoločnosti Pierre Cardin, porušili článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP, a teda považovala žalobkyňu za zodpovednú za porušenie bez toho, aby do tohto vyhlásenia o zodpovednosti zahrnula spoločnosť Ahlers AG. Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa touto žalobou nespochybňuje ani svoju zodpovednosť za predmetné porušenie, a teda nenavrhuje zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia, ani skutočnosť, že Ahlers AG nebola uvedená v uvedenom článku napadnutého rozhodnutia a nebola adresátom tohto rozhodnutia (pozri body 17 a 18 vyššie).
39
Po druhé vznikajú otázky, či Komisia v prvom rade v napadnutom rozhodnutí správne zohľadnila ako relevantný „predchádzajúci obchodný rok“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 obchodný rok od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023 a v druhom rade či Komisia mala pri výpočte hornej hranice pokuty zohľadniť len obrat žalobkyne počas uvedeného obdobia alebo, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí, aj obrat spoločnosti Ahlers AG.
40
V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že v odôvodnení 515 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na to, že počas obdobia porušenia žalobkyňa, Ahlers AG a ďalší podnik tvorili jednu hospodársku jednotku a že počas obchodného roka od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023 Ahlers AG dosiahla väčšinu obratu žalobkyne. Komisia dospela k záveru, že na účely uplatnenia hranice 10 % obratu mohlo zohľadnenie obratu spoločnosti Ahlers AG do 15. júla 2023, teda do dátumu prevodu jej obchodných činností na tretiu osobu, zabezpečiť primeranosť pokuty vzhľadom na hospodársku situáciu žalobkyne počas obdobia porušenia. V tejto súvislosti Komisia okrem toho poznamenala, že nižší obrat dosiahnutý inými podnikmi než spoločnosťou Ahlers AG, teda najmä žalobkyňou od 16. júla 2023 po prevode obchodných činností spoločnosti Ahlers AG na tretiu osobu, odzrkadľoval hospodársku situáciu žalobkyne počas zostávajúcich mesiacov obchodného roka od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023, ale neodrážal verne situáciu žalobkyne počas celého uvedeného obchodného roka ani počas obdobia porušenia. Komisia tiež konštatovala, že ak by bol celý ročný obrat spoločnosti Ahlers AG za rok 2023 vylúčený z výpočtu pokuty, viedlo by to k stanoveniu výšky pokuty na neprimerane nízkej úrovni, čím by bola táto pokuta zbavená akéhokoľvek odstrašujúceho účinku.
41
Na druhej strane, pokiaľ ide o obrat, ktorý sa má zohľadniť pri výpočte hornej hranice pokuty uloženej žalobkyni, z judikatúry vyplýva, že horná hranica výšky pokuty stanovená v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ktorého obsah je pripomenutý v bode 28 vyššie, má za cieľ zabrániť uloženiu pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky vzhľadom na svoju veľkosť určenú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradiť. Ide teda o hranicu jednotne uplatňovanú na všetky podniky a premenlivú v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokút nadmernej a neprimeranej výšky (pozri rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 48 a citovanú judikatúru).
42
Tento účel však treba skĺbiť s potrebou zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty, čo odôvodňuje zohľadnenie veľkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, to znamená celkových príjmov porušiteľa (pozri rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 49 a citovanú judikatúru).
43
Práve zamýšľaný účinok na príslušný podnik odôvodňuje zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov tohto podniku s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty, pričom sankcia nemôže byť zanedbateľná najmä s ohľadom na finančnú silu tohto podniku (pozri rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 50 a citovanú judikatúru). Pokiaľ teda ide o vyhodnotenie finančných zdrojov podniku, ktorému je pripísané porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie, sa zdá opodstatnené zohľadniť obrat všetkých spoločností, na ktoré môže príslušný podnik vykonávať rozhodujúci vplyv (pozri rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 51 a citovanú judikatúru). Okrem toho, ako tvrdí Komisia, pri stanovení výšky pokuty nie je povinná zohľadniť nestabilnú finančnú situáciu podniku, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 327 a citovanú judikatúru).
44
Na určenie „predchádzajúceho obchodného roka“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 tak musí Komisia v každom jednotlivom prípade a vzhľadom na jeho kontext a ciele režimu sankcií zavedeného nariadením č. 1/2003 posúdiť sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, že zohľadní obrat, ktorý odráža jeho skutočnú hospodársku situáciu počas doby, keď dochádzalo k porušeniu (pozri rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, C‑702/19 P , EU:C:2020:857 , bod 102 a citovanú judikatúru).
45
Pokiaľ ide v prvom rade o relevantný „predchádzajúci obchodný rok“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a jeho určenie medzi 1. decembrom 2022 a 30. novembrom 2023 (prvá otázka uvedená v bode 39 vyššie), v prejednávanej veci treba uviesť, že v poznámke pod čiarou 827 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že toto referenčné obdobie zodpovedá obchodnému roku spoločnosti Ahlers AG a žalobkyne, čo navyše ani sama nespochybňuje.
46
Keďže však napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 28. novembra 2024, treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 511 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, že „predchádzajúci obchodný rok“ v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 trval od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023. Okrem toho samotná žalobkyňa potvrdzuje, že rozhodnutie Komisie zohľadniť tento rok ako referenčný rok na účely uplatnenia hornej hranice 10 % obratu nie je v prejednávanej veci spochybnené.
47
Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či Komisia mala pri výpočte hornej hranice pokuty zohľadniť len obrat žalobkyne alebo, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí, aj obrat spoločnosti Ahlers AG (druhá otázka uvedená v bode 39 vyššie), treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje výšku obratov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ale len skutočnosť, že Komisia pri výpočte hornej hranice pokuty zohľadnila jej konsolidovaný obrat, ktorý zahŕňal obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG od 1. decembra 2022 do 15. júla 2023, a nevychádzala výlučne z jej obratu.
48
Okrem toho treba pripomenúť, že – ako Komisia uviedla v odôvodneniach 511 a 512 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala – v období od 1. decembra 2022 do 15. júla 2023, teda do dátumu prevodu obchodných činností spoločnosti Ahlers AG na tretiu osobu, bol obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG súčasťou konsolidovaného obratu žalobkyne.
49
V tejto súvislosti pravidlá účtovnej konsolidácie platné v práve Únie majú za cieľ poskytnúť verný obraz o majetku, finančnej situácii, ako aj o výsledkoch všetkých spoločností, ktoré patria do skupiny. Článok 22 ods. 1 písm. a) až c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS ( Ú. v. EÚ L 182, 2013, s. 19 ), tak ukladá povinnosť zostaviť účtovné závierky každého materského podniku, ktorý má väčšinu hlasovacích práv v dcérskom podniku alebo má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov riadiaceho alebo dozorného orgánu takéhoto podniku alebo má právo vykonávať „rozhodujúci vplyv“ na takýto podnik (pozri analogicky rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 54 ).
50
Z toho vyplýva, že keďže Komisia dostatočne preukázala zodpovednosť za porušenie spoločnosti, ktorá sa nachádzala na čele skupiny, tak ako je to v prejednávanej veci, môže na účely vyhodnotenia finančnej sily tejto spoločnosti zohľadniť konsolidované účty tejto spoločnosti v rozsahu, v akom možno tieto účty považovať za relevantný faktor pre posúdenie (rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C‑58/12 P , EU:C:2013:770 , bod 55 ).
51
Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ak by sa pripustilo, že podnik, ktorý by porušil pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, by mohol prostredníctvom prevodu časti svojich činností na tretiu osobu pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá pokuta, citeľne znížiť hornú hranicu, ktorú táto pokuta nesmie v žiadnom prípade prekročiť, bola by vážne ohrozená účinnosť sankcií stanovených v nariadení č. 1/2003 (rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, C‑702/19 P , EU:C:2020:857 , bod 104 ).
52
V prejednávanej veci vzhľadom na to, že podľa judikatúry uvedenej v bode 44 vyššie musí obrat dosiahnutý v predchádzajúcom obchodnom roku v zmysle článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003 odrážať skutočnú hospodársku situáciu podniku počas obdobia, v ktorom došlo k porušeniu, Komisii nemožno vytýkať, že zohľadnila konsolidovaný obrat žalobkyne ako materskej spoločnosti, ktorý teda zahŕňal obrat jej dcérskej spoločnosti Ahlers AG od 1. decembra 2022 do 15. júla 2023. Žalobkyňa totiž nespochybňuje, že počas obdobia porušenia a až do tohto dátumu tvorila jednu hospodársku jednotku so spoločnosťou Ahlers AG, na ktorú mala rozhodujúci vplyv.
53
Navyše treba uviesť, že za okolností prejednávanej veci a ako je uvedené v bode 40 vyššie, ak by Komisia vypočítala výšku pokuty len na základe obratu dosiahnutého žalobkyňou, táto suma by bola zanedbateľná vzhľadom na závažnosť porušenia, jeho dĺžku trvania a na nezákonný zisk dosiahnutý týmto porušením počas celého jeho trvania.
54
V tejto súvislosti a v každom prípade treba konštatovať, ako tvrdí Komisia, že ako referenčné obdobie na výpočet hornej hranice pokuty uloženej žalobkyni mohla dokonca použiť účtovné obdobie od 1. decembra 2021 do 30. novembra 2022, čo by pre žalobkyňu bolo ešte nevýhodnejšie. Komisia totiž mohla usúdiť, ako sa uvádza v bode 44 vyššie, že tento obchodný rok najlepšie odrážal skutočnú hospodársku situáciu podniku v priebehu obdobia páchania porušenia, keďže išlo o posledný celý obchodný rok, počas ktorého spoločnosť Ahlers AG a žalobkyňa tvorili jednu hospodársku jednotku, ako to bolo počas celého obdobia páchania porušenia.
55
Okrem toho treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne, vrátane tvrdení uvedených na pojednávaní, podľa ktorých je v prejednávanej veci výpočet hornej hranice pokuty, ktorá jej bola uložená v napadnutom rozhodnutí, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou najmä z rozsudkov z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( C‑50/12 P , EU:C:2013:771 ), a z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group ( C‑823/18 P , EU:C:2020:955 ).
56
V bodoch 53, 57 a 58 rozsudku z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( C‑50/12 P , EU:C:2013:771 ), totiž Súdny dvor konštatoval, že za predpokladu, že materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť už v čase prijatia rozhodnutia, ktorým im bola uložená pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, netvorili podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ, každá z nich má právo, aby sa na ňu jednotlivo uplatnila horná hranica 10 % obratu, a že za týchto podmienok sa materská spoločnosť nemôže domáhať uplatnenia hornej hranice, ktorá je uplatniteľná na jej bývalú dcérsku spoločnosť. Súdny dvor tak zamietol tvrdenie, podľa ktorého z pojmu solidárna zodpovednosť vyplýva, že materskej spoločnosti nemožno uložiť povinnosť zaplatiť vyššiu pokutu, než je pokuta uložená jej dcérskej spoločnosti.
57
Rovnako v bodoch 75, 77, 79 a 80 rozsudku z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group ( C‑823/18 P , EU:C:2020:955 ), Súdny dvor, opierajúc sa okrem iného o judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( C‑50/12 P , EU:C:2013:771 ), najprv pripomenul, že ak dve odlišné právnické osoby, ako je materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť, už v čase prijatia rozhodnutia, ktorým sa im ukladá pokuta, netvoria podnik podľa článku 101 ZFEÚ, majú právo, aby sa na ne uplatnila jednotlivo horná hranica 10 % obratu. Súdny dvor následne potvrdil výpočet uvedenej hornej hranice pre každú z týchto dvoch právnických osôb, ktorý vykonala Komisia samostatne na základe obratu dosiahnutého v obchodnom roku, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia v tejto veci a z ktorého vyplývalo, že za časť uloženej pokuty bola výlučne zodpovedná materská spoločnosť.
58
Naopak, v prejednávanej veci sa okrem spoločností Pierre Cardin za porušiteľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP považovala len materská spoločnosť, teda žalobkyňa (pozri bod 11 vyššie). V napadnutom rozhodnutí bola teda pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie uložená iba žalobkyni ako materskej spoločnosti, s výnimkou spoločnosti Ahlers AG ako bývalej dcérskej spoločnosti, a toto rozhodnutie bolo adresované práve jej (pozri body 12 a 14 vyššie).
59
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nemôže tvrdiť, že Komisia mala pri výpočte obratu dosiahnutého od 1. decembra 2022 do 15. júla 2023 zohľadniť len obrat, ktorý dosiahla v tomto období, bez toho, aby zohľadnila obrat dosiahnutý jej dcérskou spoločnosťou Ahlers AG.
60
Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď pri výpočte hornej hranice pokuty uloženej žalobkyni zohľadnila jej konsolidovaný obrat za obchodný rok od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023, ktorý teda v súlade s judikatúrou citovanou v bode 44 vyššie zahŕňal obrat dosiahnutý spoločnosťou Ahlers AG do 15. júla 2023, teda do dátumu prevodu jej obchodných činností na tretiu osobu (pozri bod 6 vyššie). Tento obrat totiž odrážal skutočnú hospodársku situáciu žalobkyne počas obdobia porušenia.
61
Prvú, druhú, tretiu a štvrtú výhradu jediného žalobného dôvodu treba teda zamietnuť.
O piatej výhrade jediného žalobného dôvodu založenej na neprimeranej povahe pokuty
62
Svojou piatou výhradou jediného žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že prístup Komisie v napadnutom rozhodnutí vedie k neprimeranej výške pokuty, ktorá nemôže byť odôvodnená úvahami týkajúcimi sa potreby zabezpečiť účinnosť sankcií v oblasti hospodárskej súťaže.
63
Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia stanovila hornú hranicu pokuty na približne 10,4 milióna eur v obchodnom roku od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023, hoci dosiahla obrat približne 3,7 milióna eur, čo odôvodňuje pokutu s hornou hranicu vo výške menej ako 400000 eur. Domnieva sa, že horná hranica pokuty stanovená Komisiou prekračuje 10 % jej obratu a je neprimeraná vzhľadom na jej veľkosť ako dotknutého podniku v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.
64
Po druhé takýto výsledok podľa žalobkyne nemožno odôvodniť úvahami týkajúcimi sa účinnosti sankcií v oblasti protisúťažných postupov. Žalobkyňa tvrdí, že judikatúra týkajúca sa referenčného roka relevantného na účely uplatnenia hornej hranice 10 % má za cieľ najmä zabezpečiť účinnosť sankcií ukladaných v súvislosti s protisúťažnými postupmi, a to konkrétne zabrániť tomu, aby dotknuté podniky mohli svojvoľne znížiť hornú hranicu pokuty, napríklad prostredníctvom zámernej reštrukturalizácie alebo predaja aktív tretím osobám. Žalobkyňa sa však domnieva, že v prejednávanej veci nevzniká žiadny problém s účinnosťou tohto typu, keďže na jednej strane platobná neschopnosť spoločnosti Ahlers AG bola spôsobená rôznymi faktormi, ktoré sú mimo vplyvu týchto podnikov, a nepriaznivými trhovými podmienkami a na druhej strane predaj a prevod obchodných činností spoločnosti Ahlers AG na tretiu osobu sú normálnym dôsledkom konkurzného konania.
65
Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.
66
V tejto súvislosti treba konštatovať, že piatou výhradou žalobkyňa v podstate spochybňuje primeranosť pokuty, ktorá jej bola uložená, pričom sa v tejto súvislosti obmedzuje na tvrdenie, že jej horná hranica bola nesprávne vypočítaná na základe konsolidovaného obratu, ktorý dosiahla za účtovné obdobie od 1. decembra 2022 do 30. novembra 2023 ako materská spoločnosť spoločnosti Ahlers AG do 15. júla 2023, keď došlo k prevodu obchodných činností tejto spoločnosti na tretiu osobu.
67
Treba však poznamenať, že za týchto okolností nemožno piatu výhradu inak ako zamietnuť vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bodoch 27 až 61 vyššie.
68
Piatu výhradu jediného žalobného dôvodu treba teda zamietnuť, a tým aj tento žalobný dôvod v celom rozsahu.
O subsidiárnych návrhoch
69
Pokiaľ ide o druhý žalobný návrh žalobkyne uvedený subsidiárne (pozri bod 15 vyššie), ktorého cieľom je zníženie pokuty, treba pripomenúť, že podľa judikatúry neobmedzená súdna právomoc priznaná súdu Únie v článku 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 11. júla 2019, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, T‑582/15 , neuverejnený, EU:T:2019:497 , bod 361 a citovanú judikatúru).
70
Okrem toho výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci však nezodpovedá preskúmaniu ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade žalobcovi prináleží, aby uviedol žalobné dôvody proti spornému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 11. júla 2019, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia, T‑582/15 , neuverejnený, EU:T:2019:497 , bod 362 a citovanú judikatúru).
71
V prejednávanej veci treba konštatovať, že pokiaľ ide o výšku pokuty, žalobkyňa sa vo svojom druhom žalobnom návrhu (pozri bod 15 vyššie) obmedzuje na podanie, subsidiárne, žiadosti o jej zníženie, pričom však neuvádza žiadnu konkrétnu argumentáciu na podporu tejto žiadosti. Za týchto podmienok nie je žiadna z výhrad uvedených na podporu hlavných návrhov dôvodná a žalobkyňa nespĺňa požiadavku, ako je pripomenuté v judikatúre citovanej v bode 70 vyššie, aby predložila dôvody a dôkazy na podporu svojej žiadosti.
72
Žiadosť o zníženie pokuty, ktorú žalobkyňa uviedla vo svojom druhom žalobnom návrhu, sa preto musí zamietnuť.
73
Vzhľadom na to je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
74
Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol takto:
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
Spoločnosť Westfälisches Textilwerk Adolf Ahlers Stiftung & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.
Kowalik‑Bańczyk
da Silva Passos
Cassagnabère
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. mája 2026.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.