T-121/25

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: O. Dani a L. Hohenecker, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora zasadajúca v päťčlennom zložení),

v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk, sudcovia I. Reine, R. da Silva Passos, H. Cassagnabère (spravodajca) a T. Pavelin,

Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa žalobkyňa, pani Asma Gharbi, domáha jednak zrušenia výplatnej pásky za máj 2024 (ďalej len „výplatná páska“) v rozsahu, v akom táto výplatná páska odráža rozhodnutie Európskej komisie nevyplácať jej sociálnu pomoc stanovenú pre zamestnancov pôsobiacich v Luxembursku, ktorých čistý plat vypočítaný v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) alebo Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) je nižší ako odmena, ktorú by poberal kvalifikovaný zamestnanec, ktorému je vyplácaná minimálna mzda v Luxembursku, a jednak toho, aby bola Komisii uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni symbolické jedno euro ako nemajetkovú ujmu, ktorá jej údajne vznikla.

Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

2

Žalobkyňa nastúpila do služby Úradu pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu (OIL) 16. apríla 2024 ako zmluvná zamestnankyňa na čiastočný úväzok (80 %) a bola zaradená do funkčnej skupiny II platovej triedy 5 platového stupňa 1.

3

Na základe prvej doručenej výplatnej pásky z 5. mája 2024 žalobkyňa zistila, že nepoberá mesačnú sociálnu pomoc stanovenú rozhodnutím Komisie C(2015) 4907 final z 22. júla 2015 o vyplácaní sociálnej pomoci niektorým zamestnancom Komisie pôsobiacich v Luxembursku (ďalej len „rozhodnutie z roku 2015“) v prospech zamestnancov, ktorých čistý plat je nižší ako odmena, ktorú poberá kvalifikovaný zamestnanec, ktorému je vyplácaná minimálna mzda v Luxembursku (ďalej len „sociálna pomoc“).

7

Keďže sa žalobkyňa domnievala, že mala mať nárok na sociálnu pomoc, podala 10. júla 2024 sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku s cieľom zrušiť výplatnú pásku.

8

Keďže v lehote štyroch mesiacov od podania sťažnosti žalobkyne nebola poskytnutá žiadna výslovná odpoveď, 10. novembra 2024 bolo vydané implicitné rozhodnutie o zamietnutí (ďalej len „implicitné rozhodnutie o zamietnutí“).

9

Napriek početnej korešpondencii s Komisiou, v rámci ktorej žalobkyňa požadovala od tejto inštitúcie výslovnú odpoveď, bolo výslovné rozhodnutie potvrdzujúce zamietnutie jej sťažnosti (ďalej len „výslovné rozhodnutie“) prijaté až 19. februára 2025, teda v deň podania tejto žaloby, a bolo jej oznámené až nasledujúci deň.

uložil Komisii povinnosť zaplatiť jej symbolické jedno euro ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá údajne vznikla,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

11

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

Na prvej strane žaloby sa nachádza údaj, podľa ktorého je žaloba podaná „na základe článkov 263, 268 a 340 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“.

13

V texte žaloby žalobkyňa viackrát výslovne odkazuje na články 90 a 91 služobného poriadku, ktorými sa vykonáva článok 270 ZFEÚ (pozri rozsudok z 10. septembra 2015, Preskúmanie Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, C‑417/14 RX‑II , EU:C:2015:588 , bod 30 a citovanú judikatúru). Okrem toho použila postupy stanovené v uvedených článkoch, pokiaľ ide tak o podanie predchádzajúcej sťažnosti, ako aj o dodržanie rôznych stanovených lehôt.

14

Žalobkyňa, ktorej bola položená otázka týkajúca sa právneho základu žaloby prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 29. októbra 2025, potvrdzuje, že túto žalobu treba považovať za podanú na základe článku 270 ZFEÚ. Okrem toho práve na základe tohto článku sa Komisia zaoberala žalobou „z dôvodu vecného obsahu žaloby“.

15

Podľa ustálenej judikatúry administratívna sťažnosť, ako je uvedená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a jej výslovné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto okolností má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu napadnutého touto sťažnosťou (pozri rozsudok z 8. júla 2020, WH/EUIPO, T‑138/19 , neuverejnený, EU:T:2020:316 , bod 33 a citovanú judikatúru).

18

V prejednávanej veci implicitné rozhodnutie o zamietnutí potvrdilo výplatnú pásku, ktorú žalobkyňa napadla. Návrhy žalobkyne na zrušenie smerujúce proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí teda nemajú samostatný obsah, a preto ich treba považovať za návrhy formálne smerujúce proti výplatnej páske.

O žalobnom dôvode uplatnenom ex offo založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

19

Ako bolo uvedené v bode 9 vyššie, žalobkyňa podala žalobu proti výplatnej páske návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. februára 2025, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

23

Treba pripomenúť, že cieľom povinnosti odôvodnenia je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie dôvodnosti rozhodnutia a účelnosti podať žalobu smerujúcu k spochybneniu jeho zákonnosti a jednak umožniť súdu Únie, aby vykonal svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2002, Mavromichalis/Komisia, T‑263/01 , EU:T:2002:194 , bod 18 a citovanú judikatúru). Za týchto okolností má odôvodnenie rozhodnutia inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie osobitný význam, keďže predstavuje jednu z podmienok účinnosti súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2023, Komisia/Taliansko a Španielsko, C‑635/20 P , EU:C:2023:98 , bod 95 a citovanú judikatúru).

24

Odôvodnenie

vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol akt prijatý. Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môže mať osoba, ktorej je akt určený (pozri rozsudok z 13. marca 2025, PKK/Rada, C‑72/23 P , EU:C:2025:182 , bod 142 a citovanú judikatúru).

25

Hoci menovací orgán vo všeobecnosti nie je povinný odpovedať na sťažnosť, je to inak v prípade, ak rozhodnutie, ktoré je predmetom sťažnosti, nie je odôvodnené. Odôvodnenie treba predložiť najneskôr pri zamietnutí sťažnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2002, Mavromichalis/Komisia, T‑263/01 , EU:T:2002:194 , bod 19 a citovanú judikatúru).

Treba dodať, že v prípade implicitného, a teda neodôvodneného zamietnutia sťažnosti podanej proti rozhodnutiu, ktoré nie je odôvodnené, práve správanie administratívy prispieva ku vzniku sporu rozhodujúcim spôsobom, keďže bez odpovede na sťažnosť v lehotách stanovených v článku 90 ods. 2 služobného poriadku je dotknutá osoba nútená obrátiť sa na Všeobecný súd, aby získala v náležitej forme odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bolo voči nej prijaté. To je o to viac poľutovaniahodné, že rešpektovanie povinnosti odôvodnenia administratívou počas konania pred podaním žaloby má umožniť dotknutej osobe, aby pochopila dosah rozhodnutia prijatého voči nej a prípadne ju môže presvedčiť o tom, že toto rozhodnutie je dôvodné, čím sa vyhne súdnemu sporu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03 , EU:T:2005:324 , bod 34 , a z 26. októbra 2017, Paraskevaidis/Cedefop, T‑601/16 , EU:T:2017:757 , bod 42 ).

29

V prejednávanej veci je výplatná páska svojou povahou bez akéhokoľvek odôvodnenia. Okrem toho je nesporné, že Komisia neoznámila odpoveď na sťažnosť žalobkyne v lehote stanovenej služobným poriadkom, čo sa rovná implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí.

30

Z písomností v spise predloženom Všeobecnému súdu okrem toho vyplýva, že v mnohých e‑mailoch v rámci komunikácie medzi žalobkyňou a Komisiou Komisia tvrdila, že „z výnimočných dôvodov [orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy] nebol schopný odpovedať na sťažnosť“, ale že „v rozsahu, v akom sa k tomu zaviazali, [žalobkyňa] dostane odpoveď pred 19. februárom“, teda v predposledný deň lehoty, ktorú mala žalobkyňa na podanie žaloby na Všeobecný súd. Treba však konštatovať, že napriek tomuto záväzku Komisia prijala takéto rozhodnutie až 19. februára 2025 o 23.10 hod.

34

V tomto zmysle by Komisia tým, že by si v rámci výslovnej odpovede na sťažnosť splnila jednu zo svojich najzákladnejších povinností voči novozamestnanej zmluvnej zamestnankyni, mala zároveň príležitosť v štádiu pred podaním žaloby overiť súlad svojho rozhodnutia s právom Únie.

35

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej bola uložená, takže výplatnú pásku treba automaticky zrušiť.

36

Vzhľadom na to treba pripomenúť, že bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, ak by administratíva z dôvodu presne vymedzenej právomoci prijala nové rozhodnutie, ktoré by bolo z vecného hľadiska totožné s napadnutým rozhodnutím v prípade jeho zrušenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 1983, Geist/Komisia, 117/81 , EU:C:1983:191 , bod 7 ; z 18. decembra 1992, Díaz García/Parlament, T‑43/90 , EU:T:1992:120 , bod 54 , a z 20. septembra 2000, Orthmann/Komisia, T‑261/97 , EU:T:2000:212 , bod 33 ).

40

Rozhodnutia z rokov 2015 a 2017 stanovujú, že administratíva musí zohľadniť osobnú a rodinnú situáciu zamestnanca, a v prílohe k rozhodnutiu z roku 2017 presne uvádzajú všetky skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri výpočte referenčnej sumy pre každého zamestnanca a zodpovedajúceho sociálneho minima v Luxembursku.

41

Vzhľadom na taxatívnu povahu zoznamu uvedeného v bode 40 vyššie tak treba konštatovať, že Komisia nemala v prejednávanej veci diskrečnú právomoc, ale nachádzala sa v situácii presne vymedzenej právomoci, pretože bola povinná poskytnúť sociálnu pomoc v prípade, ak čistý plat zamestnanca pracujúceho na plný úväzok bol nižší ako odmena kvalifikovaného zamestnanca poberajúceho sociálne minimum v Luxembursku, a v opačnom prípade ju neposkytnúť.

42

Nič to však nemení na tom, že osobitosťou prejednávanej veci je množstvo číselných údajov, ktoré sa majú pripočítať alebo odpočítať od odmien, ktoré sa majú porovnať v rámci porovnania uvedeného v bode 4 vyššie, čo žalobkyni neumožňovalo, aby sama s dostatočnou istotou vykonala výpočet potrebný na pochopenie a overenie svojej neoprávnenosti na nárok na sociálnu pomoc. Nemožno totiž ignorovať ťažkosti, s ktorými sa zamestnanec môže stretnúť, a fortiori pri nástupe do funkcie rovnako ako žalobkyňa, pri obdržaní prvej výplatnej pásky, keď má presne vypočítať nielen čistý plat za prácu na plný úväzok, ktorý má právo poberať, ale aj čisto hypotetickú odmenu, ktorú by poberal, ak by bol zamestnaný podľa luxemburského práva.

46

Treba teda uviesť, že vzhľadom na úplnú neexistenciu odôvodnenia žalobkyni nebolo umožnené sa ubezpečiť o tom, že administratíva skutočne vykonala porovnanie uvedené v bode 4 vyššie, ďalej o tom, že výpočty, ktoré toto porovnanie obsahovalo, boli správne, a napokon o zákonnosti rozhodnutí z rokov 2015 a 2017, ktorých nezákonnosť mohla namietať.

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť na jednej strane, že zamestnanec je oprávnený napadnúť iba výplatnú pásku, ktorá po prvýkrát odráža stanovisko administratívy k spornému príspevku, keďže následné výplatné pásky predstavujú akty výlučne potvrdzujúce uvedené stanovisko a nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2019, Arango Jaramillo a i./EIB, T‑487/16 , neuverejnený, EU:T:2019:66 , body 38 až 41 a citovanú judikatúru), a na druhej strane, že za súčasného stavu judikatúry nebolo isté, či by žalobkyňa mohla po prvýkrát uviesť nové tvrdenia v štádiu repliky, čo by v každom prípade nebolo uspokojivé vzhľadom na zásady pripomenuté v bodoch 26 a 28 vyššie.

48

Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že porovnanie bolo, ako bolo uvedené v bode 42 vyššie, natoľko zložité, že žalobkyňa nemohla pochopiť rozhodnutie prijaté voči nej, vada založená na úplnej absencii odôvodnenia mohla mať za osobitných okolností prejednávanej veci dôsledky na výkon práva na účinný prostriedok nápravy.

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť zaplatiť jej symbolické jedno euro ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla.

52

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu celej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. septembra 2019, FV/Rada, C‑188/19 P , neuverejnené, EU:C:2019:690 , bod 26 , a rozsudok z 28. apríla 2021, Correia/EHSV, T‑843/19 , EU:T:2021:221 , bod 86 ).

53

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že údajná nemajetková ujma nemôže byť v celom rozsahu napravená zrušením napadnutého rozhodnutia.

54

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

rozhodol takto:

1.

Výplatná páska pani Asmy Gharbiovej za mesiac máj 2024 sa zrušuje.

2.

Cassagnabère

Pavelin

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. júna 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.