← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Rozsudok·21.1.2026

T-134/25

ECLI:EU:T:2026:35

OdmietaZrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62025TJ0134

62025TJ0134

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora zložená z piatich sudcov)

z 21. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Náhrada cestujúcim v prípade veľkého meškania alebo zrušenia letu – Oslobodenie – Mimoriadne okolnosti – Článok 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 – Rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky – Prideľovanie slotov pre odlety s meškaním z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok – Možnosť odvolať sa na mimoriadnu okolnosť v prípade letu nasledujúceho po lete, u ktorého nastala táto okolnosť“

Vo veci T‑134/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko) z 21. novembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 12. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:

D S.A.

proti

P S.A.,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zložená z piatich sudcov),

v zložení: predseda komory M. Sampol Pucurull, sudcovia T. Pynnä (spravodajkyňa), J. Laitenberger, M. Stancu a W. Valasidis,

generálny advokát: J. Martín y Pérez de Nanclares,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 25. februára 2025 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. e) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného Štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

D, v zastúpení: P. P. Gad, adwokat,

P, v zastúpení: E. Uznańska, adwokatka,

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a D. Lutostańska, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: B. Sasinowska a N. Yerrell, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi D S.A., obchodnou spoločnosťou, a P S.A., leteckou dopravnou spoločnosťou, vo veci odmietnutia zo strany poslednej uvedenej spoločnosti poskytnúť náhradu cestujúcej, ktorej let mal veľké meškanie a ktorá previedla svoje právo na paušálnu náhradu na D.

Právny rámec

3

V odôvodneniach 1, 14 a 15 nariadenia č. 261/2004 sa uvádza:

„(1)

Konanie [Únie] v oblasti leteckej dopravy by sa malo, okrem iných vecí, zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich; okrem toho by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa;

(14)

tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

(15)

za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.“

4

Článok 5 nariadenia č. 261/2004 stanovuje:

„1. V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

c)

príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

5

Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)

250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b)

400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

A bola cestujúcou letu LO 6110 z Izmiru do Varšavy 25. júla 2023.

7

Lietadlo, ktoré malo uskutočniť let LO 6110, malo vzlietnuť z letiska Izmir (Turecko) o 18.20 hod. UTC a priletieť do Varšavy o 21.10 hod. UTC.

8

V skutočnosti bol odlet letu LO 6110 o 21.40 hod. UTC a prílet sa uskutočnil nasledujúci deň o 00.17 hod. UTC, teda s meškaním viac ako 3 hodiny.

9

Letu LO 6110 predchádzal let LO 6111, ktorý bol uskutočnený tým istým lietadlom v takzvanej „rotácii“. Lietadlo malo uskutočniť let LO 6111 odletom z Katovíc (Poľsko) o 14.55 hod. UTC a príletom do Izmiru o 17.20 hod. UTC. Dopravca dostal o 12.55 hod. UTC od riadenia letovej prevádzky správu o pridelení slotu na odlet (Slot Allocation Message, SAM), podľa ktorej bol letu LO 6111 pridelený takzvaný slot na odlet o 16.30 hod. Toto rozhodnutie o pridelení slotu bolo založené na opatrení riadenia toku letovej prevádzky (Air Traffic Flow Management, ATFM), ktoré sa týkalo obmedzení vo vzdušnom priestore Maďarska a Rumunska, uplatnených z dôvodu nepriaznivých meteorologických podmienok. O 15.04 hod. UTC ten istý dopravca zaslal správu, v ktorej uviedol, že je pripravený uskutočniť let (Ready to depart, REA), pričom požiadal o povolenie skoršieho odletu. Táto správa však neviedla k zmene rozhodnutia služby kontroly letovej prevádzky o pridelení slotu na odlet a ani k umožneniu skoršieho odletu letu LO 6111. V konečnom dôsledku tento let odletel o 16.02 hod. UTC a pristál o 18.32 hod. UTC, čo predstavuje meškanie pri prílete v trvaní jednej hodiny dvanástich minút.

10

Po pristátí v Izmire sa zistilo, že lietadlo má technickú poruchu. Jeho oprava trvala dve hodiny osem minút.

11

Dňa 26. júla 2023 D nadobudla od cestujúcej A letu LO 6110 jej nárok na paušálnu náhradu.

12

Na Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava, Poľsko), vnútroštátnom súde, D žiadala od P, leteckého dopravcu, ktorý uskutočnil let LO 6110, zaplatenie sumy 400 eur, zvýšenej o zákonné úroky z omeškania, a to od 17. augusta 2023 do dátumu zaplatenia.

13

Vnútroštátny súd konštatuje, že ak by sa strata času vyplývajúca z opatrení riadenia letovej prevádzky uložených dotknutému dopravcovi mala odpočítať od celkovej dĺžky meškania, let LO 6110 by mal meškanie kratšie ako tri hodiny. Pýta sa však na možnosť kvalifikovať rozhodnutia týkajúce sa pridelenia oneskorených časových slotov, o aké ide v prejednávanej veci, ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

14

Podľa vnútroštátneho súdu sa možno domnievať, že rozhodnutia týkajúce sa riadenia letovej prevádzky sú bežnou a neoddeliteľnou súčasťou letovej prevádzky a v zásade nepredstavujú „mimoriadne okolnosti“, pričom dotknutý dopravca je navyše povinný dodržiavať pokyny služieb riadenia letovej prevádzky, a to aj vtedy, keď tieto služby odložia pôvodne plánovaný čas odletu lietadla z dôvodu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky súvisiaceho s predchádzajúcim letom v rámci rotácie.

15

Za týchto podmienok Sąd Rejonowy dla m.st. Warszawy w Warszawie (Okresný súd hlavného mesta Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že za mimoriadnu okolnosť sa má považovať každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, bez ohľadu na čas jeho trvania, aj keď samo osebe nezapríčiní, že let mešká viac ako tri hodiny?

2. Ak nie každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky možno považovať za mimoriadnu okolnosť, má vnútroštátny súd povinnosť preskúmať, na základe čoho riadenie letovej prevádzky rozhodovalo, napríklad na základe zlých meteorologických podmienok spôsobujúcich obmedzenie kapacity sektorov na trase letu, a prináleží potom vnútroštátnemu súdu posúdiť, či išlo o mimoriadnu okolnosť?

3. Ak let cestujúceho mešká viac ako 3 hodiny, a to aj v dôsledku rozhodnutia riadenia letovej prevádzky týkajúceho sa skoršieho letu, ktorý priamo predchádza letu cestujúceho z dôvodu obmedzenej kapacity sektorov na trase letu pre zlé meteorologické podmienky, má sa toto rozhodnutie riadenia letovej prevádzky považovať za mimoriadnu okolnosť?

4. Musí sa v tejto situácii rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky týkať priamo meškajúceho letu, alebo sa môže týkať aj skoršieho letu v rotácii?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

16

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky bez ohľadu na jeho trvanie alebo dôvody, na základe ktorých bolo vydané, predstavuje „mimoriadnu okolnosť“, a ak to tak nie je, či treba pri posudzovaní toho, či ide o „mimoriadnu okolnosť“, zohľadniť dôvod rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky.

17

S cieľom odpovedať na tieto otázky treba v prvom rade určiť, či každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky predstavuje „mimoriadnu okolnosť“.

18

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a títo cestujúci sa môžu dovolávať práva na náhradu stanoveného v článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich konečného cieľového miesta tri hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil dotknutý letecký dopravca [pozri rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 24 a citovanú judikatúru].

19

Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodneniami 14 a 15 tohto nariadenia však oslobodzuje dotknutého leteckého dopravcu od jeho povinnosti platiť náhradu, ak je schopný preukázať, že zrušenie alebo veľké meškanie je spôsobené „mimoriadnymi okolnosťami“, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia [pozri rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 25 a citovanú judikatúru].

20

Keďže článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 predstavuje výnimku zo zásady práva cestujúcich na náhradu a vzhľadom na cieľ sledovaný nariadením č. 261/2004, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia 1 tohto nariadenia, zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich, pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať reštriktívne [pozri rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 26 a citovanú judikatúru].

21

Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade [pozri rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 27 a citovanú judikatúru].

22

Okrem toho Súdny dvor už mal príležitosť spresniť, že ani okolnosti uvedené v odôvodnení 14 nariadenia č. 261/2004 ako príklady okolností, ktoré môžu predstavovať „mimoriadne okolnosti“ (politická nestabilita, meteorologické podmienky, riziká bezpečnostnej ochrany, neočakávané nedostatky, štrajky), nie sú nevyhnutne a automaticky okolnosťami vylučujúcimi povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim, ktorých sa týka zrušenie letu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, a že v dôsledku toho treba v každom jednotlivom prípade posúdiť, či spĺňajú dve kumulatívne podmienky pripomenuté v bode 21 vyššie (pozri rozsudok zo 17. apríla 2018, Krüsemann a i., C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17 , EU:C:2018:258 , bod 34 a citovanú judikatúru).

23

Z uvedeného vyplýva, že judikatúra pripomenutá v bodoch 20 až 22 vyššie, podľa ktorej sa pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 musí vykladať reštriktívne a podľa ktorej kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa udalosti mohli kvalifikovať ako „mimoriadne okolnosti“, musia byť predmetom individuálneho posúdenia, vylučuje, aby každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky predstavovalo „mimoriadnu okolnosť“.

24

Toto konštatovanie nie je spochybnené odôvodnením 15 nariadenia č. 261/2004, ktoré uvádza, že „o mimoriadnu okolnosť ide vtedy, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie“. Ako totiž uviedli D a Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, samotný letecký dopravca mohol prispieť k prijatiu určitých rozhodnutí týkajúcich sa riadenia letovej prevádzky.

25

Z uvedeného vyplýva, že každé rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky samo osebe nepredstavuje „mimoriadnu okolnosť“.

26

Preto treba v druhom rade posúdiť, či a v akom rozsahu môže rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ako ho vykladá Súdny dvor vo svojej judikatúre pripomenutej v bode 21 vyššie.

27

Po prvé treba určiť, či rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže svojou povahou alebo svojím pôvodom predstavovať udalosť, ktorá nie je súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu.

28

V tejto súvislosti treba uviesť, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky vo svojej podstate nemožno považovať za vnútorne spojené s fungovaním lietadla, ktoré uskutočnilo omeškaný let (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. júna 2019, Moens, C‑159/18 , EU:C:2019:535 , bod 18 ). Okrem toho takéto rozhodnutie nie je súčasťou činnosti dotknutého leteckého dopravcu, ale patrí medzi činnosti a právomoci služieb riadenia letovej prevádzky.

29

V dôsledku toho takúto okolnosť nemožno považovať za okolnosť, ktorá sa svojou povahou alebo pôvodom týka bežnej činnosti dotknutého leteckého dopravcu

30

Po druhé treba posúdiť, či sa má rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky považovať za udalosť, ktorá sa úplne vymyká účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, t. j. za udalosť, nad ktorou uvedený dopravca nemá žiadnu kontrolu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 36 ).

31

Z tohto hľadiska z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vyplýva, že treba rozlišovať medzi udalosťami „vnútorného“ pôvodu a udalosťami „vonkajšieho“ pôvodu vo vzťahu k leteckému dopravcovi, keďže iba tieto posledné uvedené okolnosti sa môžu vymykať účinnej kontrole tohto dopravcu. Pod pojem „udalosti vonkajšieho pôvodu“ patria tie, ktoré vyplývajú z činnosti leteckého dopravcu a vonkajších okolností, ktoré sú v praxi viac alebo menej častejšie, ale ktoré letecký dopravca neovláda, pretože sú spôsobené konaním tretej osoby, akou je iný letecký dopravca alebo verejný či súkromný subjekt, ktorý zasahuje do leteckej alebo letiskovej činnosti [pozri rozsudok z 13. júna 2024, D. (Koncepčná vada motora), C‑411/23 , EU:C:2024:498 , bod 38 a citovanú judikatúru].

32

Pod pojem „mimoriadne okolnosti“ sa teda v súvislosti s výskytom takýchto „vonkajších“ udalostí zaraďujú kolízia medzi lietadlom a vtákom, poškodenie pneumatiky lietadla cudzím predmetom, ako je pohyblivý úlomok nachádzajúci sa na dráhe letiska, prítomnosť paliva na dráhe letiska, ktoré spôsobili jej uzavretie, kolízia medzi výškovým kormidlom stojaceho lietadla a koncovým krídlom lietadla inej leteckej spoločnosti, ktorá bola spôsobená pohybom posledného uvedeného lietadla, ale aj skrytá výrobná vada alebo sabotáž či teroristické činy (pozri rozsudok z 23. marca 2021, Airhelp, C‑28/20 , EU:C:2021:226 , bod 40 a citovanú judikatúru).

33

Pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, treba konštatovať, že za predpokladu, že dotknutý letecký dopravca neprispel k prijatiu týchto rozhodnutí, nemôže ich skutočne ovplyvniť, keďže riadenie letovej prevádzky nijako nespadá do právomoci uvedeného dopravcu, keďže rozhodnutia týkajúce sa riadenia letovej prevádzky prijaté príslušnými službami predstavujú konanie tretej osoby a sú pre dotknutého leteckého dopravcu záväzné (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. júna 2019, Moens, C‑159/18 , EU:C:2019:535 , bod 20 ). Je totiž povinný sa nimi riadiť, aj keď je pripravený uskutočniť let, ako to bolo v prejednávanej veci.

34

V tejto súvislosti nie je relevantnou okolnosťou dôvod rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky (t. j. v prejednávanej veci zlé meteorologické podmienky, ktoré znižujú kapacitu sektorov na trase letu), ale toto samotné rozhodnutie, keďže práve toto rozhodnutie má vonkajší vplyv na uskutočnenie plánovaného letu.

35

Naopak, ak samotný letecký dopravca prispel k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa riadenia letovej prevádzky, ako by to mohlo byť napríklad v prípade, keby požiadal o pridelenie nového slotu z dôvodu vlastnej absencie operačnej pripravenosti (pozri bod 24 vyššie), uvedené rozhodnutie nemožno kvalifikovať ako „udalosť vonkajšieho pôvodu“.

36

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ bez ohľadu na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, ak sa preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, najmä ak možno vylúčiť, že uvedený dopravca prispel k prijatiu tohto rozhodnutia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

37

V treťom a poslednom rade treba určiť, či rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“, aj keď samo osebe nespôsobuje meškanie v trvaní viac ako tri hodiny.

38

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade meškania letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete, ktoré má pôvod nielen v mimoriadnej okolnosti, ktorej nebolo možné zabrániť opatreniami primeranými situácii a vo vzťahu ku ktorej dotknutý letecký dopravca prijal všetky primerané opatrenia s cieľom zabrániť jej následkom, ale aj v inej okolnosti nepatriacej do tejto kategórie, musí byť meškanie, pripísateľné tejto prvej okolnosti, odpočítané od celkového času meškania predmetného letu na prílete, s cieľom posúdiť, či sa za meškanie tohto letu na prílete musí platiť náhrada stanovená v článku 7 tohto nariadenia (rozsudok zo 4. mája 2017, Pešková a Peška, C‑315/15 , EU:C:2017:342 , bod 54 ).

39

Z judikatúry citovanej v bode 38 vyššie vyplýva, že udalosť môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“, aj keď sama osebe nespôsobila meškanie viac ako tri hodiny.

40

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“, aj keď samo osebe nespôsobuje meškanie v trvaní tri hodiny a viac.

41

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia bez ohľadu na dĺžku spôsobeného meškania a na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, ak sa preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, najmä ak možno vylúčiť, že uvedený dopravca prispel k prijatiu tohto rozhodnutia.

O tretej a štvrtej otázke

42

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na to, aby rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky mohlo predstavovať „mimoriadnu okolnosť“, sa musí týkať skutočne meškajúceho letu, alebo sa môže týkať aj predchádzajúceho letu v rámci rotácie.

43

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že na účely oslobodenia od povinnosti poskytnúť cestujúcim náhradu v prípade veľkého meškania uskutočneného letu alebo zrušenia letu sa letecký dopravca môže odvolávať na „mimoriadnu okolnosť“, ktorá ovplyvnila predchádzajúci let prevádzkovaný daným dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením neskoršieho letu, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím najmä na podmienky prevádzky daného lietadla dotknutým leteckým dopravcom (rozsudky z 11. júna 2020, Transportes Aéreos Portugueses, C‑74/19 , EU:C:2020:460 , bod 55 , a z 22. apríla 2021, Austrian Airlines, C‑826/19 , EU:C:2021:318 , bod 57 ).

44

Okrem toho v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa riadenia letovej prevádzky treba uviesť, ako to tvrdí aj Komisia, že odôvodnenie 15 nariadenia č. 261/2004, ktoré uvádza, že „za mimoriadne okolnosti sa dá považovať…, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie… jedného alebo viacerých letov takého lietadla“, vyžaduje, aby sa rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky netýkalo konkrétneho letu, ale konkrétneho lietadla.

45

Za týchto podmienok treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa okrem iného preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo jeho účinnej kontrole, letecký dopravca môže ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia uplatniť rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo predchádzajúci let prevádzkovaný týmto dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením letu, ktorý uskutočnil neskôr, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, najmä s ohľadom na spôsob, akým uvedený dopravca prevádzkuje predmetné lietadlo.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zložená z piatich sudcov)

rozhodol takto:

1.

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia bez ohľadu na dĺžku spôsobeného meškania a na dôvod, ktorým je rozhodnutie odôvodnené, ak sa preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo účinnej kontrole dotknutého leteckého dopravcu, najmä ak možno vylúčiť, že uvedený dopravca prispel k prijatiu tohto rozhodnutia.

2.

Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak sa okrem iného preukáže, že toto rozhodnutie sa vymykalo jeho účinnej kontrole, letecký dopravca môže ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia uplatniť rozhodnutie týkajúce sa riadenia letovej prevádzky, ktoré ovplyvnilo predchádzajúci let prevádzkovaný týmto dopravcom tým istým lietadlom, pod podmienkou, že existuje priama príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a meškaním alebo zrušením letu, ktorý uskutočnil neskôr, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, najmä s ohľadom na spôsob, akým uvedený dopravca prevádzkuje predmetné lietadlo.

Sampol Pucurull

Pynnä

Laitenberger

Stancu

Valasidis

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. januára 2026.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok T-134/25 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik