T-177/25

62025TJ0177

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora zasadajúca v zložení piatich sudcov)

z 28. januára 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Únie – Dovozné a vývozné postupy – Colné kvóty – Vyčerpanie kvóty v prvý deň jej otvorenia – Nezaradenie čísla kvóty do kódu TARIC – Neskoršia oprava colného vyhlásenia na účely využitia zahrnutej kvóty – Pojem ,oprava umožňujúca deklarantovi splniť si povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu‘ – Článok 173 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 952/2013“

Vo veci T‑177/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko) z 30. decembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 24. februára 2025, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda M. Sampol Pucurull, sudcovia T. Pynnä, J. Laitenberger (spravodajca), M. Stancu a W. Valasidis,

generálny advokát: J. Martín y Pérez de Nanclares,

tajomník: V. Di Bucci,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 12. marca 2025 postúpil Všeobecnému súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. c) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), sa týka výkladu článku 2 ZEÚ, ako aj článku 22 ods. 3, článku 120 ods. 1 a článku 173 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ; ďalej len „Colný kódex Únie“).

„…

2. Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:

a)

presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti;

…“

4

Ak colné orgány nemôžu dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia, informujú o tom žiadateľa pred uplynutím tejto lehoty, pričom uvedú dôvody a ďalšiu lehotu, ktorú považujú za potrebnú na vydanie rozhodnutia. Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvedená ďalšia lehota nie je dlhšia ako 30 dní.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, colné orgány môžu predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia, ako sa stanovuje v colných predpisoch, pokiaľ žiadateľ žiada o predĺženie na vykonanie úprav s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok a kritérií. Takéto úpravy a ďalšia lehota nevyhnutná na ich vykonanie sa oznámia colným orgánom, ktoré rozhodujú o predĺžení.

…“

5

Článok 120 Colného kódexu Únie znie:

„1. V iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 116 ods. 1 druhom pododseku a v článkoch 117, 118 a 119, sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí v záujme spravodlivého nároku, ak colný dlh vznikol za osobitných okolností, pri ktorých nie je možné dlžníkovi prisúdiť podvodné alebo nedbanlivostné konanie.

„1. Deklarantovi sa na základe jeho žiadosti povolí oprava jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako uvedené vyhlásenie prijali colné orgány. Opravu nie je možné vykonať, ak by sa colné vyhlásenie vzťahovalo na iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení.

2. Opravu nie je možné vykonať po tom, ako colné orgány:

a)

oznámili deklarantovi, že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru;

b)

zistili, že údaje v colnom vyhlásení sú nesprávne;

„Colné kvóty otvorené v súlade s právnymi predpismi Únie odkazujúcimi na metódu spravovania v tomto článku a v článkoch 50 až 54 tohto nariadenia sa spravujú v súlade s časovým poradím dátumov prijatia colných vyhlásení na prepustenie do voľného obehu.“

9

Podľa článku 50 vykonávacieho nariadenia 2015/2447:

„1. Colné orgány preskúmajú, či žiadosť o využívanie colnej kvóty, ktorú deklarant podal v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu, je platná v súlade s právnymi predpismi Únie, ktorými sa colná kvóta otvára.

2. Ak je colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu obsahujúce platnú žiadosť deklaranta o využívanie colnej kvóty prijaté a colným orgánom sa poskytli všetky podporné doklady požadované na udelenie colnej kvóty, colné orgány bezodkladne postúpia uvedenú žiadosť Komisii, pričom uvedú deň prijatia colného vyhlásenia a presné množstvo, ktorého sa žiadosť týka.“

10

a)

nulové colné kvóty na poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu spravuje Komisia v súlade s článkami 49 až 54 vykonávacieho nariadenia… 2015/2447;

…“

12

Príloha I k nariadeniu 2017/1566, nazvaná „Nulové colné kvóty pre poľnohospodárske výrobky podľa článku 1 ods. 1 písm. a)“, stanovuje:

„Bez ohľadu na pravidlá interpretácie kombinovanej nomenklatúry (ďalej len ‚KN‘) má znenie opisu výrobkov iba informatívny charakter. Na účely tejto prílohy sa rozsah preferenčného režimu určuje na základe číselných znakov KN platných k 1. októbru 2017.“

09.6750

0409

Prírodný med

2 500

…

…

Dňa 1. októbra 2017 pokus spoločnosti C. podať colné vyhlásenie na včelí med pochádzajúci z Ukrajiny spolu so žiadosťou umožňujúcou využitie kvóty č. 09.6750 otvorenej nariadením 2017/1566 prostredníctvom vyplnenia kolónky 39 colného vyhlásenia zlyhal. Dňa 2. októbra 2017, teda po tom, ako sa chýbajúce číslo kvóty zaradilo do systémov TARIC a ISZTAR, C. podala colné vyhlásenie na uvedený tovar a požiadala o uplatnenie nulového cla, pričom v kolónke 39 colného vyhlásenia uviedla číslo kvóty 09.6750.

16

Naczelnik Urzędu Celno‑Skarbowego w Gdańsku (riaditeľ Colného a daňového úradu v Gdansku, Poľsko) po preverení colného vyhlásenia konštatoval, že kvóta č. 09.6750 sa vyčerpala prvým dňom jej platnosti, teda 1. októbra 2017, a správnym rozhodnutím z 27. marca 2018 stanovil clo, ktoré mala C. zaplatiť, pričom uplatnil colnú sadzbu erga omnes vo výške 17,3 %. V nadväznosti na odvolanie colný orgán potvrdil toto rozhodnutie 29. augusta 2018.

17

C. podala žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gdańsku (Vojvodský správny súd Gdansk, Poľsko). Rozsudkom z 13. februára 2019 tento súd zrušil rozhodnutie colného orgánu, pričom mu nariadil doplniť dôkazy a vykonať nové zistenia týkajúce sa príčin nezaradenia dotknutého čísla kvóty do informačných systémov a určenia okamihu, kedy k tomuto problému došlo, a tiež otázky, či sa tento problém týkal všetkých dovozcov medu pochádzajúceho z Ukrajiny, ako aj spôsobu, akým ostatní dovozcovia podávali svoje colné vyhlásenia, ktoré viedli k vyčerpaniu kvóty č. 09.6750. Tento súd tiež nariadil colnému orgánu, aby posúdil tieto okolnosti s prihliadnutím na kritériá stanovené v článku 120 ods. 1 Colného kódexu Únie.

20

Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gdańsku (Vojvodský správny súd Gdansk) rozsudkom zo 17. marca 2021 zamietol žalobu, ktorú podala C. proti rozhodnutiu colného orgánu. V tomto rozsudku sa tento súd domnieval, že článok 56 ods. 3 a článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie odôvodňujú predloženie colného vyhlásenia s nepreferenčnou colnou sadzbou 1. októbra 2017 a opravu tohto vyhlásenia po zaradení čísla predmetnej kvóty do systému TARIC. Podľa tohto súdu si colný orgán splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rozsudku z 13. februára 2019, a v potrebnom rozsahu spis doplnil. Okrem toho sa tento súd domnieval, že vzhľadom na to, že so spoločnosťou C. sa nezaobchádzalo inak ako s ostatnými dovozcami, podmienky uplatnenia článku 120 ods. 1 Colného kódexu Únie neboli splnené.

21

C. podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

22

24

Napokon za predpokladu, že by sa pripustila možnosť opravy colného vyhlásenia s cieľom využiť colnú kvótu, sa vnútroštátny súd pýta na možnosť vrátenia alebo odpustenia colného dlhu na základe článku 120 Colného kódexu Únie.

25

Za týchto podmienok Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa článok 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že pri využívaní [dotknutej] kvóty sa udelením prednosti deklarantom, ktorí predkladajú colné vyhlásenie s úmyslom neskôr ho opraviť podľa článku 173 ods. 3… Colného kódexu Únie…, vo vzťahu k deklarantom, ktorí predložia správne colné vyhlásenie v najskoršom možnom termíne, porušuje zásada rovnosti, spravodlivosti a solidarity?

2. Má sa článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že je možné povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru, ‚aby si mohol deklarant splniť povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do dotknutého colného režimu‘ jeho doplnením (napríklad o číslo kvóty) a nahradením colnej sadzby erga omnes v colnom vyhlásení preferenčnou sadzbou?

O prvej a druhej otázke

27

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré teda treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že umožňuje hospodárskemu subjektu doplniť do predtým podaného colného vyhlásenia číslo konkrétnej colnej kvóty s cieľom nahradiť v tomto colnom vyhlásení pôvodne požadované clo erga omnes preferenčným clom.

28

Článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie stanovuje možnosť colných orgánov povoliť opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru do voľného obehu na žiadosť deklaranta do troch rokov od prijatia tohto vyhlásenia s cieľom umožniť deklarantovi splniť si svoje povinnosti týkajúce sa prepustenia tovaru do príslušného colného režimu.

29

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 173 ods. 3 Colného kódexu Únie, treba konštatovať, že rôzne jazykové verzie, akými sú španielska, francúzska a poľská verzia uvedeného článku, používajú pojmy „rectificación“, „rectification“ a „sprostowanie“. Tieto pojmy naznačujú, že uvedené ustanovenie umožňuje len opravu jednoduchých chýb v colnom vyhlásení. Iné jazykové verzie naopak používajú širšie pojmy, ktoré sa približujú pojmu „zmena“ colného vyhlásenia. Napríklad nemecká a anglická verzia používajú pojmy „Änderung“ a „amendement“. Treba uviesť, že hoci doplnenie čísla colnej kvóty do už prijatého colného vyhlásenia nemožno kvalifikovať ako jednoduchú opravu chyby, ktorou je postihnuté toto vyhlásenie, takéto doplnenie by sa mohlo kvalifikovať ako zmena takéhoto vyhlásenia. Súdny dvor však opakovane rozhodol, že formulácia použitá v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia, prípadne sa nemôže v tejto súvislosti považovať za verziu, ktorá má prednosť pred inými jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozdielov medzi jednotlivými jazykovými verziami právneho predpisu Únie treba predmetné ustanovenie vykladať podľa jeho kontextu a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudok z 18. septembra 2019, VIPA, C‑222/18 , EU:C:2019:751 , bod 37 a citovanú judikatúru).

32

Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého patrí článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora je Colný kódex Únie založený na systéme deklarovania. Jeho cieľom je čo najviac obmedziť colné formality a kontroly a zároveň zabrániť podvodom a nezrovnalostiam, ktoré by mohli poškodiť rozpočet Únie. Colný kódex Únie vo svojom článku 15 ukladá deklarantom povinnosť poskytnúť presné a úplné informácie z dôvodu dôležitosti týchto vyhlásení na účel riadneho fungovania colnej únie (pozri rozsudok z 9. júla 2020, Unipack, C‑391/19 , EU:C:2020:547 , bod 22 a citovanú judikatúru).

36

Pokiaľ ide po tretie o ciele sledované právnou úpravou dotknutou vo veci samej, treba uviesť, že podporujú taký výklad článku 173 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktorý vylučuje možnosť doplniť prostredníctvom opravy číslo konkrétnej colnej kvóty do colného vyhlásenia po jeho prijatí a prepustení tovaru na účely nahradenia v tomto colnom vyhlásení pôvodne požadovaného cla erga omnes preferenčným clom.

37

Na jednej strane totiž, ako vyplýva z bodu 32 vyššie, povinnosť deklarantov uviesť vo svojich vyhláseniach presné a úplné informácie zohráva zásadnú úlohu v riadnom fungovaní colných kontrol, ako aj v boji proti podvodom a nezrovnalostiam. Je teda v súlade so sledovaním tohto cieľa, aby boli možnosti opravy colných vyhlásení prísne obmedzené. S týmto cieľom nie je v súlade konkrétne to, že by colné vyhlásenie mohlo byť po jeho prijatí a po prepustení tovaru zmenené len s cieľom získať preferenčné clo namiesto pôvodne požadovaného cla erga omnes .

38

40

Na druhej strane treba pripomenúť, že z odôvodnenia 20 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vyplýva, že cieľom pravidiel týkajúcich sa správy colných kvót stanovených v uvedenom nariadení je zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie týchto kvót. Doplnenie žiadosti o využitie konkrétnej colnej kvóty do colného vyhlásenia po jeho prijatí formou opravy podľa článku 173 ods. 3 Colného kódexu Únie by bolo v rozpore s týmto cieľom.

41

Zo znenia článku 49 ods. 1 v spojení s článkom 50 ods. 2 a článkom 51 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 totiž vyplýva, že žiadosť deklaranta o využitie konkrétnej colnej kvóty musí byť predložená v rovnakom čase ako pôvodné colné vyhlásenie, aby dátum jeho prijatia mohol určiť chronologické poradie prideľovania tejto kvóty. Podaním colného vyhlásenia s uplatnením cla erga omnes v deň nadobudnutia účinnosti colnej kvóty otvorenej právnou úpravou Únie a neskorším doplnením čísla colnej kvóty prostredníctvom opravy v deň zaradenia uvedeného čísla do systémov TARIC a ISZTAR sa deklarant zrejme snaží zabezpečiť prednosť pri prideľovaní tejto kvóty pred dovozcami, ktorí podali colné vyhlásenie so žiadosťou o povolenie využitia uvedenej kvóty v čo najskoršom možnom čase po zaradení čísla kvóty do uvedených systémov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

42

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje hospodárskemu subjektu doplniť do predtým podaného colného vyhlásenia číslo konkrétnej colnej kvóty s cieľom nahradiť v tomto colnom vyhlásení pôvodne požadované clo erga omnes preferenčným clom.

Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že z odpovede na druhú otázku vyplýva, že článok 173 ods. 3 Colného kódexu Únie nemožno vykladať v tom zmysle, že umožňuje hospodárskemu subjektu opraviť colné vyhlásenie doplnením čísla colnej kvóty, nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku.

O trovách

46

Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zasadajúca v zložení piatich sudcov)

Pynnä

Laitenberger

Stancu

Valasidis

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. januára 2026.

Podpisy