T-194/25

62025TJ0194

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení)

z 29. apríla 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spotrebné dane – Spotrebná daň z tabakových výrobkov – Tabak na fajčenie – Pojem ‚tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania‘ – Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64/EÚ – Odrezky (scraps) surového nerezaného tabaku, ktorý je ale rozdrvený a zbavený listovej stopky a ktorý môže byť spracovaný na tabak do vodnej fajky pomocou komplexnejšieho procesu realizovaného spotrebiteľom doma“

Vo veci T‑194/25,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Spolkový finančný súd, Nemecko) zo 17. septembra 2024 a doručený Súdnemu dvoru 5. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na to, že Súdny dvor 20. marca 2025 postúpil návrh na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,

so zreteľom na oblasti uvedené v článku 50b prvom odseku písm. b) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a vzhľadom na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného Štatútu,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 15. januára 2026,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov ( Ú. v. EÚ L 176, 2011, s. 24 ).

2

Právne predpisy Únie, ktoré sa týkajú zdaňovania tabakových výrobkov, potrebujú zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zároveň vysokú úroveň ochrany zdravia…

(3)

Jedným z cieľov Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zachovať hospodársku úniu s vlastnosťami, ktoré sú podobné tým na domácom trhu, so zdravou konkurenciou. V oblasti tabakových výrobkov to podmieňuje, aby spotrebné dane vyrubené na tieto produkty v členských krajinách neznehodnocovali konkurenčné podmienky a neobmedzovali voľný pohyb týchto produktov v rámci Únie.

…

(8)

V záujme jednotného a spravodlivého zdanenia by sa mali stanoviť vymedzenia pojmov ‚cigarety‘, ‚cigary‘ a ‚cigarky‘ a ‚iný tabak na fajčenie‘ tak, aby sa… tabak na fajčenie, ktorý je v mnohých ohľadoch podobný jemne rezanému tabaku určenému na vlastnoručné zhotovenie cigariet, považoval na účely spotrebnej dane za jemne rezaný tabak…

Článok 2 ods. 1 smernice 2011/64 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa za tabakové výrobky považujú:

…

c)

tabak na fajčenie:

i)

6

Článok 5 ods. 1 smernice 2011/64 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa za tabak na fajčenie považuje:

a)

rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania;

b)

…

(3)

tabak na fajčenie (jemne rezaný tabak a tabak do fajky): rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania,

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

8

Bildungs‑ und Wissenschaftszentrum der Bundesfinanzverwaltung (Vzdelávacie a vedecké centrum spolkovej finančnej správy, Nemecko) analyzovalo vzorku zaisteného tovaru a dospelo k záveru, že tento tovar pozostával z odrezkov (scraps) tabaku, t. j. z kúskov neochutených a nespracovaných listov surového tabaku, ktoré boli získané pri drvení tabakových listov a sú vhodné na spotrebu, pričom použitie vo fajke alebo ako náplň do vlastnoručne šúľaných cigariet nie je vylúčené. Tento tabak, z ktorého malá časť mala byť rozdrobená pomocou záhradného drviča, mohol byť použitý na fajčenie vo vodnej fajke po prevarení s vodou, glycerínom a cukrom a následnom primiešaní príchute pre fajku. Podľa tých istých záverov môže jednotlivé etapy spracovania vykonať konečný spotrebiteľ podľa návodu dostupného na internete. Napokon z hľadiska colného sadzobníka sa tieto odrezky majú považovať za tabakový zvyšok patriaci do položky 2401 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382).

11

V dôsledku toho colný úrad stanovil výšku dane z tabaku, ktorú majú zaplatiť spoločnosť C a prepravca Scrap‑Transporteur, ktorí sú spoločne a nerozdielne zodpovední. Prepravca Scrap‑Transporteur podal proti tomuto vyrubeniu dane námietku, pričom predložil znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že zaistený tovar pozostáva zo surového tabaku vysokej kvality, ktorý možno spracovať na tabak do vodnej fajky alebo na iné formy tabaku.

„1. Má sa pojem ‚tabak, ktorý je vhodný na fajčenie‘ v článku 5 ods. 1 písm. a) [smernice 2011/64] vykladať v tom zmysle, že na fajčenie sú vhodné len tovary, ktoré sa fajčia podľa všeobecnej mienky?

2. Má sa pojem ‚bez ďalšieho priemyselného spracovania‘ v článku 5 ods. 1 písm. a) [smernice 2011/64] vykladať v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj komplexnejšie metódy, ktoré však môžu spotrebitelia realizovať doma?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

15

Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64 vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní, či je výrobok „vhodný na fajčenie“, je potrebné vychádzať z vnímania verejnosti.

19

V druhom rade je takýto výklad potvrdený kontextom, do ktorého patrí článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64. Článok 4 ods. 1 tejto smernice teda stanovuje, že tabakové výrobky sa považujú za „cigary alebo cigarky“, pokiaľ sú „na základe svojich vlastností a bežných spotrebiteľských očakávaní ako také vhodné a výhradne určené na fajčenie“. Naopak, ako vyplýva z bodu 18 vyššie, takáto podmienka týkajúca sa bežných očakávaní spotrebiteľov nie je uvedená v článku 5 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice. Keďže obe ustanovenia sú súčasťou rovnakej kapitoly tejto smernice, normotvorca mohol doplniť kritérium týkajúce sa bežných očakávaní spotrebiteľov alebo vnímania verejnosti do článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64, ak by chcel priznať tomuto ustanoveniu takýto význam.

20

V treťom rade z odôvodnenia 3 smernice 2011/64 vyplýva, že jej cieľom je zabezpečiť, aby dane vyrubené na tabakové výrobky v členských štátov neznehodnocovali konkurenčné podmienky a neobmedzovali voľný pohyb týchto produktov v Únii. Konkrétne z odôvodnenia 8 tejto smernice v podstate vyplýva, že s výrobkami, ktoré sú v mnohých ohľadoch podobné výrobkom podliehajúcim tejto smernici, by sa malo v záujme jednotného a spravodlivého zdaňovania zaobchádzať rovnako ako s poslednými uvedenými výrobkami, zatiaľ čo odôvodnenie 9 tejto smernice uvádza, že harmonizácia štruktúr spotrebných daní musí viesť najmä k tomu, aby konkurencia medzi kategóriami tabakových výrobkov patriacich do rovnakej skupiny nebola následkom zdanenia narušená a aby došlo k otvoreniu národných trhov členských krajín (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 2017, Eko‑Tabak, C‑638/15 , EU:C:2017:277 , bod 18 ).

O druhej otázke

24

Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64 vykladať v tom zmysle, že pojem „bez ďalšieho priemyselného spracovania“ zahŕňa aj metódy pozostávajúce z viacerých etáp, ktoré však spotrebitelia môžu realizovať doma.

25

Pokiaľ ide o pojem „priemyselné spracovanie“ použitý v uvedenom článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64, týmto pojmom sa bežne označuje spracovanie surovín na hmotné statky vykonávané štandardizovaným postupom a obvykle vo veľkom meradle (rozsudok zo 6. apríla 2017, Eko‑Tabak, C‑638/15 , EU:C:2017:277 , bod 30 ).

26

29

V prejednávanej veci na jednej strane jednotlivé etapy spracovania výrobku opísané predkladajúcim vnútroštátnym súdom, a to prevarenie s vodou, glycerínom a cukrom, ako aj zmiešanie s arómami, nevyžadujú nijaký štandardizovaný proces. Na druhej strane voľná dostupnosť podrobných videonávodov pre spotrebiteľov na internete na uskutočnenie týchto etáp potvrdzuje, že tento proces sa odlišuje od priemyselného spracovania v zmysle judikatúry citovanej v bode 25 vyššie.

30

S výhradou overenia predkladajúcim vnútroštátnym súdom ide o metódy, ktoré môžu spotrebitelia realizovať doma a ktoré si nevyžadujú schopnosť spracovať veľké množstvá tabaku štandardizovanými procesmi.

31

Na druhú otázku treba preto odpovedať tak, že článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „bez ďalšieho priemyselného spracovania“ zahŕňa metódy pozostávajúce z viacerých etáp, ktoré však spotrebitelia môžu realizovať doma.

1.

Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní, či je výrobok „vhodný na fajčenie“, nie je potrebné vychádzať z vnímania verejnosti.

2.

Článok 5 ods. 1 písm. a) smernice 2011/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „bez ďalšieho priemyselného spracovania“ zahŕňa metódy pozostávajúce z viacerých etáp, ktoré však spotrebitelia môžu realizovať doma.

Półtorak

Hesse