T-224/25
ECLI:EU:T:2026:360
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62025TJ0224
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62025TJ0224
ROZSUDOK
VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora zasadajúca v päťčlennom zložení)
z 3. júna 2026 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Colný kódex Únie – Metóda určovania colnej hodnoty – Deklarovaná prevodná hodnota – Článok 15 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 – Článok 140 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 – Náhradné metódy – Článok 74 nariadenia č. 952/2013 – Zostatková metóda alebo ,núdzová metóda‘ – Článok 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 – Dovoz voľne loženého tovaru – Neexistencia dôkazu o skutočnej platbe – Nedostatok údajov o podstatných vlastnostiach tovaru – Použitie údajov dostupných vo vnútroštátnej databáze – Jednoduchý aritmetický priemer jednotkových cien“
Vo veci T‑224/25,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) z 20. marca 2025 a doručený Súdnemu dvoru 20. marca 2025, ktorý súvisí s konaním:
VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“
proti
Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zasadajúca v päťčlennom zložení),
v zložení: predseda komory M. Sampol Pucurull, sudcovia T. Pynnä, J. Laitenberger, M. Stancu a W. Valasidis (spravodajca),
generálny advokát: J. Martín y Pérez de Nanclares,
tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,
so zreteľom na postúpenie Súdneho dvora 8. apríla 2025 návrhu na začatie prejudiciálneho konania Všeobecnému súdu podľa článku 50b tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie,
so zreteľom na oblasť uvedenú v článku 50b prvom odseku písm. c) Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a na neexistenciu nezávislej otázky týkajúcej sa výkladu v zmysle článku 50b druhého odseku uvedeného štatútu,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 28. januára 2026,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“, v zastúpení: L. Maruzs, ügyvéd,
–
maďarská vláda, v zastúpení: M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,
–
česká vláda, v zastúpení: A. Edelmannová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
–
španielska vláda, v zastúpení: S. Núñez Silva, abogadodel Estado,
–
Európska komisia, v zastúpení: O. Dani a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), v spojení s článkom 140 ods. 1 a článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ), ako aj článku 74 ods. 1 a 2 tohto kódexu.
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“, založenou podľa maďarského práva, v jej postavení nepriameho colného zástupcu dovozcu tovaru z Číny, na jednej strane a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko, ďalej len „colný orgán druhého stupňa“) na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým tento orgán potvrdil metódu použitú maďarským colným orgánom prvého stupňa (ďalej len „colný orgán prvého stupňa“) na určenie colnej hodnoty tovaru uvoľneného do voľného obehu a uloženie cla Európskej únie.
Právny rámec
Colný kódex Únie
3
Článok 15 Colného kódexu Únie, nazvaný „Poskytovanie informácií colným orgánom“, stanovuje:
„1. Každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na vykonávaní colných formalít alebo na colných kontrolách, poskytuje colným orgánom na ich žiadosť v stanovenej lehote a vhodnou formou všetky požadované doklady a informácie, ako aj akúkoľvek pomoc potrebnú na vykonanie týchto formalít alebo kontrol.
2. Osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze colným orgánom alebo predkladá žiadosť o povolenie alebo akékoľvek iné rozhodnutie, zodpovedá za všetky tieto body:
a)
presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti;
b)
pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu, oznámeniu alebo žiadosti;
…
Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.
V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“
4
Článok 18 Colného kódexu Únie, nazvaný „Colný zástupca“, znie:
„1. Každá osoba si môže určiť colného zástupcu.
Takéto zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
…“
5
Podľa článku 48 Colného kódexu Únie s názvom „Kontrola po prepustení“:
„Colné orgány môžu na účely colných kontrol overiť presnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení, vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe, predbežnom colnom vyhlásení o výstupe, vyhlásení o spätnom vývoze alebo oznámení o spätnom vývoze a existenciu, pravosť, presnosť a platnosť každého podporného dokladu a môžu preskúmať účtovné záznamy deklaranta a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom alebo na predchádzajúce alebo nasledujúce obchodné operácie s týmto tovarom po jeho prepustení. Pokiaľ je to ešte možné, tieto orgány môžu vykonať aj prehliadku takéhoto tovaru a/alebo z neho odobrať vzorky.
Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch držiteľa tovaru alebo jeho zástupcu, akejkoľvek inej osoby, ktorá sa obchodne priamo alebo nepriamo podieľa na uvedených operáciách, alebo v priestoroch akejkoľvek inej osoby, ktorá je na obchodné účely držiteľom týchto dokladov a údajov.“
6
Článok 70 Colného kódexu Únie s názvom „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“ znie:
„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.
2. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.
…“
7
Článok 74 tohto kódexu s názvom „Náhradné metódy určovania colnej hodnoty“ stanovuje:
„1. Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.
Poradie uplatnenia písmen c) a d) odseku 2 sa na žiadosť deklaranta musí zameniť.
2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:
a)
prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;
b)
prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;
c)
hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcim; alebo
d)
vypočítaná hodnota, ktorá pozostáva:
i)
ceny alebo hodnoty materiálu výroby ako aj iného spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru;
ii)
zo sumy zisku a všeobecných výdavkov zodpovedajúcej sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie;
iii)
z nákladov na položky uvedené v článku 71 ods. 1 písm. e) alebo z ich hodnoty.
3. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:
a)
dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
b)
článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;
c)
tejto kapitoly.“
8
Článok 163 Colného kódexu Únie, nazvaný „Sprievodné doklady“, uvádza:
„1. Sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, sú v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia.
2. Sprievodné doklady sa poskytnú colným orgánom, ak si to právne predpisy Únie vyžadujú, alebo ak je to nutné na colné kontroly.
…“
9
Článok 188 Colného kódexu Únie, nazvaný „Overenie colného vyhlásenia“, stanovuje:
„Colné orgány môžu na účely overenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté:
a)
skontrolovať colné vyhlásenie a sprievodné doklady;
b)
požadovať, aby deklarant poskytol ďalšie doklady;
c)
vykonať prehliadku tovaru;
d)
odobrať vzorky na analýzu alebo podrobnú prehliadku tovaru.“
Vykonávacie nariadenie 2015/2447
10
Článok 1 ods. 2 body 4 a 14 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
4. ‚rovnaký tovar‘ je v kontexte určovania colnej hodnoty tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je vo všetkých ohľadoch ten istý vrátane fyzikálnych vlastností, akosti a dobrého mena. Menšie rozdiely v jeho vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký;
…
14. ‚podobný tovar‘ je v kontexte určovania colnej hodnoty tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých znakoch, má podobné vlastnosti a skladá sa z podobných materiálov, ktoré mu umožňujú plniť rovnaké funkcie a byť obchodne zameniteľný; medzi činitele, ktoré sa majú vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o podobný tovar, patria akosť tovaru, jeho dobré meno a existencia ochrannej známky.“
11
Článok 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 s názvom „Neprijatie deklarovaných prevodných hodnôt“ stanovuje:
„1. Ak majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo splatnú sumu, ako sa uvádza v článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie.
2. Ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa hodnota tovaru nedá určiť v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie].“
12
Článok 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, nazvaný „Núdzová metóda“, stanovuje:
„1. Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] sa metódy stanovené v článkoch 70 a 74 ods. 2 kódexu môžu uplatňovať s primeranou pružnosťou. Takto určená hodnota je v čo najväčšej možnej miere založená na predtým určených colných hodnotách.
2. Ak sa podľa odseku 1 nedá určiť žiadna colná hodnota, použijú sa iné vhodné metódy. V tomto prípade sa colná hodnota neurčuje na základe žiadneho z týchto prvkov:
…
b)
systém, podľa ktorého sa na určenie colnej hodnoty používa vyššia z dvoch možných hodnôt;
…
g)
svojvoľné alebo fiktívne hodnoty.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
13
VÁM4ALL „felszámolás alatt“, v postavení nepriameho colného zástupcu, predložila v období od 25. januára do 8. júla 2019 colnému orgánu prvého stupňa colné vyhlásenia na rôzny voľne ložený tovar dovážaný z Číny (ďalej len „dotknutý tovar“). Colná hodnota tohto tovaru bola určená podľa metódy prevodnej hodnoty stanovenej v článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie. VÁM4ALL „felszámolás alatt“ predložila na podloženie colných vyhlásení faktúry uvádzajúce lehotu na zaplatenie 120 dní od dodania.
14
Dňa 7. apríla 2020 začal colný orgán prvého stupňa následnú kontrolu, počas ktorej viackrát vyzval dovozcu a VÁM4ALL „felszámolás alatt“, aby predložili doklady preukazujúce prevodnú hodnotu deklarovanú ako colnú hodnotu pre predmetné dovozné operácie. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že týmto žiadostiam nebolo vyhovené.
15
VÁM4ALL „felszámolás alatt“ po tom, čo bola opätovne vyzvaná na predloženie takýchto dokladov, poskytla okrem skôr predložených colných vyhlásení aj obchodné faktúry týkajúce sa dovozu, zoznamy balení, prepravné doklady pre každú loď, vyhlásenia o colnej hodnote a počítačové tabuľky obsahujúce pre každú dotknutú operáciu všeobecný opis dotknutého tovaru a množstvá materiálu spolu s fotografiami pochádzajúcimi od dovozcu.
16
Finančná inštitúcia spravujúca účet dovozcu poskytla colnému orgánu prvého stupňa na jeho žiadosť platobné údaje, ktoré neumožnili preukázať zaplatenie protihodnoty za dotknutý tovar. Tieto služby nemohli byť predmetom následnej kontroly z dôvodu, že už boli predané.
17
Vzhľadom na tieto okolnosti colný orgán prvého stupňa na základe článku 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 odmietol metódu prevodnej hodnoty na určenie colnej hodnoty dotknutého tovaru. Za neuplatiteľné považoval aj náhradné metódy uvedené v článku 74 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu Únie. Preto určil colnú hodnotu dotknutého tovaru pomocou metódy stanovenej v článku 74 ods. 3 uvedeného kódexu, doplneného článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.
18
Na tieto účely colný orgán prvého stupňa vybral z vnútroštátnej colnej databázy (ďalej len „databáza“) informácie týkajúce sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dotknutý tovar, na ktorý sa vzťahuje rovnaký kód integrovaného sadzobníka Európskej únie (TARIC), rovnaký procesný kód a rovnaký kód metódy určovania hodnoty ako tento tovar, prepustený do voľného obehu v Maďarsku počas 45 dní predchádzajúcich prijatiu colných vyhlásení uvedených v bode 13 vyššie a 45 dní nasledujúcich po tomto prijatí, s výnimkou určitých údajov, ktoré sa nezdajú byť relevantné. Na základe týchto informácií vypočítal jednotkové ceny za kilogram každej skupiny prvkov obsahujúcej porovnateľný dovážaný tovar, pričom v každom prípade použil cenu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako aritmetický priemer jednotkovej ceny každého z týchto prvkov. Colná hodnota dotknutého tovaru bola následne určená vynásobením jeho čistej hmotnosti takto stanovenou jednotkovou cenou. Na základe takto stanovenej novej colnej hodnoty prijal colný orgán prvého stupňa rozhodnutie stanovujúce najmä výšku colného dlhu spoločnosti VÁM4ALL „felszámolás alatt“ na 65427800 forintov (HUF) (približne 163570 eur).
19
VÁM4ALL „felszámolás alatt“ napadla toto rozhodnutie na colnom orgáne druhého stupňa, ktorý ho potvrdil.
20
VÁM4ALL „felszámolás alatt“ teda podala žalobu proti rozhodnutiu colného orgánu druhého stupňa, ktorá bola v prvostupňovom konaní zamietnutá. Následne podala odvolanie na Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania.
21
Predkladajúci vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o výklad viacerých ustanovení Colného kódexu Únie a vykonávacieho nariadenia 2015/2447 uplatniteľných na spor vo veci samej.
22
Predkladajúci vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či Colný kódex Únie a článok 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 umožňujú colným orgánom požadovať od nepriameho colného zástupcu, aby preukázal prevodnú hodnotu dovezeného tovaru predložením dôkazu o jeho zaplatení, a ak takýto dôkaz nepredloží, aby túto hodnotu odmietli. V tejto súvislosti uvádza, že colným orgánom prináleží, aby v každom jednotlivom prípade podložili „dôvodné pochybnosti“ o súlade deklarovanej prevodnej hodnoty v zmysle článku 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.
23
V druhom rade si predkladajúci vnútroštátny súd kladie otázku, či colné orgány môžu dospieť k záveru o neuplatniteľnosti náhradných metód taxatívne uvedených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie z dôvodu, že colný zástupca neposkytol podrobné informácie o podstatných vlastnostiach dovážaného tovaru, hoci tieto orgány nevyužili právomoc preskúmať tento tovar pri jeho prepustení do voľného obehu.
24
V treťom rade predkladajúci vnútroštátny súd pochybuje, že za okolností vo veci samej je metóda výpočtu colnej hodnoty použitá colnými orgánmi v rozsahu, v akom sa nezakladá len na výrobkoch predajcu tovaru, ale na všetkých výrobkoch patriacich pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar, v súlade s článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.
25
Za týchto podmienok Kúria (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 15 ods. 1 [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že nepriamy colný zástupca musí mať k dispozícii okrem dokladov potrebných na colné konanie aj všetky ostatné doklady týkajúce sa dovezeného tovaru, vrátane dokladov týkajúcich sa uskutočnenia obchodnej transakcie (zmluva medzi dovozcom a predávajúcim, bankový výpis preukazujúci zaplatenie ceny tovaru a doklady o fyzických vlastnostiach tovaru, jeho povesti alebo kvalite) a že tieto doklady musí colnému orgánu poskytnúť v čase colných kontrol?
2.
Má sa článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [2015/2447] vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu v prípade dovozu voľne zloženého tovaru, ktorý nemá individuálne alebo osobitné vlastnosti, zakladať svoje dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o neuznanie prevodnej hodnoty, na skutočnosti, že nepriamy colný zástupca napriek výzve nepredložil hodnoverné doklady o skutočnom zaplatení kúpnej ceny?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku má sa článok 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu [Únie] vykladať v tom zmysle, že colný orgán môže vylúčiť použitie náhradných metód stanovených v tomto článku z dôvodu, že nepriamy colný zástupca neposkytol informácie o podstatných vlastnostiach tovaru (fyzické vlastnosti, kvalita, povesť)?
4.
V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku možno vylúčiť uplatnenie náhradných metód taxatívne uvedených v článku 74 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu [Únie], ak colný orgán napriek tomu, že mal možnosť tak urobiť, nevyužil v čase colného konania oprávnenie odobrať vzorky tovaru alebo iné oprávnenia, ktoré mu priznáva článok 188 Colného kódexu, čo by mu umožnilo zistiť vlastnosti tovaru?
5.
V prípade kladnej odpovede na tretiu a štvrtú otázku má sa článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia [2015/2447] vykladať v tom zmysle, že umožňuje colnému orgánu založiť colnú hodnotu na údajoch získaných výlučne z vnútroštátnej colnej databázy, a to tak, že posúdi tovar prepustený do voľného obehu ku dňu prijatia colného vyhlásenia a počas 45 dní predchádzajúcich tomuto dňu a 45 dní nasledujúcich po ňom, ktorý má ten istý kód TARIC a pochádza z tej istej krajiny ako kontrolovaný voľne zložený tovar, a ktorý nemá individuálne alebo osobitné vlastnosti, pričom zohľadní jednoduchý aritmetický priemer jednotkovej ceny za kilogram tovaru vybraného prostredníctvom filtrovania údajov? V prípade kladnej odpovede zaručuje táto metóda súlad s článkom 144 ods. 2 písm. b) a g) vykonávacieho nariadenia [2015/2447]?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
26
Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 163 ods. 2 tohto kódexu vykladať v tom zmysle, že okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.
27
Po prvé treba na jednej strane pripomenúť, že článok 15 Colného kódexu Únie v odseku 1 stanovuje, že každá osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na colných kontrolách, je povinná poskytnúť colným orgánom všetky požadované dokumenty alebo informácie. Je nutné pripomenúť, že podľa článku 18 ods. 1 tohto kódexu nepriamy colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
28
Ak teda nepriamy colný zástupca podá colné vyhlásenie, urobí tak vo vlastnom mene, ale na účet osoby, ktorá mu udelila splnomocnenie na zastupovanie a ktorú zastupuje, takže koná ako deklarant [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, U.I. (Nepriamy colný zástupca), C‑714/20 , EU:C:2022:374 , bod 40 ], čím na neho prechádzajú všetky povinnosti týkajúce sa predkladania dokladov a informácií uvedené v článku 15 ods. 1 Colného kódexu Únie.
29
Po druhé z článku 163 ods. 2 Colného kódexu Únie vyplýva, že sprievodné doklady sa colným orgánom poskytnú, ak je to potrebné na účely colných kontrol. Vzhľadom na to, ako bolo pripomenuté v bode 28 vyššie, nepriamy colný zástupca koná ako deklarant, musí byť schopný predložiť tieto sprievodné doklady.
30
Po tretie článok 70 Colného kódexu Únie v odseku 1 definuje prevodnú hodnotu ako cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Európskej únie, po prípadnej úprave. V odseku 2 spresňuje, že skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.
31
Keďže nepriamy colný zástupca má ako deklarant povinnosť predložiť na žiadosť colných orgánov doklady a informácie, musí byť schopný v prípade, že k zaplateniu kúpnej ceny dovezeného tovaru došlo po podaní colného vyhlásenia, preukázať existenciu tejto platby, prípadne tak, že sa obráti na osobu, ktorá ho splnomocnila zastupovaním.
32
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 163 ods. 2 tohto kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.
O druhej otázke
33
Svojou druhou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vykladať v tom zmysle, že v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, sú colné orgány oprávnené mať odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak nepriamy colný zástupca, hoci je o to požiadaný, na základe vierohodných dokladov nepreukáže, že cena bola skutočne zaplatená.
34
V súlade s článkom 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 môžu mať colné orgány za určitých okolností dôvodné pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že deklarovaná prevodná hodnota dovážaného tovaru predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má za tento tovar zaplatiť v zmysle článku 70 Colného kódexu Únie. V takom prípade môžu tieto orgány odmietnuť deklarovanú prevodnú hodnotu, ak ich pochybnosti pretrvávajú aj po tom, čo prípadne požiadajú o poskytnutie akejkoľvek informácie alebo dodatočného dokladu a poskytli dotknutej osobe možnosť vyjadriť svoje stanovisko k dôvodom, na ktorých sú uvedené pochybnosti založené (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 31 a citovanú judikatúru, a z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 76 ).
35
Tieto pravidlá sa uplatňujú bez ohľadu na povahu a vlastnosti dovážaného tovaru, keďže znenie článku 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 v tejto súvislosti nijako nerozlišuje.
36
Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď colný orgán po uplynutí lehoty na zaplatenie tovaru dovážaného ako voľne zložený tovar, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, požiada nepriameho colného zástupcu, aby preukázal skutočné zaplatenie kúpnej ceny tohto tovaru, treba konštatovať, že neexistencia dôkazu o tejto platbe sa zdá byť dostatočná na odôvodnenie pochybností tohto orgánu o samotnej existencii dotknutej transakcie, a teda o deklarovaných prevodných hodnotách.
37
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, sú colné orgány oprávnené mať odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak nepriamy colný zástupca, hoci je o to požiadaný, na základe vierohodných dokladov nepreukáže, že cena bola skutočne zaplatená.
O tretej a štvrtej otázke
38
Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu vylúčiť použitie náhradných metód určenia colnej hodnoty uvedených v odseku 2 tohto článku v prípade voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, ak na jednej strane nepriamy colný zástupca neposkytol údaje o podstatných vlastnostiach tohto tovaru, či už ide o jeho fyzické vlastnosti alebo kvalitatívne aspekty, a na druhej strane uvedené orgány napriek tomu, že tak mohli urobiť, nevyužili právomoci uvedené v článku 188 tohto kódexu, ale pristúpili k následnej kontrole podľa článku 48 uvedeného kódexu.
39
V prvom rade treba pripomenúť, že je úlohou členských štátov, aby v súlade s povinnosťami, ktoré im ukladá článok 325 ods. 1 ZFEÚ, chránili finančné záujmy Únie pred podvodmi alebo inými protiprávnymi činnosťami poškodzujúcimi tieto záujmy, ako aj prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a úplného výberu ciel, ktoré predstavujú tradičné vlastné zdroje Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 73 a citovanú judikatúru).
40
S cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie majú vnútroštátne colné orgány všetky právomoci, ktoré im priznáva Colný kódex Únie a vykonávacie nariadenie 2015/2447, ako aj metódy kontroly a hodnotenia, ktoré sú v nich uvedené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že postup overovania colného vyhlásenia stanovený v článku 188 Colného kódexu Únie a postup následnej kontroly definovaný v článku 48 tohto kódexu sa navzájom nevylučujú. Konkrétne nič v znení týchto ustanovení neobmedzuje použitie jedného konania v prípade použitia druhého ani naopak neukladá colným orgánom povinnosť riadiť sa jedným alebo druhým postupom.
41
Táto široká miera voľnej úvahy priznaná colným orgánom navyše vyplýva z použitia slovesa „môcť“ tak v článku 48 Colného kódexu Únie, ako aj v článku 188 tohto kódexu, ktorý týmto orgánom ponecháva výber prostriedkov, ktoré sú najvhodnejšie na to, aby im umožnili splniť si povinnosti pripomenuté v bode 39 vyššie.
42
V dôsledku toho okolnosť, že colné orgány v prípade, o aký ide vo veci samej, teda v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, v článku 188 Colného kódexu Únie, a najmä na možnosť, ktorú stanovuje článok 188 písm. d) tohto kódexu, odobrať vzorky na účely analýzy alebo podrobnej prehliadky tovaru, nemôže ovplyvniť uplatnenie článku 74 uvedeného kódexu týmito orgánmi v rámci následnej kontroly a najmä vylúčenie náhradných metód vymenovaných v odseku 2 tohto posledného uvedeného článku uvedenými orgánmi.
43
Ďalej, pokiaľ ide o samotnú možnosť neuplatniť náhradné metódy taxatívne uvedené v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie, treba pripomenúť, že cieľom práva Únie týkajúceho sa určovania colnej hodnoty je vytvoriť spravodlivý, jednotný a neutrálny systém, ktorý vylučuje používanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota dovážaného tovaru musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu tohto tovaru a zohľadňovať všetky zložky uvedeného tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 72 a citovanú judikatúru).
44
Články 70 až 74 Colného kódexu Únie výslovne stanovujú hierarchiu medzi rôznymi v nich stanovenými metódami určenia colnej hodnoty, takže dovozca si nemôže podľa vlastného uváženia zvoliť metódu, ktorú použije (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 74 a citovanú judikatúru).
45
Colná hodnota dovážaného tovaru sa preto musí prednostne určiť podľa metódy prevodnej hodnoty, stanovenej v článku 70 Colného kódexu Únie, keďže táto metóda sa považuje za najvhodnejšiu, zatiaľ čo náhradné metódy uvedené v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva sa majú použiť len vtedy, ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa tohto článku 70. Platí to o to viac pre zostatkovú metódu nazývanú „núdzová“ uvedenú v článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie, ktorá sa uplatňuje len vtedy, ak colnú hodnotu nemožno určiť ani metódou prevodnej hodnoty, ani jednou z náhradných metód uvedených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 75 a citovanú judikatúru).
46
Napokon treba uviesť, že určenie colnej hodnoty sa vykonáva postupne uplatnením náhradných metód stanovených v článku 74 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu Únie (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2019, Oribalt Rīga, C‑1/18 , EU:C:2019:519 , bod 24 a citovanú judikatúru), takže pred vylúčením uplatnenia týchto metód musia colné orgány jednotlivo preskúmať ich prípadnú relevantnosť.
47
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorého podstatné skutočnosti sú zhrnuté najmä v bodoch 14 až 16 vyššie, vyplýva, že jednak VÁM4ALL „felszámolás alatt“ nepredložila doklady a informácie, ktoré viackrát požadoval colný orgán prvého stupňa, a jednak že nahliadnutie tohto orgánu do údajov o platbách, ktoré mu na jej žiadosť poskytla finančná inštitúcia spravujúca účet dovozcu, neumožnilo preukázať existenciu zaplatenia kúpnej ceny dotknutého tovaru.
48
Z toho, čo bolo rozhodnuté v bode 37 vyššie, teda vyplýva, že takáto okolnosť môže byť dostatočná na to, aby colné orgány mohli mať odôvodnené pochybnosti o samotnej existencii obchodnej transakcie a v dôsledku toho vylúčili deklarovanú prevodnú hodnotu.
49
V takomto prípade, ako bolo pripomenuté v bode 46 vyššie, colné orgány musia postupne preskúmať uplatniteľnosť každej z náhradných metód uvedených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie.
50
Ak však colné orgány nemôžu fyzicky skontrolovať dovážaný tovar na účely zistenia, či ide o tovar rovnaký alebo podobný tovaru, ktorý musia použiť na určenie colnej hodnoty, a opis tohto tovaru vo faktúrach pripojených k colným vyhláseniam je stručný alebo neúplný, tieto orgány nemajú k dispozícii informácie potrebné na uplatnenie metód stanovených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 82 ).
51
Predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu však prináleží, aby overil dôvodnosť vysvetlení, ktoré v tejto súvislosti poskytli colné orgány.
52
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba teda na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 74 ods. 1 a 2 Colného kódexu Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak nepriamy colný zástupca nemohol preukázať skutočné zaplatenie kúpnej ceny dovezeného voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, čo vedie colné orgány k odmietnutiu deklarovanej prevodnej hodnoty uvedeného tovaru, môžu tieto orgány vylúčiť použitie náhradných metód určenia colnej hodnoty uvedených v odseku 2 tohto článku, ak preskúmali každú z týchto metód s náležitou starostlivosťou a tento zástupca, ktorý tak mohol riadne urobiť, nemohol poskytnúť dostatočné údaje o podstatných vlastnostiach tohto tovaru, či už ide o jeho fyzické alebo kvalitatívne vlastnosti, pričom na vylúčenie týchto metód nemá vplyv okolnosť, že uvedené orgány predtým nevyužili právomoci uvedené v článku 188 tohto kódexu.
O piatej otázke
53
Svojou piatou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vykladať v tom zmysle, že:
–
umožňuje colným orgánom určiť colnú hodnotu výlučne na základe údajov z národnej colnej databázy týkajúcich sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dovážaný tovar zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich po jeho prijatí,
–
umožňuje tiež týmto orgánom zohľadniť na základe filtrovania vyššie uvedených údajov jednoduchý aritmetický priemer jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.
54
Je nutné pripomenúť, že za predpokladu, že colnú hodnotu nemožno určiť uplatnením jednej z náhradných metód taxatívne uvedených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie, určenie colnej hodnoty sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 74 ods. 3 tohto kódexu, to znamená, že sa určí na základe údajov dostupných na colnom území Únie, a to primeranými prostriedkami zlučiteľnými so zásadami a všeobecnými ustanoveniami medzinárodných dohôd uvedených v týchto ustanoveniach, ako aj s kapitolou 3 hlavy II uvedeného kódexu.
55
Článok 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 na tieto účely v odseku 1 spresňuje, že colné orgány môžu pri určovaní colnej hodnoty preukázať primeranú pružnosť pri uplatňovaní metód stanovených v článku 70 a článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie a že takto určená hodnota sa v čo najväčšej miere zakladá na colných hodnotách určených skôr. V odseku 2 tento článok uvádza, že ak nie je možné určiť colnú hodnotu podľa odseku 1, použijú sa iné vhodné metódy, ktoré vylučujú najmä výber vyššej z dvoch možných colných hodnôt v súlade s článkom 144 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2015/2447 a zakazujú použitie svojvoľných alebo fiktívnych hodnôt podľa článku 144 ods. 2 písm. g) tohto nariadenia.
56
Zo samotného znenia článku 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 teda vyplýva, že odsek 2 tohto článku sa uplatní len vtedy, ak colné orgány nemohli vykonať odsek 1 uvedeného článku, teda s „primeranou pružnosťou“ uplatniť buď metódu prevodnej hodnoty v zmysle článku 70 Colného kódexu Únie, alebo náhradné metódy v zmysle článku 74 ods. 2 tohto kódexu. V dôsledku toho odpoveď na piatu otázku položenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, predpokladá preukázanie toho, že odsek 1 tohto článku nemožno v prejednávanej veci uplatniť, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.
57
Vzhľadom na informácie poskytnuté predkladajúcim vnútroštátnym súdom, doplnené vysvetleniami poskytnutými najmä maďarskou vládou na pojednávaní, sa nezdá byť vylúčené, že spor vo veci samej sa týka situácie, v ktorej nepriamy colný zástupca ako deklarant predložil príliš málo informácií o obsahu a kvalite dovážaného tovaru na to, aby sa uplatnil článok 144 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447. V takom prípade musia colné orgány použiť „iné vhodné metódy“ v zmysle článku 144 ods. 2 tohto nariadenia.
58
V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že metóda použitá colným orgánom prvého stupňa, potvrdená colným orgánom druhého stupňa, spočívala v podstate v určení colnej hodnoty na základe údajov získaných z databázy týkajúcich sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dotknutý tovar, zaradeného pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepusteného do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich po jeho prijatí. Po filtrovaní týchto údajov sa získal jednoduchý aritmetický priemer jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.
59
V prvom rade treba pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že prax spočívajúca v tom, že colné orgány oceňujú colnú hodnotu na základe údajov získaných z vnútroštátnej colnej databázy týkajúcej sa tovaru patriaceho pod rovnaký kód TARIC ako tovar dovezený a pochádzajúci z tej istej krajiny, sa musí analyzovať ako použitie „údajov dostupných na colnom území Únie“ v zmysle článku 74 ods. 3 Colného kódexu Únie s použitím „rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami“, na ktoré toto ustanovenie odkazuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , body 54 až 56 a citovanú judikatúru).
60
Toto samotné konštatovanie v zásade postačuje na vylúčenie toho, aby sa takáto praktika zakladala na svojvoľných alebo fiktívnych hodnotách v zmysle článku 144 ods. 2 písm. g) vykonávacieho nariadenia 2015/2447.
61
V druhom rade použitie jednoduchého aritmetického priemeru jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému zodpovedajú údaje zohľadnené colným orgánom, umožňuje dodržať zákaz uvedený v článku 144 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia 2015/2447, ktorý zakazuje použitie vyššej hodnoty z dvoch možných colných hodnôt, pretože na jednej strane aritmetický priemer poskytuje len jednu hodnotu a na druhej strane je táto hodnota zo svojej podstaty priemernou hodnotou, čo vylučuje systematický výber vyššej hodnoty.
62
V treťom rade z judikatúry vyplýva, že obdobie 90 dní, z ktorých 45 dní pred a 45 dní po colnom vybavení tovaru, ktorého hodnota sa má posúdiť, môže zabrániť riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, ktorý sa má ohodnotiť (rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 71 ). Preto skutočnosť, že colný orgán prvého stupňa stanovil obdobie 90 dní, ktoré zahŕňalo 45 dní pred dátumom prijatia colného vyhlásenia a 45 dní odo dňa jeho prijatia, nemôže byť v rozpore s článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.
63
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 sa má vykladať v tom zmysle, že ak colné orgány mohli podrobne preukázať, že odsek 1 tohto článku nemožno uplatniť, predstavuje inú vhodnú metódu v zmysle odseku 2 uvedeného článku skutočnosť, že tieto orgány určia colnú hodnotu dovezeného loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, výlučne na základe údajov získaných z vnútroštátnej colnej databázy, pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z tej istej krajiny ako dovážaný tovar, zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich odo dňa jeho prijatia, pričom sa po preverení uvedených údajov vychádza z jednoduchého aritmetického priemeru jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.
O trovách
64
Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zložená z piatich sudcov)
rozhodol takto:
1.
Článok 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 163 ods. 2 tohto nariadenia,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.
2.
Článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, sú colné orgány oprávnené mať odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 70 ods. 1 nariadenia č. 952/2013, ak nepriamy colný zástupca, hoci je o to požiadaný, na základe vierohodných dokladov nepreukáže, že cena bola skutočne zaplatená.
3.
Článok 74 ods. 1 a 2 nariadenia č. 952/2013
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak nepriamy colný zástupca nemohol preukázať skutočné zaplatenie kúpnej ceny dovezeného voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, čo vedie colné orgány k odmietnutiu deklarovanej prevodnej hodnoty uvedeného tovaru, môžu tieto orgány vylúčiť použitie náhradných metód určenia colnej hodnoty uvedených v odseku 2 tohto článku, ak preskúmali každú z týchto metód s náležitou starostlivosťou a tento zástupca, ktorý tak mohol riadne urobiť, nemohol poskytnúť dostatočné údaje o podstatných vlastnostiach tohto tovaru, či už ide o jeho fyzické alebo kvalitatívne vlastnosti, pričom na vylúčenie týchto metód nemá vplyv okolnosť, že uvedené orgány predtým nevyužili právomoci uvedené v článku 188 tohto kódexu.
4.
Článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak colné orgány mohli podrobne preukázať, že odsek 1 tohto článku nemožno uplatniť, predstavuje inú vhodnú metódu v zmysle odseku 2 uvedeného článku skutočnosť, že tieto orgány určia colnú hodnotu dovezeného loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, výlučne na základe údajov získaných z vnútroštátnej colnej databázy, pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z tej istej krajiny ako dovážaný tovar, zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich odo dňa jeho prijatia, pričom sa po preverení uvedených údajov vychádza z jednoduchého aritmetického priemeru jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.
Sampol Pucurull
Pynnä
Laitenberger
Stancu
Valasidis
Rozsudok
bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. júna 2026
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.