T-224/25

VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora zasadajúca v päťčlennom zložení),

v zložení: predseda komory M. Sampol Pucurull, sudcovia T. Pynnä, J. Laitenberger, M. Stancu a W. Valasidis (spravodajca),

generálny advokát: J. Martín y Pérez de Nanclares,

–

VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“, v zastúpení: L. Maruzs, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: A. Edelmannová, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „Colný kódex Únie“), v spojení s článkom 140 ods. 1 a článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ), ako aj článku 74 ods. 1 a 2 tohto kódexu.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou VÁM4ALL Kft. „felszámolás alatt“, založenou podľa maďarského práva, v jej postavení nepriameho colného zástupcu dovozcu tovaru z Číny, na jednej strane a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko, ďalej len „colný orgán druhého stupňa“) na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým tento orgán potvrdil metódu použitú maďarským colným orgánom prvého stupňa (ďalej len „colný orgán prvého stupňa“) na určenie colnej hodnoty tovaru uvoľneného do voľného obehu a uloženie cla Európskej únie.

Právny rámec

presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti;

b)

pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu k vyhláseniu, oznámeniu alebo žiadosti;

…

Prvý pododsek sa uplatňuje aj na poskytovanie akýchkoľvek informácií v akejkoľvek inej forme, ktoré požadujú colné orgány alebo ktoré sa im poskytujú.

V prípade, že colný zástupca dotknutej osoby, ako sa uvádza v článku 18, podal vyhlásenie alebo oznámenie, predložil žiadosť alebo poskytol informácie, aj na tohto colného zástupcu sa vzťahujú povinnosti, ktoré sú ustanovené v prvom pododseku tohto odseku.“

Podľa článku 48 Colného kódexu Únie s názvom „Kontrola po prepustení“:

„Colné orgány môžu na účely colných kontrol overiť presnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení, vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe, predbežnom colnom vyhlásení o výstupe, vyhlásení o spätnom vývoze alebo oznámení o spätnom vývoze a existenciu, pravosť, presnosť a platnosť každého podporného dokladu a môžu preskúmať účtovné záznamy deklaranta a iné záznamy vzťahujúce sa na operácie s daným tovarom alebo na predchádzajúce alebo nasledujúce obchodné operácie s týmto tovarom po jeho prepustení. Pokiaľ je to ešte možné, tieto orgány môžu vykonať aj prehliadku takéhoto tovaru a/alebo z neho odobrať vzorky.

Takéto kontroly je možné vykonať v priestoroch držiteľa tovaru alebo jeho zástupcu, akejkoľvek inej osoby, ktorá sa obchodne priamo alebo nepriamo podieľa na uvedených operáciách, alebo v priestoroch akejkoľvek inej osoby, ktorá je na obchodné účely držiteľom týchto dokladov a údajov.“

6

Článok 70 Colného kódexu Únie s názvom „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“ znie:

„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:

a)

prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

b)

prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz na colné územie Únie a vyvezeného v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota;

c)

zo sumy zisku a všeobecných výdavkov zodpovedajúcej sume, ktorá je obvykle zahrnutá do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, vyrábaného výrobcami v krajine vývozu na účely vývozu do Únie;

iii)

z nákladov na položky uvedené v článku 71 ods. 1 písm. e) alebo z ich hodnoty.

3. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa odseku 1, určuje sa na základe údajov dostupných na colnom území Únie s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so všetkými týmito zásadami a všeobecnými ustanoveniami:

a)

dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode;

„1. Sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný, sú v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia.

2. Sprievodné doklady sa poskytnú colným orgánom, ak si to právne predpisy Únie vyžadujú, alebo ak je to nutné na colné kontroly.

…“

9

Článok 188 Colného kódexu Únie, nazvaný „Overenie colného vyhlásenia“, stanovuje:

„Colné orgány môžu na účely overenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté:

d)

odobrať vzorky na analýzu alebo podrobnú prehliadku tovaru.“

Vykonávacie nariadenie 2015/2447

10

Článok 1 ods. 2 body 4 a 14 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„1. Ak majú colné orgány odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo splatnú sumu, ako sa uvádza v článku 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie.

2. Ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa hodnota tovaru nedá určiť v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie].“

12

Článok 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, nazvaný „Núdzová metóda“, stanovuje:

„1. Pri určovaní colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 3 [Colného kódexu Únie] sa metódy stanovené v článkoch 70 a 74 ods. 2 kódexu môžu uplatňovať s primeranou pružnosťou. Takto určená hodnota je v čo najväčšej možnej miere založená na predtým určených colných hodnotách.

2. Ak sa podľa odseku 1 nedá určiť žiadna colná hodnota, použijú sa iné vhodné metódy. V tomto prípade sa colná hodnota neurčuje na základe žiadneho z týchto prvkov:

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

VÁM4ALL „felszámolás alatt“, v postavení nepriameho colného zástupcu, predložila v období od 25. januára do 8. júla 2019 colnému orgánu prvého stupňa colné vyhlásenia na rôzny voľne ložený tovar dovážaný z Číny (ďalej len „dotknutý tovar“). Colná hodnota tohto tovaru bola určená podľa metódy prevodnej hodnoty stanovenej v článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie. VÁM4ALL „felszámolás alatt“ predložila na podloženie colných vyhlásení faktúry uvádzajúce lehotu na zaplatenie 120 dní od dodania.

14

Dňa 7. apríla 2020 začal colný orgán prvého stupňa následnú kontrolu, počas ktorej viackrát vyzval dovozcu a VÁM4ALL „felszámolás alatt“, aby predložili doklady preukazujúce prevodnú hodnotu deklarovanú ako colnú hodnotu pre predmetné dovozné operácie. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že týmto žiadostiam nebolo vyhovené.

15

Na tieto účely colný orgán prvého stupňa vybral z vnútroštátnej colnej databázy (ďalej len „databáza“) informácie týkajúce sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dotknutý tovar, na ktorý sa vzťahuje rovnaký kód integrovaného sadzobníka Európskej únie (TARIC), rovnaký procesný kód a rovnaký kód metódy určovania hodnoty ako tento tovar, prepustený do voľného obehu v Maďarsku počas 45 dní predchádzajúcich prijatiu colných vyhlásení uvedených v bode 13 vyššie a 45 dní nasledujúcich po tomto prijatí, s výnimkou určitých údajov, ktoré sa nezdajú byť relevantné. Na základe týchto informácií vypočítal jednotkové ceny za kilogram každej skupiny prvkov obsahujúcej porovnateľný dovážaný tovar, pričom v každom prípade použil cenu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako aritmetický priemer jednotkovej ceny každého z týchto prvkov. Colná hodnota dotknutého tovaru bola následne určená vynásobením jeho čistej hmotnosti takto stanovenou jednotkovou cenou. Na základe takto stanovenej novej colnej hodnoty prijal colný orgán prvého stupňa rozhodnutie stanovujúce najmä výšku colného dlhu spoločnosti VÁM4ALL „felszámolás alatt“ na 65427800 forintov (HUF) (približne 163570 eur).

19

VÁM4ALL „felszámolás alatt“ napadla toto rozhodnutie na colnom orgáne druhého stupňa, ktorý ho potvrdil.

20

VÁM4ALL „felszámolás alatt“ teda podala žalobu proti rozhodnutiu colného orgánu druhého stupňa, ktorá bola v prvostupňovom konaní zamietnutá. Následne podala odvolanie na Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania.

24

V treťom rade predkladajúci vnútroštátny súd pochybuje, že za okolností vo veci samej je metóda výpočtu colnej hodnoty použitá colnými orgánmi v rozsahu, v akom sa nezakladá len na výrobkoch predajcu tovaru, ale na všetkých výrobkoch patriacich pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar, v súlade s článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

25

Za týchto podmienok Kúria (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 15 ods. 1 [Colného kódexu Únie] vykladať v tom zmysle, že nepriamy colný zástupca musí mať k dispozícii okrem dokladov potrebných na colné konanie aj všetky ostatné doklady týkajúce sa dovezeného tovaru, vrátane dokladov týkajúcich sa uskutočnenia obchodnej transakcie (zmluva medzi dovozcom a predávajúcim, bankový výpis preukazujúci zaplatenie ceny tovaru a doklady o fyzických vlastnostiach tovaru, jeho povesti alebo kvalite) a že tieto doklady musí colnému orgánu poskytnúť v čase colných kontrol?

5.

V prípade kladnej odpovede na tretiu a štvrtú otázku má sa článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia [2015/2447] vykladať v tom zmysle, že umožňuje colnému orgánu založiť colnú hodnotu na údajoch získaných výlučne z vnútroštátnej colnej databázy, a to tak, že posúdi tovar prepustený do voľného obehu ku dňu prijatia colného vyhlásenia a počas 45 dní predchádzajúcich tomuto dňu a 45 dní nasledujúcich po ňom, ktorý má ten istý kód TARIC a pochádza z tej istej krajiny ako kontrolovaný voľne zložený tovar, a ktorý nemá individuálne alebo osobitné vlastnosti, pričom zohľadní jednoduchý aritmetický priemer jednotkovej ceny za kilogram tovaru vybraného prostredníctvom filtrovania údajov? V prípade kladnej odpovede zaručuje táto metóda súlad s článkom 144 ods. 2 písm. b) a g) vykonávacieho nariadenia [2015/2447]?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

26

Svojou prvou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 163 ods. 2 tohto kódexu vykladať v tom zmysle, že okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.

30

Po tretie článok 70 Colného kódexu Únie v odseku 1 definuje prevodnú hodnotu ako cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Európskej únie, po prípadnej úprave. V odseku 2 spresňuje, že skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

31

Keďže nepriamy colný zástupca má ako deklarant povinnosť predložiť na žiadosť colných orgánov doklady a informácie, musí byť schopný v prípade, že k zaplateniu kúpnej ceny dovezeného tovaru došlo po podaní colného vyhlásenia, preukázať existenciu tejto platby, prípadne tak, že sa obráti na osobu, ktorá ho splnomocnila zastupovaním.

32

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 15 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s článkom 18 ods. 1 a článkom 163 ods. 2 tohto kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.

Tieto pravidlá sa uplatňujú bez ohľadu na povahu a vlastnosti dovážaného tovaru, keďže znenie článku 140 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 v tejto súvislosti nijako nerozlišuje.

36

Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď colný orgán po uplynutí lehoty na zaplatenie tovaru dovážaného ako voľne zložený tovar, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, požiada nepriameho colného zástupcu, aby preukázal skutočné zaplatenie kúpnej ceny tohto tovaru, treba konštatovať, že neexistencia dôkazu o tejto platbe sa zdá byť dostatočná na odôvodnenie pochybností tohto orgánu o samotnej existencii dotknutej transakcie, a teda o deklarovaných prevodných hodnotách.

37

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, sú colné orgány oprávnené mať odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak nepriamy colný zástupca, hoci je o to požiadaný, na základe vierohodných dokladov nepreukáže, že cena bola skutočne zaplatená.

O tretej a štvrtej otázke

41

Táto široká miera voľnej úvahy priznaná colným orgánom navyše vyplýva z použitia slovesa „môcť“ tak v článku 48 Colného kódexu Únie, ako aj v článku 188 tohto kódexu, ktorý týmto orgánom ponecháva výber prostriedkov, ktoré sú najvhodnejšie na to, aby im umožnili splniť si povinnosti pripomenuté v bode 39 vyššie.

42

V dôsledku toho okolnosť, že colné orgány v prípade, o aký ide vo veci samej, teda v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, v článku 188 Colného kódexu Únie, a najmä na možnosť, ktorú stanovuje článok 188 písm. d) tohto kódexu, odobrať vzorky na účely analýzy alebo podrobnej prehliadky tovaru, nemôže ovplyvniť uplatnenie článku 74 uvedeného kódexu týmito orgánmi v rámci následnej kontroly a najmä vylúčenie náhradných metód vymenovaných v odseku 2 tohto posledného uvedeného článku uvedenými orgánmi.

43

Ďalej, pokiaľ ide o samotnú možnosť neuplatniť náhradné metódy taxatívne uvedené v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie, treba pripomenúť, že cieľom práva Únie týkajúceho sa určovania colnej hodnoty je vytvoriť spravodlivý, jednotný a neutrálny systém, ktorý vylučuje používanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota dovážaného tovaru musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu tohto tovaru a zohľadňovať všetky zložky uvedeného tovaru, ktoré majú hospodársku hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2026, Keladis I a Keladis II, C‑72/24 a C‑73/24 , EU:C:2026:51 , bod 72 a citovanú judikatúru).

47

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorého podstatné skutočnosti sú zhrnuté najmä v bodoch 14 až 16 vyššie, vyplýva, že jednak VÁM4ALL „felszámolás alatt“ nepredložila doklady a informácie, ktoré viackrát požadoval colný orgán prvého stupňa, a jednak že nahliadnutie tohto orgánu do údajov o platbách, ktoré mu na jej žiadosť poskytla finančná inštitúcia spravujúca účet dovozcu, neumožnilo preukázať existenciu zaplatenia kúpnej ceny dotknutého tovaru.

48

Z toho, čo bolo rozhodnuté v bode 37 vyššie, teda vyplýva, že takáto okolnosť môže byť dostatočná na to, aby colné orgány mohli mať odôvodnené pochybnosti o samotnej existencii obchodnej transakcie a v dôsledku toho vylúčili deklarovanú prevodnú hodnotu.

49

V takomto prípade, ako bolo pripomenuté v bode 46 vyššie, colné orgány musia postupne preskúmať uplatniteľnosť každej z náhradných metód uvedených v článku 74 ods. 2 Colného kódexu Únie.

O piatej otázke

53

Svojou piatou otázkou sa predkladajúci vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 vykladať v tom zmysle, že:

–

umožňuje colným orgánom určiť colnú hodnotu výlučne na základe údajov z národnej colnej databázy týkajúcich sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dovážaný tovar zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich po jeho prijatí,

–

Zo samotného znenia článku 144 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 teda vyplýva, že odsek 2 tohto článku sa uplatní len vtedy, ak colné orgány nemohli vykonať odsek 1 uvedeného článku, teda s „primeranou pružnosťou“ uplatniť buď metódu prevodnej hodnoty v zmysle článku 70 Colného kódexu Únie, alebo náhradné metódy v zmysle článku 74 ods. 2 tohto kódexu. V dôsledku toho odpoveď na piatu otázku položenú predkladajúcim vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka článku 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447, predpokladá preukázanie toho, že odsek 1 tohto článku nemožno v prejednávanej veci uplatniť, čo prináleží overiť predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu.

57

Vzhľadom na informácie poskytnuté predkladajúcim vnútroštátnym súdom, doplnené vysvetleniami poskytnutými najmä maďarskou vládou na pojednávaní, sa nezdá byť vylúčené, že spor vo veci samej sa týka situácie, v ktorej nepriamy colný zástupca ako deklarant predložil príliš málo informácií o obsahu a kvalite dovážaného tovaru na to, aby sa uplatnil článok 144 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/2447. V takom prípade musia colné orgány použiť „iné vhodné metódy“ v zmysle článku 144 ods. 2 tohto nariadenia.

58

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že metóda použitá colným orgánom prvého stupňa, potvrdená colným orgánom druhého stupňa, spočívala v podstate v určení colnej hodnoty na základe údajov získaných z databázy týkajúcich sa tovaru pochádzajúceho z tej istej krajiny ako dotknutý tovar, zaradeného pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepusteného do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich po jeho prijatí. Po filtrovaní týchto údajov sa získal jednoduchý aritmetický priemer jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.

62

V treťom rade z judikatúry vyplýva, že obdobie 90 dní, z ktorých 45 dní pred a 45 dní po colnom vybavení tovaru, ktorého hodnota sa má posúdiť, môže zabrániť riziku podstatnej zmeny obchodných praktík a trhových podmienok, ktoré ovplyvňujú ceny tovaru, ktorý sa má ohodnotiť (rozsudok z 9. júna 2022, FAWKES, C‑187/21 , EU:C:2022:458 , bod 71 ). Preto skutočnosť, že colný orgán prvého stupňa stanovil obdobie 90 dní, ktoré zahŕňalo 45 dní pred dátumom prijatia colného vyhlásenia a 45 dní odo dňa jeho prijatia, nemôže byť v rozpore s článkom 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447.

63

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku odpovedať tak, že článok 144 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/2447 sa má vykladať v tom zmysle, že ak colné orgány mohli podrobne preukázať, že odsek 1 tohto článku nemožno uplatniť, predstavuje inú vhodnú metódu v zmysle odseku 2 uvedeného článku skutočnosť, že tieto orgány určia colnú hodnotu dovezeného loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, výlučne na základe údajov získaných z vnútroštátnej colnej databázy, pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z tej istej krajiny ako dovážaný tovar, zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich odo dňa jeho prijatia, pričom sa po preverení uvedených údajov vychádza z jednoduchého aritmetického priemeru jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.

O trovách

64

sa má vykladať v tom zmysle, že:

okrem dokladov požadovaných na colné vybavenie je nepriamy colný zástupca povinný predložiť a sprístupniť colným orgánom, ak bol na to vyzvaný v rámci colnej kontroly, všetky doklady týkajúce sa dovážaného tovaru, vrátane tých, ktoré preukazujú skutočne zaplatenú cenu.

2.

Článok 140 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade dovozu voľne loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, sú colné orgány oprávnené mať odôvodnené pochybnosti o tom, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 70 ods. 1 nariadenia č. 952/2013, ak nepriamy colný zástupca, hoci je o to požiadaný, na základe vierohodných dokladov nepreukáže, že cena bola skutočne zaplatená.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak colné orgány mohli podrobne preukázať, že odsek 1 tohto článku nemožno uplatniť, predstavuje inú vhodnú metódu v zmysle odseku 2 uvedeného článku skutočnosť, že tieto orgány určia colnú hodnotu dovezeného loženého tovaru, ktorý nemá jedinečné alebo osobitné vlastnosti, výlučne na základe údajov získaných z vnútroštátnej colnej databázy, pokiaľ ide o tovar pochádzajúci z tej istej krajiny ako dovážaný tovar, zatriedený pod rovnaký kód TARIC ako tento tovar a prepustený do voľného obehu počas 45 dní predchádzajúcich dňu prijatia colného vyhlásenia a 45 dní nasledujúcich odo dňa jeho prijatia, pričom sa po preverení uvedených údajov vychádza z jednoduchého aritmetického priemeru jednotkových cien za kilogram tovaru, ktorému tieto údaje zodpovedajú.

Sampol Pucurull

Pynnä

Laitenberger

Stancu