T-361/25

Brenntag GmbH

proti

Hauptzollamt Duisburg,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení),

v zložení: predsedníčka komory N. Półtorak, sudcovia G. Hesse (spravodajca), G. Steinfatt, D. Petrlík a I. Dimitrakopoulos,

generálna advokátka: M. Brkan,

– Hauptzollamt Duisburg, v zastúpení: B. Berger, L. Gorschütz, M. Schwenn a H. Tulowitzki, splnomocnení zástupcovia,

– Európska komisia, v zastúpení: M. Björkland a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 a článku 7 ods. 2 písm. a), článku 20 ods. 2 a článku 30 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12), ako aj článku 27 ods. 1 a 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 1992, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

a) ak je produkt distribuovaný vo forme etanolu, ktorý bol kompletne denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu, pričom tieto požiadavky boli riadne nahlásené a prijaté v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku. Toto oslobodenie od daní bude podmienené aplikáciou ustanovení smernice 92/12 EHS na obchodné pohyby úplne denaturovaného etanolu;

b) ak je produkt denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu a zároveň sa používa na výrobu akéhokoľvek produktu neurčeného na ľudskú spotrebu;

c) ak sa produkt používa na výrobu octu spadajúceho pod kód KN 2209;

d) ak sa produkt používa na výrobu liekov definovaných smernicou 65/65/EHS;

e) ak sa produkt používa na výrobu esencií na prípravu potravín a nealkoholických nápojov s obsahom etanolu neprekračujúcim hodnotu 1,2 % objemových percent etanolu;

f) ak sa výrobok používa priamo ako zložka v polotovaroch na výrobu potravín, plnených alebo podobných, za predpokladu, že v žiadnom prípade obsah etanolu neprekročí hodnotu 8,5 litra čistého etanolu na 100 kg výrobku pre čokolády a 5 litrov čistého etanolu pre ostatné výrobky.

Smernica 2008/118

4 Smernica 2008/118 bola zrušená smernicou Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 58, 2020, s. 4). Uplatňuje sa však ratione temporis na skutkové okolnosti sporu vo veci samej.

5 Odôvodnenie 8 smernice 2008/118 znelo:

„Keďže na správne fungovanie vnútorného trhu je naďalej potrebné, aby koncepcia vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani a s ňou súvisiace podmienky boli rovnaké vo všetkých členských štátoch, je dôležité vyjasniť na úrovni Spoločenstva, kedy je tovar podliehajúci spotrebnej dani uvedený do daňového voľného obehu a kto je povinný spotrebnú daň zaplatiť.“

6 Článok 4 smernice 2008/118 uvádzal:

„Na účely tejto smernice, ako aj na účely jej vykonávacích ustanovení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.

2. Na účely tejto smernice ‚uvedenie do daňového voľného obehu‘ znamená:

a) prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného prepustenia, z režimu pozastavenia dane;

b) držba mimo režimu pozastavenia dane tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého sa spotrebná daň nevyrubila podľa uplatniteľných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov;

c) výroba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávnenej výroby, mimo režimu pozastavenia dane;

d) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ nie je tovar podliehajúci spotrebnej dani bezodkladne po dovoze uvedený do režimu pozastavenia dane.“

2. Odchylne od odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) a odseku 1 písm. b) tohto článku a s výnimkou situácií uvedených v článku 19 ods. 3 môže členský štát určenia za podmienok, ktoré stanoví, povoliť prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do miesta priamej dodávky, ktoré sa nachádza na jeho území, ak toto miesto určil oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v členskom štáte určenia alebo registrovaný príjemca.

Tento oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu alebo tento registrovaný príjemca sú naďalej zodpovední za predloženie správy o prijatí uvedenej v článku 24 ods. 1.“

9 Podľa článku 20 smernice 2008/118:

„1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane začína v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) tejto smernice, keď tovar podliehajúci spotrebnej dani opustí daňový sklad odoslania, a v prípade uvedenom v jeho článku 17 ods. 1 písm. b), keď je prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 79 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane končí v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv) a v článku 17 ods. 1 písm. b), keď príjemca prijal tovar podliehajúci spotrebnej dani, a v prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii), keď tovar opustil územie Spoločenstva.“

10 V súlade s článkom 21 ods. 1 až 3 smernice 2008/118:

„Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, ktorá sa uskutočňuje v celom rozsahu na ich území, vrátane možnosti zrušenia požiadavky na elektronický dohľad nad takouto prepravou.“

Nemecké právo

12 Ustanovenie § 142 Gesetz über das Branntweinmonopol (Branntweinmonopolgesetz) – BranntwMonG (zákon o monopole destilátov) z 8. apríla 1922 (RGBl. 1922 I, s. 335, 405) v konsolidovanom znení (BGBl., III, č. 612‑7), zmenené § 1 zákona z 21. júna 2013 (BGBl. 2013 I, s. 1650) (ďalej len „BranntwMonG“), najmä stanovovalo:

„1. Pod pojmom ,nezrovnalosť‘ sa rozumie situácia, ktorá nastane počas prepravy v režime pozastavenia dane, s výnimkou prípadov uvedených v článku 143 ods. 3, v dôsledku ktorej prepravu alebo jej časť nemožno riadne ukončiť.

2. Ak sa počas prepravy tovaru v zmysle § 139 až 141 na daňovom území vyskytnú nezrovnalosti, dotknutý tovar je prepustený z režimu pozastavenia spotrebnej dane.

…“

…“

14 Ustanovenie § 152 BranntwMonG okrem iného stanovovalo:

„1. Tovar je oslobodený od spotrebnej dane, ak sa používa na obchodné účely

(1) na výrobu liekov osobami, ktoré sú na to oprávnené na základe farmaceutických právnych predpisov, s výnimkou čistých zmesí alkoholu a vody,

(2) bez denaturácie pri výrobe octu,

(3) po denaturácii pri výrobe výrobkov, ktoré nie sú liekmi ani potravinami,

„7. 1 Ak je príjemca pri preprave tovaru v režime pozastavenia spotrebnej dane prevádzkovateľom daňového skladu usadeným na daňovom území, ktorý následne prepravuje tovar v režime pozastavenia spotrebnej dane do iného daňového skladu nachádzajúceho sa na daňovom území alebo do prevádzky užívateľa (§ 153 ods. 1 tohto nariadenia) usadeného na daňovom území, príslušný hlavný colný úrad môže na základe žiadosti a s výhradou odstúpenia od zmluvy povoliť, aby sa tovar považoval za prevzatý na dodanie v jeho daňovom sklade a zároveň vypustený z tohto daňového skladu hneď, ako ho príjemca získa na daňovom území. 2 Tým nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa prepravy v režime pozastavenia spotrebnej dane.“

16 Ustanovenie § 28 BrStV stanovovalo:

„1. 1 V prípade prepravy tovaru v režime pozastavenia spotrebnej dane do prevádzok užívateľov (§ 153 ods. 1 tohto nariadenia) musí prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom na daňovom území ako odosielateľ alebo registrovaný odosielateľ použiť sprievodný doklad od miesta dovozu nachádzajúceho sa na daňovom území. 2 Namiesto sprievodného dokladu môže odosielateľ použiť obchodný doklad, ktorý obsahuje všetky údaje uvedené v sprievodnom doklade. 3 Na obchodný doklad musí uviesť poznámku ‚sprievodný doklad k preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia spotrebnej dane‘.

…

7. 1 Sprievodné doklady uvedené v odseku 1… sa nevyžadujú za podmienok stanovených v odseku 8 prvej vete za predpokladu, že sa prepravuje tento tovar:

(1) destiláty, ktoré boli denaturované denaturačnými prostriedkami uvedenými v § 44 a § 50 ods. 4 a 5,

17 Brenntag je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorej činnosť spočíva v predaji priemyselných a špeciálnych chemikálií. Colný úrad jej s účinnosťou od 21. januára 2011 udelil povolenie na skladovanie alkoholu v režime pozastavenia dane. Na základe tohto povolenia bola Brenntag oprávnená využiť mechanizmus následnej prepravy („weiterbefördern“) stanovený v § 26 ods. 7 BrStV. Týmto mechanizmom sa tovar priamo prepraví od dodávateľov tejto spoločnosti jej zákazníkom usadeným na nemeckom daňovom území bez toho, aby bola povinná najskôr fyzicky prevziať na dodanie tento tovar vo svojom daňovom sklade. V tejto súvislosti sa následná preprava považuje za fiktívnu prepravu tovaru z daňového skladu spoločnosti Brenntag do daňových skladov jej zákazníkov alebo do prevádzok profesionálnych užívateľov v zmysle § 26 ods. 7 BrStV.

18 V roku 2016 Brenntag kúpila alkohol od dodávateľov usadených v Belgicku, vo Francúzsku, v Poľsku a Nemecku (ďalej len „dodávatelia“), ktorý sama sčasti ďalej predala zákazníkom usadeným v Nemecku. Spoločnosť BCD Chemie GmbH, ktorá patrila do tej istej skupiny ako Brenntag, predala časť alkoholu zákazníkom usadeným v Nemecku. Alkohol bol prepravený z daňových skladov dodávateľov priamo zákazníkom spoločnosti Brenntag alebo zákazníkom spoločnosti BCD Chemie. Prepravné príkazy týkajúce sa týchto dodávok vydala Brenntag, s výnimkou piatich z nich, ktoré vydali dodávatelia so sídlom v Belgicku a Nemecku.

21 Colný úrad sťažnosť spoločnosti Brenntag zamietol. Colný úrad konkrétne uviedol, že prevzatie alkoholu prepraveného v režime pozastavenia dane príjemcom, v tomto prípade spoločnosťou Brenntag, sa v súlade s § 26 ods. 7 prvou vetou BrStV považuje za fiktívne prijatie v daňovom sklade spoločnosti Brenntag, čo zároveň vedie k fiktívnemu prepusteniu z tohto skladu bez vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani, ak sa uskutoční následná preprava v tomto režime. Po prevzatí alkoholu mal príjemca, teda Brenntag ako nový odosielateľ, predložiť návrh elektronického administratívneho dokumentu na následnú prepravu alkoholu, inak by sa táto preprava nemohla uskutočniť na nemeckom daňovom území v režime pozastavenia dane. Colný úrad zistil, že Brenntag v niektorých prípadoch nevydala prepravné príkazy. Tovar teda nepriamo prevzala, čo údajne viedlo k nezrovnalosti počas prepravy v režime pozastavenia dane v zmysle § 143 ods. 2 bodu 5 BranntwMonG, a teda k prepusteniu z režimu pozastavenia dane. Colný úrad tiež usúdil, že v iných prípadoch včasné nepredloženie návrhov administratívnych dokumentov a oneskorené vystavenie faktúr viedlo k prepusteniu alkoholu z jej daňového skladu bez uplatnenia iného režimu pozastavenia dane. Alkohol bol teda považovaný za uvedený do voľného daňového obehu podľa § 143 ods. 2 bodu 1 BranntwMonG. Podľa colného úradu je stanovenie spotrebnej dane za týchto okolností v súlade so zásadou proporcionality, keďže požiadavky na predloženie dokumentácie potrebnej na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sú hmotnoprávnou podmienkou prepravy v režime pozastavenia dane.

24 Na druhej strane predkladajúci vnútroštátny súd poznamenáva, že v ostatných prípadoch, a to v tých, v ktorých Brenntag včas nezaslala dokumentáciu požadovanú pre následnú fiktívnu prepravu alkoholu v režime pozastavenia dane, ktorá sa vzťahuje na prepravu od prekročenia nemeckej hranice nákladnými vozidlami až do dodania alkoholu jej zákazníkom alebo zákazníkom spoločnosti BCD Chemie, možno spotrebnú daň považovať za splatnú z dôvodu, že počas tejto prepravy došlo k nezrovnalosti v zmysle § 143 ods. 2 bodu 5 BranntwMonG. Podľa predkladajúceho vnútroštátneho súdu by však takáto nezrovnalosť počas prepravy v režime pozastavenia dane nenastala, ak by Brenntag nebola povinná v súlade s § 26 ods. 7 prvej vety BrStV fiktívne prevziať na dodanie vo svojom daňovom sklade alkohol prepravovaný v tomto režime a následne pri jeho prepustení následnou fiktívnou prepravou jej zákazníkom a zákazníkom spoločnosti BCD Chemie.

25 Predkladajúci vnútroštátny súd z toho vyvodzuje, že vyriešenie sporu závisí od otázky, či sa majú článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2 písm. a), článok 20 ods. 2 a článok 30 smernice 2008/118 vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, akou je právna úprava stanovená v § 26 ods. 7 prvej vete BrStV.

26 Predkladajúci vnútroštátny súd má tiež pochybnosti o tom, či vnútroštátny orgán môže odmietnuť priznať oslobodenie od spotrebnej dane len z dôvodu riadneho nepredloženia dokumentácie požadovanej na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bez toho, aby overil, či boli splnené hmotnoprávne podmienky týkajúce sa použitia tovaru, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od tejto dane.

2. Má sa článok 27 ods. 1 a 2 smernice [92/83] vykladať v tom zmysle, že zásada proporcionality podľa práva Únie bráni odmietnutiu oslobodenia od spotrebnej dane, ktoré je v tomto článku upravené, z dôvodu, že pri uplatnení vnútroštátnej právnej úpravy uvedenej v prvej otázke, nebol v súvislosti s následnou fiktívnou prepravou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia spotrebnej dane predložený nijaký dodatočný návrh elektronického administratívneho dokladu, ani nebol pri preprave na území členského štátu do prevádzok profesionálnych užívateľov použitý nijaký sprievodný doklad ani obchodný doklad, v ktorom by bolo uvedené, že alkohol bol denaturovaný a že zrušenie denaturácie alebo použitie na účely ľudskej spotreby alebo na výrobu alkoholických nápojov, ako aj nezákonné obchodovanie, majú trestnoprávne a daňové dôsledky, hoci bol alkohol použitý na obchodné účely s oslobodením od spotrebnej dane alebo bol prevzatý na dodanie v daňovom sklade schváleného prevádzkovateľa daňového skladu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

30 Po druhé podľa článku 17 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2008/118 sa tovar podliehajúci spotrebnej dani môže prepravovať v režime pozastavenia dane na území Únie najmä z daňového skladu nachádzajúceho sa v jednom členskom štáte do daňového skladu nachádzajúceho sa v inom členskom štáte. Takýto režim pozastavenia je charakterizovaný skutočnosťou, že spotrebná daň vzťahujúca sa na tovar, na ktorý sa vzťahuje tento režim, ešte nie je splatná, hoci zdaniteľná udalosť už nastala. V dôsledku toho, pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, tento režim spôsobuje odloženie výberu dane až do splnenia podmienky jej splatnosti (rozsudok z 28. januára 2016, BP Europa, C‑64/15, EU:C:2016:62, bod 22 a citovaná judikatúra).

31 Po tretie odchylne od článku 17 ods. 1 písm. a) bodov i) a ii) smernice 2008/118 článok 17 ods. 2 tejto smernice priznáva členským štátom za určitých podmienok možnosť povoliť prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do miesta priamej dodávky, ktoré sa nachádza na ich území. Toto miesto odlišné od daňového skladu príjemcu musí byť vopred určené oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu v členskom štáte určenia.

32 V tejto súvislosti z informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom vyplýva, že Spolková republika Nemecko nevyužila možnosť stanovenú v článku 17 ods. 2 smernice 2008/118.

33 Po štvrté článok 20 smernice 2008/118 určuje okamih začatia prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane a okamih, v ktorom sa končí. Podľa článku 20 ods. 1 smernice 2008/118 v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bode i) tejto smernice sa takáto preprava začína, keď tento tovar opustí daňový sklad odoslania.

37 Z judikatúry, ktorá podmieňuje vznik daňovej povinnosti k spotrebnej dani fyzickým prepustením tovaru z daňového skladu, tak vyplýva, že na účely uplatnenia článku 20 ods. 2 smernice 2008/118 môže preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane skončiť až v okamihu fyzického a skutočného prijatia tohto tovaru príslušným príjemcom vzhľadom na dotknutú prepravu. Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje právnu fikciu, podľa ktorej v okamihu nepriameho prevzatia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu sa tento tovar považuje za prevzatý na dodanie týmto prevádzkovateľom daňového skladu a zároveň za prepustený z jeho daňového skladu, akou je právna fikcia zavedená § 26 ods. 7 BrStV, nemôže mať za následok vznik daňovej povinnosti k spotrebnej dani v okamihu tohto fiktívneho prepustenia, ak sa následne uplatnení nový režim pozastavenia dane.

38 Tento výklad je napokon podporený potrebou zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Únie v členských štátoch. Ako rozhodol Súdny dvor, z odôvodnenia 8 smernice 2008/118 vyplýva, že na správne fungovanie vnútorného trhu je potrebné, aby koncepcia vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani a s ňou súvisiace podmienky boli rovnaké vo všetkých členských štátoch, a že táto smernica preto na úrovni Únie určuje, kedy je tovar podliehajúci spotrebnej dani uvedený do daňového voľného obehu (rozsudok z 8. februára 2018, Komisia/Grécko, C‑590/16, EU:C:2018:77, bod 44). Ak by sa pripustilo, že vnútroštátna právna úprava stanovuje fikciu, akou je tá, ktorá je predmetom vo veci samej, nebolo by možné dosiahnuť cieľ jednotného výkladu pojmov „prepustenie“ a „uvedenie do daňového voľného obehu“ vo všetkých členských štátoch, ktoré určujú okamih vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani.

43 Z toho vyplýva, že článok 30 smernice 2008/118 nemožno vykladať tak, že umožňuje členským štátom stanoviť, že samotné nepriame prevzatie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý je príjemcom, ukončuje na účely tejto smernice prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do jeho daňového skladu a začína novú prepravu v režime pozastavenia dane. Takýto záver nemá vplyv na posúdenie účinkov, ktoré vnútroštátne právo pripisuje mechanizmu stanovenému v § 26 ods. 7 prvej vete BrStV a ktoré patrí do výlučnej právomoci predkladajúceho vnútroštátneho súdu, pokiaľ tieto účinky nemenia ani začatie, ani ukončenie prepravy v režime pozastavenia dane v zmysle smernice 2008/118.

46 Na úvod treba spresniť, že režim pozastavenia dane upravený smernicou 2008/118 a oslobodenie od spotrebnej dane stanovené v článku 27 ods. 1 a 2 smernice 92/83 podliehajú odlišným podmienkam.

47 Zatiaľ čo totiž článok 21 ods. 1 smernice 2008/118 vyhradzuje uplatnenie režimu pozastavenia dane len na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani uskutočnenú na základe elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného v súlade s odsekmi 2 a 3 uvedeného článku, oslobodenie od spotrebnej dane zodpovedá odlišným podmienkam uplatňovania súvisiacim s vlastnosťami a používaním tohto tovaru v súlade s článkom 27 smernice 92/83. Okrem toho pojem „prevzatie v daňovom sklade oprávneného prevádzkovateľa daňového skladu na dodanie“, ktorý uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, nesúvisí s podmienkami uplatnenia článku 27 smernice 92/83.

48 Z druhej otázky v spojení so skutkovými zisteniami uvedenými v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že dotknutá vnútroštátna právna úprava vo veci samej podmieňuje oslobodenie alkoholu riadnym predložením dokumentácie požadovanej na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, a najmä elektronického administratívneho dokumentu uvedeného v článku 21 ods. 1 smernice 2008/118, ako aj akéhokoľvek dokladu stanoveného právom dotknutého členského štátu, ako je sprievodný alebo obchodný doklad obsahujúci údaj týkajúci sa denaturácie alkoholu.

49 Bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s odpoveďou na prvú otázku takýto dokument nemožno vyžadovať v prípade fiktívnej prepravy uvedenej v tejto otázke, treba pripomenúť, že pri výkone svojej právomoci stanoviť podmienky, ktorým podliehajú oslobodenia stanovené v článku 27 ods. 1 a 2 smernice 92/83, musia členské štáty dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie, medzi ktoré patrí najmä zásada proporcionality (pozri analogicky rozsudok z 27. júna 2018, Turbogás, C‑90/17, EU:C:2018:498, bod 43).

O trovách

54 Vzhľadom na to, že konanie pred Všeobecným súdom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Všeobecnému súdu a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora zasadajúca v päťčlennom zložení),

rozhodol takto:

1. Článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2 písm. a), článok 20 ods. 2 a článok 30 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS

Hesse

Steinfatt

Petrlík

Dimitrakopoulos

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2026.

Podpisy