← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·8.1.2025

T-8/25

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62025TN0008

C_202501244SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/1244

3.3.2025

Žaloba podaná 8. januára 2025 – Deutsche Bank/SRB

(Vec T-8/25)

(C/2025/1244)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Bank AG (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger, M. Weber a D. Schoo, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 25. októbra 2024 o novom prijatí rozhodnutia o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2021, pokiaľ ide o inštitúcie uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu (ďalej len „nové rozhodnutie pre rok 2021“) (SRB/ES/2024/44), vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie vrátane príloh I, II a III týka príspevku žalobkyne,

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod: článok 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 ( 1 ) a krok 2 prílohy I k uvedenému delegovanému nariadeniu sú v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily, pretože Komisia prekročila právomoci, ktoré sú jej zverené, pretože tieto ustanovenia sú v rozpore s povinnosťou úplného zohľadnenia skutkových okolností a článkom 20 Charty základných práv Európskej únie ( 2 ) , pretože sú založené na zjavne nesprávnom posúdení a pretože sú v rozpore so zásadami zakotvenými v judikatúre vo veci Meroni ( 3 ) .

2.

Druhý žalobný dôvod: článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ( 4 ) a článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 ( 5 ) sú v rozpore s uplatniteľným primárnym právom, keďže článok 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 neobsahuje odôvodnenie vyžadované článkom 291 ods. 2 ZFEÚ a keďže článok 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 prekračuje limity stanovené v článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v spojení s článkom 291 ZFEÚ.

3.

Tretí žalobný dôvod: na článok 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa nevzťahuje právomoc harmonizácie vnútorného trhu podľa článku 114 ZFEÚ, pretože výška príspevku ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií je oddelená od rizika, ktorému je vystavený uvedený fond z dôvodu stanovenia a priebežnej úpravy konečnej cieľovej úrovne vypočítanej na základe krytých vkladov; článok 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je navyše v rozpore so zásadou proporcionality zakotvenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ, ako aj článku 52 ods. 1 druhej vete v spojení s článkami 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod: napadnuté rozhodnutie je v rozpore s povinnosťou odôvodnenia stanovenou v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, pretože obsahuje medzery v odôvodnení.

5.

Piaty žalobný dôvod: napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v rozsahu, v akom bola ročná cieľová úroveň stanovená na viac ako 12,5 % odhadovanej cieľovej úrovne jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

6.

Šiesty žalobný dôvod: napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní ukazovateľov rizika v rámci rizikovej oblasti IV.

7.

Siedmy žalobný dôvod: napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 6 ods. 6 písm. a) bodom iv), článkom 6 ods. 6 písm. b) bodom ii) a článkom 20 ods. 1 prvou a druhou vetou delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63, pretože žalovaná pri určovaní ukazovateľov rizika podľa článku 6 ods. 1 písm. d), článku 6 ods. 5 písm. a) a článku 6 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 nerešpektovala požiadavky článku 6 ods. 6 písm. a) bodu iv) a článku 6 ods. 6 písm. b) bodu ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63.

8.

Ôsmy žalobný dôvod: napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 6 ods. 2 písm. a), článkom 9 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 prvou a druhou vetou delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 v rozsahu, v akom žalovaná neuplatnila ukazovateľ rizika „vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“.

( 1 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).

( 2 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .

( 3 ) Rozsudok z 13. júna 1958, Meroni/Vysoký úrad, 10/56, EU:C:1958:8.

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

( 5 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1244/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-8/25 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik